Streľba do vlastných radov

.čo sa vlastne včera stalo?
Bola to úplne bizarná situácia. Koncert máme rozdelený na niekoľko častí. Najprv hrám s kapelou, potom sám s gitarou. Keď som hral sám, bubeník si šiel von zapáliť. Než vyšiel von, dal si nezapálenú cigaretu do pusy a jeden z vyhadzovačov mu ju vyrazil z úst s tým, že tu sa nefajčí. Tak do neho skočil a oni ho potom nechceli pustiť dnu. Keď som zistil, že kapela sa mi nevracia, šiel som to riešiť. Vrátil som sa povedal som, čo si o tomto klube myslím. Aj ľudia so mnou súhlasili. Po bubeníkovi zrazu nechceli pustiť ani zvyšok kapely. Potom začal do nás strkať aj nejaký organizátor, tak sme sa s ním zľahka pobili a nakoniec nechceli pustiť ani mňa. Koncert sme dohrali vonku na streche auta, len vo dvojici s gitarou.

.skvelé zakončenie koncertu!
Bohužiaľ, album sme nestihli pokrstiť, dúfam že sa nám to podarí dnes v Nitre. Malo to však peknú atmosféru. Nebolo nás síce vonku veľmi počuť, ale ľudia si pesničky spievali sami, oni sú vlastne najlepší zosilňovač.

.stalo sa ti niečo podobné v minulosti?
To, že by mi kapelu nepustili do klubu, nie! (Smiech.)

.si scenárista, robíš hudbu. Kde si sa vzal?
No maminka a tatko sa mali veľmi radi...

.áno, prišiel bocian...a potom? Odkiaľ si?
Som Pražák. Vyštudoval som scenáristiku, ale rýchlo som zistil, že to nie je remeslo, s ktorým sa dá bez kompromisov uživiť. Šiel som si zarábať do reklamky.  Keď človek sedí celý deň pri počítači a píše ódy na ten náš úžasný spotrebný komerčný svet, tak si potrebuje po nociach napravovať karmu a písať proti tomu protestsongy. Než som s nimi vyšiel medzi ľudí, hrával som s bratom rôzne druhy hudby. Boli to aj pesničky, ktoré hrám teraz, hardcore alebo pop. Repertoár vtedy nebol vôbec ujasnený. Potom som sa dozvedel o možnosti scenáristického workshopu písať sitcom pre Novu. Zdrhol som z reklamky a začal tvoriť sitcom, z ktorého sa nakoniec stal populárny Comeback. Počas toho som utiekol z kapely a začal hrávať sám s gitarou. Bola to zrazu väčšia sloboda. Overil som si pesničky, ktoré fungujú, a ktoré nie. Postupne sa ku mne pridala nová partia hudobníkov a začali sme vystupovať pod menom Xindl X.

.ako si v sebe objavil v hip-hopera?
Najprv som mal rád skôr pop, ale moji kamaráti počúvali hlavne hip-hop. Mňa to nikdy extra nebralo. Chodili sme spolu na chatu a tam pri táboráku, keď sa prehrali všetky veci od Kryla, Nohavicu a Plíhala, tak chalani začali rapovať veci od svojich obľúbených skupín a ja som popri tom improvizoval na gitaru. Zistil som, že v tejto podobe ma rap baví. Začal som pre kapelu vymýšľať rapové texty, z čoho sa vyvinul štýl, aký hrám dnes. Dnes už rapujem menej, do textov už nepchám toľko slov.

.ako rýchlo píšeš texty? Pracuješ na nich?
Niekedy dokážem napísať text aj za jeden deň, ale väčšinou tak nepracujem. Čakám na nápad. Keď príde, tak si ho zapíšem. Potom príde ďalší a ďalší. Keď ich je dosť, tak z nich poskladám pesničku.

.písanie textov je iné ako písanie scenárov? Napríklad Hollywood je ako prepis nejakého filmu...
Hollywod bol pôvodne článkom pre blog, keď som sa pokúšal udržať krok s kamarátmi, ktorí písali blogy. Vydržal som pol roka. Raz sme sa bavili s kamarátmi, aké by to bolo, keby všetky klišé z hollywoodskych filmov fungovali v normálnom živote. Napadlo mi, že by som z toho mohol urobiť pieseň. Nešlo by to nastrkať do veršov? Inak, film a pieseň majú  spoločné vytváranie postáv. Treba ich vymyslieť, a rozvinúť ich, zistiť aké majú názory, stanoviská. Pri písaní pesničiek rád pracujem s postavami. Potom už len rozprávaš ich ústami, ktoré tvrdia, že všetko je super a pritom to super vôbec nie je. Môj kamarát a pesničkár Jan Burian mi raz dal otázku: Vieš, prečo je tvoj Anděl taký úspešný? Pretože desať percent ľudí vie, o čom to je a ďalších deväťdesiat si hovorí, že je to o nich! (Smiech.)  

