Niečo tu smrdí

Minulý týždeň pripravil niekoľko prekvapení: po prvé, minister hospodárstva Juraj Miškov napokon Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME) nezruší, ako to pôvodne plánoval spolu s premiérkou, ale zlúči ju s agentúrou SARIO. Vôbec pritom nie je jasné, ako to rieši životnosť problémových fondov a postavenie ich manažérskych spoločností, ktoré sa vraj vymkli spod kontroly. 

Druhým prekvapivým posunom je, že vedenie ministerstva hospodárstva zrazu vo fondoch nevidí problém. „Dnes vôbec nie je isté, či sa peniaze stratili. A už vôbec nie, či sa tak stalo nečestnou činnosťou, alebo to bol výsledok rizikových projektov. Personálne prepojenia nemusia byť dôkazom,“ uviedlo ministerstvo pre denník SME. Pritom štátny tajomník ministerstva Martin Chren ešte koncom septembra hovoril o podozrení, že Fond Fondov (FF), dcérska spoločnosť agentúry NADSME, ktorá poskytuje rizikový kapitál na inovatívne projekty, protizákonne rozdelila spriazneným firmám 13,5 milióna eur. Chren vtedy tvrdil, že agentúra nemá dosah na 30 miliónov eur vo fondoch a minister Miškov uviedol, že podozrivé machinácie sa začali za ministrovania Jirka Malchárka v druhej Dzurindovej vláde – tým však namieril na súčasného aj vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša, keďže pravidlá Fondu Fondov nastavovali v agentúre jeho nominanti, niekdajší generálny riaditeľ NADSME Bystrík Berthoty a predseda správnej rady agentúry Günter Furin.  

Je tu ešte tretí posun: ešte nedávno premiérka, SaS, ale aj Ľubomír Jahnátek (Smer) zhodne tvrdili, že sa v agentúre tunelovalo, pričom Jahnátek nahlas a SaS potichu ukazovali na Mikloša, Berthotyho a Furina ako hlavných podozrivých. SaS však teraz tunelovanie spochybňuje a novinári už začínajú presúvať svoju pozornosť od Berthotyho k jeho nástupcovi Milanovi Jankurovi, ktorého vymenoval do čela NADSME Ľubomír Jahnátek. A to je dobrý posun – Jankura, ktorého novinári vrátane redaktora .týždňa minulý týždeň nevedeli vypátrať, má totiž čo vysvetľovať.

Vráťme sa ešte nachvíľu do leta roku 2005. V čase ministrovania Pavla Ruska  šéfoval agentúre istý Ľudovít Balco, ktorý uzavrel bez vedomia správnej rady zmluvu s košickou firmou Cassovia BIS o správe rizikového kapitálu a tejto firme previedol na účet 1,5 miliardy korún. Pavol Rusko vtedy padol a Balca nahradil Bystrík Berthoty. Ten sa spolu s právnikom Andrejom Mojžišom zaslúžil o to, že Cassovia s nevôľou vrátila peniaze späť. Berthoty dostal následne za úlohu vypracovať nový program rizikového kapitálu – jeho účelom je investovať peniaze do inovatívnych a riskantných projektov, na ktoré by sa konzervatívna banka zdráhala dať peniaze. Berthoty pripravil založenie dvoch fondov rizikového kapitálu, Slovenského rozvojového fondu (SRF) a Fondu Seed Capital (FSC), do ktorých mal postupne štát naliať 30 miliónov eur. Oba fondy spravovali manažéri, ktorí podľa kritikov Berthotyho schémy získali nekontrolovateľnú moc nad fondmi. Na podnet Slovenskej sporiteľne ako spoluakcionára fondu SRF sa stala manažérom tohto fondu spoločnosť 3on private equity na čele s Oskarom Sotákom, ktorý bol dovtedy členom predstavenstva sporiteľne. Druhý fond FSC začali manažovať bývalí zamestnanci agentúry, ktorí si založili spoločnosť Funds Managers na čele s Andrejom Mojžišom. 

Nie je však celkom pravdou, že títo manažéri si môžu robiť, čo sa im zachce. Ich návrhy, do akej firmy a v akej výške by mal fond investovať, musí schváliť investičný výbor. V ňom je zástupca štátu, ktorý môže investíciu zablokovať. Ak je investícia schválená, fond vstúpi do firmy, získa podiel na jej základnom imaní a vloží do nej istý kapitál. Ak je firma úspešná, po niekoľkých rokoch fond svoj podiel odpredá a vystúpi z firmy so ziskom. To, ako manažér fondu riadi celý proces, kontroluje Dozorná rada, v ktorej je opäť zástupca štátu. 

Napriek tomu sú namieste isté pochybnosti, či Berthoty zmluvne nezaručil manažérom príliš silné a pohodlné postavenie (viac v rozhovore s Bystríkom Berthotym). 

