Ide o časované bomby

Ťažko povedať, pretože dodnes nikto presne nevie, čo všetko sme „zdedili“ z minulosti. Štátny monitoring ukázal približne sto lokalít vážnych environmentálnych záťaží, čo však nie je výsledný počet. Išli najmä po veľkých veciach. Pritom iba v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji environmentálne organizácie počas vlastného prieskumu pred šiestimi rokmi objavili asi 150 starých skladov  agrochemikálií v nevyhovujúcich podmienkach. Greenpeace od roku 2004 vykonal tri dekontaminačné akcie: v Bielovciach, v Čelovciach a v Hontianskych Tesároch. 

Modelový prípad je staré družstvo, ktoré neprežilo po páde socializmu proces transformácie. Čo sa dalo, bolo rozkradnuté. Samozrejme, zlodeji si nevzali staré sudy s neznámymi chemikáliami. Tie sa v minulosti používali na hnojenie a úpravu plodín. Dnes sú už zakázané, stále však ohrozujú okolie. 

Žiaľ, vlastník je v mnohých prípadoch neznámy. Čo je horšie, často nie sú ani nástupcovia a treba rokovať so správcami konkurzných podstát. Napríklad v Hontianskych Tesároch sme našli budovu plnú agrochemikálií. Nevedeli sme však vypátrať majiteľa: budova nie je ani zapísaná v katastri, de iure neexistuje. Išlo o nedokončenú reštitúciu družstva pre cirkev, ktorá ešte nemala doklad vlastníctva. 

Prieskum 150 lokalít vykonali dobrovoľníci Ipeľskej únie. Osobne prechádzali obce, pýtali sa a hľadali environmentálne záťaže. V prípade Hontianskych Tesárov išlo o rozbitý objekt starého družstva, v poškodenej budove sme našli starý sklad unikajúcich chemikálií. Po príchode sme zistili, že sa tam nachádzajú toxické a jedovaté látky bez správneho označenia. Na základe prieskumu sme zistili, že používanie jednej z nich je zakázané od roku 1984. 

Tri dni sme to odstraňovali, aj s kontaminovanou zeminou spolu išlo o deväť ton. Sklad v Bielovciach bol v úplne nevhodných podmienkach, namiesto betónovej podlahy iba udupaná hlina. Naši ľudia to prekladali v protichemických kombinézach s plynovými maskami z deravých vriec a sudov do špeciálnych sudov. Urobili sme to „načierno“, bez vedomia majiteľa, ktorého sme nenašli, zabránili sme však ďalšiemu unikaniu chemikálií. Veľkým úspechom bolo, že štát potom aspoň kontaminované veci zneškodnil. 

Kontaminovaná budova bývalého JRD stojí naďalej. Mnohé tieto objekty, najmä kravíny a ošipárne, sú dodnes voľne prístupné. Preukázateľne sme v nich našli toxické, karcinogénne a žieravé látky. Ak sa pôvodca odpadu nedá dohľadať, teoreticky by to na seba mal prevziať štát. V praxi to však nefunguje. 

Sú tu diery v zákonoch. Inšpekcia zasiahne až vtedy, keď to dosiahne rozmer ekologickej havárie, teda keď chemikálie preniknú do pôdy a do vôd. V Bielovciach to bola zrútená budova s deravou strechou, premývalo to tam. Testovanie sme zaplatili z vlastných zdrojov a zistili sme, že nebezpečné chemikálie sú v pôde aj vo vode. Na základe toho sme urobili akciu a zabezpečili sme ich. Až vtedy sa „prebralo“ ministerstvo životného prostredia, bol to týždenný boj cez médiá, a dalo príkaz obvodnému úradu životného prostredia, ktorý to na svoje náklady zlikvidoval. Vyčistenie kontaminovanej pôdy a vody, ktoré ešte nikto neurobil, však predstavuje rádovo vyššie náklady. 

Štát nemá peniaze na sanáciu všetkých podobných lokalít. Na ilustráciu: likvidácia chemikálií, ktorú robila v Bielovciach Slovenská inšpekcia životného prostredia, stála milión korún. Čosi také možno pritom nájsť takmer za každou dedinou. Sú to časované bomby. Chodia sa tam hrať deti, ľudia môžu mať zdravotné problémy a nevedia prečo.