Na maďarskej i českej scéne, hoci rozdielnym spôsobom, sa lokálne voľby stali akýmsi vzťažným bodom, ktorému aktéri podriadili aj politické kroky, aj komunikáciu. Fidesz s Orbánom zašli až tak ďaleko, že na vyhlásenie premiéra, že „Maďarsko zníži dlh, aby ochránilo forint pred útokmi špekulantov“, sa muselo čakať do 4. októbra, teda dňa po zatvorení volebných miestností. Až kým nepadol posledný lístok do urny, nechával Orbán levitovať na trhoch scenár, že deficit pustí k vode. Dennú politiku, vôbec všetko, čo robili, vláda prispôsobila samosprávnym voľbám do tej miery, že z vety „do 3. októbra nevieme nič“ (o politike vlády), sa stalo klišé komentátorov nielen v Budapešti, ale aj analytikov v Londýne a kdekade, keď sa ich pýtali napríklad na kurz forintu (a pod.) Je len logické, že druhú vlnu reštrikcií vrátane „pozastavenia platieb“ trom miliónom občanov na súkromné dôchodkové účty, ohlásil Orbán 10 dní po voľbách... („Meškanie“ spôsobila zrejme ekologická katastrofa.)
V Česku bol obraz odlišný, ale podstata – výsledok v komunálnych (a senátnych) voľbách nadovšetko – úplne totožná. Proces tvorby vládneho programu a takisto korupčné aféry využili ODS a TOP 09 na to, aby sa voči sebe čo najostrejšie vymedzili, a tak zvýšili vlastné šance (najmä v bitke o Prahu). Je vysoko pravdepodobné, že nebyť komunálnych volieb, minister financií by sa s ministrom obrany nepustili do vzájomného osočovania v kauze armádnych zákaziek, a premiér Nečas by si odpustil glosovanie Kalouska, že „znížiť výdavky paušálne o desať percent zvládne každý, kto ovláda trojčlenku“. (Respektíve, že „intelektuálny výkon je zatiaľ nulový“.) Sto dní Nečasovej vlády sa nieslo úplne v znamení podobných výmen úderov. A ak je naivné očakávať po druhom senátnom kole (cez víkend) upokojenie, tak práve preto, že prípadné neúspechy lokálnych štruktúr pociťujú strany – najmä ODS, ale aj Věci veřejné – bolestivo a tak skoro a ľahko ich nevydýchajú.
A tu sa núka kontrast so Slovenskom, kde budúcnosť komunálnych kádrov akoby nikoho nezaujímala. Niežeby vo vládnej koalícii nebolo sporov, zmätkov a škandálov. Práve naopak. Predstavenia, ktoré vidíme, sú však vzhľadom na voľby v novembri z každého uhla pohľadu len kontraproduktívne. Nikto sa voči nikomu ani nevymedzuje, len sa všetci vzájomne spoločne topia. . Keď Stanislav Janiš navrhne za prokurátora toho Trnku, ktorého pár hodín pred ním už odniesol do podateľne Mamojka zo Smeru (čiže tajne by za neho mohli z SDKÚ hlasovať, ak už nikto iný to financovanie nezametie pod koberec), tak to je optikou volieb, ktoré rozhodujú o delení moci v samosprávach, tragické konanie, ktoré odskáču i tí, čo s SDKÚ kandidujú v koalíciách.. Ak 27. novembra odovzdajú Ficovej strane do opatery na 4 roky ďalšie mestá a dediny, eventuálne aj „večne“ pravicovú Bratislavu, tak najmä preto, že v skrumážach dní im úplne uniklo, že pre každú normálnu stranu sú voľby červený sviatok v kalendári.
V Česku bol obraz odlišný, ale podstata – výsledok v komunálnych (a senátnych) voľbách nadovšetko – úplne totožná. Proces tvorby vládneho programu a takisto korupčné aféry využili ODS a TOP 09 na to, aby sa voči sebe čo najostrejšie vymedzili, a tak zvýšili vlastné šance (najmä v bitke o Prahu). Je vysoko pravdepodobné, že nebyť komunálnych volieb, minister financií by sa s ministrom obrany nepustili do vzájomného osočovania v kauze armádnych zákaziek, a premiér Nečas by si odpustil glosovanie Kalouska, že „znížiť výdavky paušálne o desať percent zvládne každý, kto ovláda trojčlenku“. (Respektíve, že „intelektuálny výkon je zatiaľ nulový“.) Sto dní Nečasovej vlády sa nieslo úplne v znamení podobných výmen úderov. A ak je naivné očakávať po druhom senátnom kole (cez víkend) upokojenie, tak práve preto, že prípadné neúspechy lokálnych štruktúr pociťujú strany – najmä ODS, ale aj Věci veřejné – bolestivo a tak skoro a ľahko ich nevydýchajú.
A tu sa núka kontrast so Slovenskom, kde budúcnosť komunálnych kádrov akoby nikoho nezaujímala. Niežeby vo vládnej koalícii nebolo sporov, zmätkov a škandálov. Práve naopak. Predstavenia, ktoré vidíme, sú však vzhľadom na voľby v novembri z každého uhla pohľadu len kontraproduktívne. Nikto sa voči nikomu ani nevymedzuje, len sa všetci vzájomne spoločne topia. . Keď Stanislav Janiš navrhne za prokurátora toho Trnku, ktorého pár hodín pred ním už odniesol do podateľne Mamojka zo Smeru (čiže tajne by za neho mohli z SDKÚ hlasovať, ak už nikto iný to financovanie nezametie pod koberec), tak to je optikou volieb, ktoré rozhodujú o delení moci v samosprávach, tragické konanie, ktoré odskáču i tí, čo s SDKÚ kandidujú v koalíciách.. Ak 27. novembra odovzdajú Ficovej strane do opatery na 4 roky ďalšie mestá a dediny, eventuálne aj „večne“ pravicovú Bratislavu, tak najmä preto, že v skrumážach dní im úplne uniklo, že pre každú normálnu stranu sú voľby červený sviatok v kalendári.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.