Predovšetkým je však veľkým prekvapením pre všetkých, ktorí by si s hnutím Tea Party spájali skôr nejakých tých rozhnevaných bielych mužov v strednom veku oháňajúcich sa legálne držanou zbraňou a svojím právom na ňu.
Keli Carender má piercing v nose, nosieva trendové okuliare, oblieka sa v tej zaujímavej zmesi štýlov grunge a urban hippie, ktorú vídať u jej rovesníkov, mladých obyvateľov Seattlu s intelektuálnymi a umeleckými ambíciami. Táto absolventka Oxfordu pracuje ako učiteľka, pomáha neziskovej organizácii, ktorá sa venuje vzdelávaniu dospelých a cez víkendy pestuje ďalší koníček – vystupuje ako amatérska komická herečka. Názoroví oponenti z nej bývajú frustrovaní, pretože mladú ženu s jej výzorom si asociujú s celkom inými politickými postojmi.
Keli Carender sa hlási k libertarianizmu a konzervativizmu, vyžaruje z nej skepsa voči zabehaným štruktúram politiky – aj voči Republikánskej strane – a zdá sa, že jej nadšenie je veľmi nákazlivé. Po internete kolujú jej videá, ľudia o nej diskutujú, mnohí ju uznávajú, mnohí jej nevedia prísť na meno. O toľkú popularitu jej azda ani nešlo.
Prečo sa Keli Carender stala jednou zo zakladateliek Tea Party? V skratke preto, ako sama hovorí, že jej nedával zmysel balíček stimulačných opatrení, ktorý presadil prezident Barack Obama. „Pomyslela som si,“ uviedla pre New York Times, ktoré o nej uverejnili rozsiahly článok, „že mám dve možnosti. Buď sa vzdám, vrátim sa domov, zaleziem do postele, prepadnem depresii a nechám veci, nech sa dejú, ako sa dejú. Alebo môžem urobiť niečo iné a nájsť nový spôsob, ako nechám zaznieť svoj hlas.“ Založila si blog pod menom Liberty Belle, ktorý funguje dodnes, a začala organizovať protestné akcie.
Jej prvý protest mal názov „Porkulus“, bola to narážka na Obamov balíček stimulačných opatrení pre ekonomiku, financovaný zo štátneho rozpočtu, ktorý bol aj tak preťažený – stimulus. Keli Carender naň vopred upozorňovala viaceré osobnosti z konzervatívnych médií, vypočula ju však iba komentátorka Michelle Malkin. Napokon prišlo len stodvadsať ľudí a vyzeralo to, že čerstvá občianska aktivistka utrpela fiasko.
Potom sa však všetko zázračne obrátilo. Na ďalší protest, ktorý sa konal už o týždeň, prišlo tristo ľudí, o šesť týždňov ich bolo na Daňovom dni tisícdvesto.
Ako sa to stalo? Nepochybne vďaka jej organizačným schopnostiam a nadaní pre improvizáciu. Aj vďaka odhodlaniu. Nech už bude budúcnosť Keli Carender akákoľvek – a mnohí jej predpovedajú hviezdnu politickú kariéru –, istotou zostáva, že na scénu vystúpila aktivistka nového typu. Bez Keli Carender by hnutie Tea Party možno existovalo a možno ani nie. Občianska nespokojnosť časti Američanov totiž existovala aj pred jej vstupom na scénu. Keli Carender však hnutiu vtlačila celkom prekvapivú pečať mladistvej energie.
Keli Carender má piercing v nose, nosieva trendové okuliare, oblieka sa v tej zaujímavej zmesi štýlov grunge a urban hippie, ktorú vídať u jej rovesníkov, mladých obyvateľov Seattlu s intelektuálnymi a umeleckými ambíciami. Táto absolventka Oxfordu pracuje ako učiteľka, pomáha neziskovej organizácii, ktorá sa venuje vzdelávaniu dospelých a cez víkendy pestuje ďalší koníček – vystupuje ako amatérska komická herečka. Názoroví oponenti z nej bývajú frustrovaní, pretože mladú ženu s jej výzorom si asociujú s celkom inými politickými postojmi.
Keli Carender sa hlási k libertarianizmu a konzervativizmu, vyžaruje z nej skepsa voči zabehaným štruktúram politiky – aj voči Republikánskej strane – a zdá sa, že jej nadšenie je veľmi nákazlivé. Po internete kolujú jej videá, ľudia o nej diskutujú, mnohí ju uznávajú, mnohí jej nevedia prísť na meno. O toľkú popularitu jej azda ani nešlo.
Prečo sa Keli Carender stala jednou zo zakladateliek Tea Party? V skratke preto, ako sama hovorí, že jej nedával zmysel balíček stimulačných opatrení, ktorý presadil prezident Barack Obama. „Pomyslela som si,“ uviedla pre New York Times, ktoré o nej uverejnili rozsiahly článok, „že mám dve možnosti. Buď sa vzdám, vrátim sa domov, zaleziem do postele, prepadnem depresii a nechám veci, nech sa dejú, ako sa dejú. Alebo môžem urobiť niečo iné a nájsť nový spôsob, ako nechám zaznieť svoj hlas.“ Založila si blog pod menom Liberty Belle, ktorý funguje dodnes, a začala organizovať protestné akcie.
Jej prvý protest mal názov „Porkulus“, bola to narážka na Obamov balíček stimulačných opatrení pre ekonomiku, financovaný zo štátneho rozpočtu, ktorý bol aj tak preťažený – stimulus. Keli Carender naň vopred upozorňovala viaceré osobnosti z konzervatívnych médií, vypočula ju však iba komentátorka Michelle Malkin. Napokon prišlo len stodvadsať ľudí a vyzeralo to, že čerstvá občianska aktivistka utrpela fiasko.
Potom sa však všetko zázračne obrátilo. Na ďalší protest, ktorý sa konal už o týždeň, prišlo tristo ľudí, o šesť týždňov ich bolo na Daňovom dni tisícdvesto.
Ako sa to stalo? Nepochybne vďaka jej organizačným schopnostiam a nadaní pre improvizáciu. Aj vďaka odhodlaniu. Nech už bude budúcnosť Keli Carender akákoľvek – a mnohí jej predpovedajú hviezdnu politickú kariéru –, istotou zostáva, že na scénu vystúpila aktivistka nového typu. Bez Keli Carender by hnutie Tea Party možno existovalo a možno ani nie. Občianska nespokojnosť časti Američanov totiž existovala aj pred jej vstupom na scénu. Keli Carender však hnutiu vtlačila celkom prekvapivú pečať mladistvej energie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.