.niekde si povedal, že tvoje pesničky sú autoprotestsongy. Čo to znamená?
Dnešnej generácii zobrali nepriateľa. Predtým tu bola totalita. V pesničkárskej scéne bola kríza, že o čom vlastne spievať. Dnes sme tým hlavným nepriateľom sami sebe. Máme problém udržať si vlastnú morálku v spoločnosti, kde je sloboda, kde sa vlastne môže čokoľvek a pritom sa pokúšame nespustiť. Spievam o problémoch mojej generácie a strieľam do vlastných radov.

.napríklad pieseň Chemie je takmer didaktická pieseň, ktorá sa  začína úvahou, že je tu nejaký problém a ja sa k nemu vyjadrím...
My pesničkári máme obecne sklony k moralizovaniu, čo sa v našich songoch pokúšame zamaskovať, aby si ľudia nevšimli, že ich moralizujeme. Dáme to do zábavného kabáta, aby si mysleli, že počúvajú pop a my ich pritom zmeníme bez toho, aby si toho všimli. Zbraňou pesničkára je humor. Keď ho máš, tak ti toho ľudia veľa prepáčia. Takže popri tom môžeš aj moralizovať.

.hovoríš o sebe ako o pesničkárovi. Ale tvoje songy nie sú klasické pesničky. Čo hovoria na tvoju hudbu kolegovia zo staršej generácie?
Karel Plíhal a Jarek Nohavica povedali, že sa im moje pesničky páčia, čo je výborné, pretože obaja sú mojimi idolmi. No folkových serveroch sa píše, že ja nie som folk, že by sa to malo zakázať. Mne je to u „prdele“, pretože pre mňa je dôležité, čo si myslí Nohavica a Plíhal. Alebo mi zas vyčítajú, že nový album je popový. Podľa mňa pesničkár môže jazdiť aj so symfonickým orchestrom. Ako Sting. Ten je pre mňa stále pesničkárom, aj keď nehrá folk.

.máš rád slová a bravúrne sa s nimi dokážeš hrať. Znamená to, že rád čítaš?
Predtým som skoro každý deň chodil do kina, ale dnes knižky nahradzujú film. Je to úplne nové univerzum.

.bol si literárne zdatné dieťa?
Písal som odmalička. Zaujímalo ma sci-fi a fantasy, mal som rád svalnatých hrdinov, napríklad Conana. Pokúšal som sa písať akčné príbehy o najsilnejších hrdinoch, ktorí zabijú čo najviac ľudí za tých najbizarnejších okolností...

.takže nie je náhoda, že si stal scenáristom. Máš v pláne napísať scenár k filmu?
S kamarátom, ktorý nám režíroval prvé dva klipy, by sme chceli urobiť filmový muzikál. Uvažujem aj o napísaní folkovej opery pre divadlo. Nedávno som dostal ponuku od Divadla na Vinohradoch, aby som zložil hudbu k Cyranovi vo verzii Pavla Kohouta. Na hotový text som napísal melódie a s kapelou začíname robiť na aranžmánoch.  Keď to klapne, na jar by mohol byť ďalší album.

.na koľkých dieloch Comebacku si spolupracoval?
Asi na pätnástich, ale všetky neboli súčasťou prvej série.

.už na tom nerobíš?
Nie.

.aká to bola pre teba skúsenosť?
Výborná! Vždy som mal rád sitcomy. Dovtedy v Čechách to nikto poriadne nerobil. Boli pokusy, ale vyzerali tak, že si to niekto pozrel v lietadle a pokúsil sa niečo napísať. Hľadali sme spôsob, ako to urobiť a ako stihnúť napísať nový diel každý týždeň. Myslím, že sa nám to podarilo. Mám radosť aj z nových dielov, pretože postavy, ktoré sme vymysleli, fungujú ďalej.  

.nie je to len továreň?
Mňa bavilo seriál vymýšľať, ale keď to už začalo zaváňať stereotypom, tak som sa rozhodol pre hudbu.

.spomínal si, že spievaš o svojej generácii. Ako by si ju charakterizoval?
My sme generácia, ktorá zažila totalitu, ale boli sme ešte deti. Vážime si slobodu, ale zároveň je to niečo, ako keď dieťa dostane novú hračku. Stále skúšame, čo sa s ňou dá urobiť.  Skúšame, čo sa s ňou dá urobiť. Ako napríklad chlapec, ktorý dostane nový prak a rozmýšľa, či s ním rozostrieľa susedovi  auto alebo s s ním bude normálne hrať. Užívame si nového sveta, ale na druhej strane to aj zneužívame. Máme mindrák z toho, že ako deti sme žili v neslobode, a teraz sa to snažíme dohnať. Xindl X, vlastným menom Ondřej Ládek (1979), je známy český pesničkár, kombinujúci folk s hip-hopom a iným žánrami. Debutoval albumom Návod ke čtení manuálu (2008), druhá radovka s názvom Praxe relativity vyšla nedávno. Xindl X vyštudoval filmovú scenáristiku a je spoluautor populárneho českého sitcomu Comeback a knihy Bruno v hlavě