Lenže problémy sa začali po tom, čo bol Berthoty v lete 2007 odvolaný. Prišiel Milan Jankura, pričom v orgánoch agentúry už predtým sedeli nominanti Jahnátkovho ministerstva. A tí sa museli v investičnom výbore dozvedieť napríklad o kritizovanej investícii do Fun radia, spoločnosti Cromwell či Direct Marketing, v ktorých pôsobí Peter Struhár, úzko spätý s manažérom fondu Oskarom Sotákom. Ako presvedčivo ukázali Hospodárske noviny, Struhár má dokonca cez niekoľko firiem na Sotákov SRF aj akcionársky vplyv. To ešte, samozrejme, nie je nijakým dôkazom tunelovania, ale prinajmenej toho, že v tomto fonde, ktorý by mali kontrolovať štát a Slovenská sporiteľňa, sa v posledných troch rokoch darilo „rozvojovým“ projektom jednej organizovanej skupiny. 

Pozoruhodné je, že Struhárovi sa dobre viedlo aj vo fonde FSC, na ktorý nemal nijaký formálny dosah. Denník SME minulý týždeň napísal, že Struhárova firma SITUM-SK predala pozemky lyžiarskemu stredisku Revúcky raj, ktoré na kúpu získalo od fondu 723-tisíc eur – presne toľko, čo vložil do firmy FSC.  

Pridávame ďalší príklad: spoločnosť Blue Sky Mining po vstupe FSC požičala firme S.P.A. Development takmer 133-tisíc eur s úrokom 4 percentá so splatnosťou 11 mesiacov od poskytnutia pôžičky. A kto je za firmou S.P.A. Development? Oskar Soták a cez ďalšie firmy aj Peter Struhár. 

Prečo sa o tom všetkom dozvedáme až dnes?

Minister Ľubomír Jahnátek tvrdí, že za Mikloša boli dosadené do fondov osoby, ktoré z fondov nebolo možné vyhnať, keďže ich zmluvy boli nevypovedateľné. Jahnátek sa tak háji, že na fondy ministerstvo nemalo nijaký vplyv a nevedelo, čo sa tam deje. Ale opäť, niečo tu nehrá. Milan Jankura krátko po tom, čo nastúpil do čela agentúry, na jej správnej rade oznámil, že sa dohodol s manažérom fondu FSC na odstúpení od zmluvy. Na miesto Andreja Mojžiša prišli v decembri 2007 noví ľudia. Zo zápisníc správnej rady, kde mali zastúpenie predstavitelia štátu aj podnikateľov, vyplýva, že odvtedy nikto nevyjadril nespokojnosť s manažérmi fondov. Naopak, Milan Jankura vo februári 2009 predstavil správnej rade požiadavku od manažéra FSC, ktorý chcel zrušiť dovtedajšie obmedzenie maximálnej výšky investície vo výške 330-tisíc eur. Po novom mal tak fond, ktorý bol pôvodne určený na podporu malých firiem, a teda menej nákladných projektov, investovať v priemernej výške vyše 660-tisíc eur (20 miliónov korún). V správnej rade všetci – nominanti štátu aj podnikateľov – tento Jankurov návrh schválili. Ak je teda pravdou, že vinou Berthotyho nemali podnikatelia ani zástupcovia štátu fondy pod kontrolou, prečo prijímali návrhy ich manažérov, ktorí chceli rozdávať na jednotlivé projekty oveľa väčšie objemy peňazí? Podobná otázka platí aj v prípade Sotákovho SRF. Oskar Soták pre SME uviedol, že fond má teraz hodnotu 800 miliónov korún. Keď Berthoty odchádzal, bolo vo fonde upísaných 150 miliónov korún (5 miliónov eur). Prečo teda štát v ďalších rokoch posielal peniaze do fondu, nad ktorým nemal nijakú kontrolu? Odpoveď sa nehľadá ľahko. Koncom roka 2009 už podnikatelia a živnostníci prejavovali veľkú nespokojnosť s manažérmi oboch fondov na základe právneho auditu a Jahnátek následne podal trestné oznámenie. Čo sa však dialo v zákulisí predtým?

Prostriedky fondu nevyužívali iba Soták so Struhárom. V Malej Ide pri Košiciach sa v tomto roku dokončovalo nové deväťjamkové ihrisko – na radosť člena tamojšieho golfového tímu Milana Jankuru. Ten pre portál Golfzona.sk ocenil prácu firiem BPC Stav a Orag, ktoré sa podieľajú na stavbe ihriska. Na tom by nebolo nič zvláštne – keby firme BPC Stav nedal na vybudovanie golfového ihriska peniaze Fond fondov. Konateľka firmy Daniela Polláková pre .týždeň uvádza: „Dostali sme to na ihrisko, ale aj na iné stavby. Podali sme si žiadosť a získali sme od Fondu Fondov isté prostriedky.“ Pollákova poprela, že by jej v tom pomohol vtedajší generálny riaditeľ NADSME a konateľ Fondu Fondov Milan Jankura. Žiaľ, do uzávierky sa nám na Jankuru nepodarilo získať kontakt.