„Hovoríš o sebe?” spýtala som sa ho vtedy, a on že „Jo, taky...”. Potom som si musela uvedomiť, že buď tohto chrobáčika majú všetci muži, alebo aspoň väčšina, alebo aspoň všetci moji muži, ktorých som kedy mala. Ktorému chlapovi prekáža, keď je trochu zakydaný? Ja tohto chrobáčika evidentne nemám, aj keď v horách na treku som nútená byť aj 2 týždne v jedných handrách (ale aspoň mi je to odporné, čo ma trochu ospravedlňuje). Prišla som predvčerom do svojho nepálskeho domu a našla ho, tak ako vždy, po mojej päťmesačnej letnej slovenskej prestávke celý plesnivý. Nie je to chyba môjho domu, trápia sa s tým všetci Nepálci po skončení monzúnov. Jednoducho päť mesiacov prší a prší, ja mám dom zavretý, keď som v Európe, potom prídem, otvorím dvere, ovalí ma plesňový zápach a zelená farba na podlahách a nábytku a tisícky chrobáčikov, pavúčikov, švábov, rôznych chvostíkov (to je naša rodinná prezývka na tie také malé zvieratká slzičkového tvaru, čo sa tak vlnia – plazia po stenách). A potom mušky, motýle, osy, komáre, myši, potkany....pomóc. Nevýhoda bývania priamo pri džungli. Keď odídete čo i len na mesiac, džungľa sa vám presťahuje do domu. Rozpína sa. Na jednej strane mám síce dobrý buddhistický pocit, že som súčasťou jedného veľkého krásneho celku, ale na druhej ma ťaží myšlienka, že v Nepále nepredávajú Savo proti plesniam, ktoré mi minulý rok doniesla na moju objednávku mama do Nepálu a práve sme ho celé vyprázdnili. Nechápem, prečo v krajine, kde im všetko v lete počas monzúnov plesnivie, neexistuje prípravok proti plesniam. Asi to bude tým, že Nepálci, alebo povedzme rovno komplet celý indický subkontinent (minimálne) sú nakazení tými chrobáčikmi. Ťažko mi je rozlíšiť, ktorý z hmyzu, čo sa mi po dome hemží, je jedovatý (občas sa okolo preplazí had) a ktorý nie. Sú tú také placaté veľké pavúky, ktoré chodia doboku ako krab a strašne rýchlo dokážu zmiznúť v škáre v stene. Môj frajer mi spomínal, že Johny Rotten zo Sex Pistols sa takto na staré kolená pustil do štúdia hmyzu, a úplne mu z toho zadrbalo, vraj mal v Anglicku nejakú TV šou, kde chodil po džungli a rozplýval sa nad jedinečnosťou tej-ktorej prírodnej mnohonožičkovej kreatúry. Tak si ho tu predstavujem, ako tu chodí a nevšíma si špinu ani pleseň, iba ospevuje a zachraňuje tie zvieratká, ktoré sa môj frajer tak urputne snaží povraždiť. Veru, roboty je tu veľa. Niekedy si želám, aby som bola tiež nakazená tým chrobáčikom, ktorý spôsobuje nadmernú toleranciu špiny.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.