.prestupujete z exaktného bankovníctva do nepredvídateľného sveta českej a pražskej politiky. Budete tam vôbec vedieť fungovať?
To je taká sugestívna otázka ... . Politiku som síce zatiaľ nikdy nerobil, ale aj ako guvernér som bol s politikou dosť dlho v kontakte, takže to pre mňa nie je úplne neznáma vec. Nikdy som nebol aktívnym hráčom, ale v interakcii s tým prostredím som bol. Posúdiť, či mi to ide, budem vedieť až v okamihu, keď to príde. Prosto: buď na to máte, alebo nemáte.
.a máte na to?
Keby som si nemyslel, že na tom mám, tak do toho nepôjdem.
.ja však napríklad rozmýšľam už len nad tým, čo robia politici na svojich nekonečných rokovaniach...
Tak to si ja tiež hovorím. Ale uvidím.
.raz ste povedali, že Česi sú podľa vás šetrnejší národ ako Maďari a Poliaci. Ako sú potom na tom Slováci?
Najskôr musím vysvetliť, že to nie je môj vlastný originálny objav. Čítal som v časopise Respekt rozhovor s jedným historikom, ktorý poukázal na to, že Maďari sú takí grófi, ktorí sa nestarajú o dlhy. Poliaci zase mali podobne svoju elitu, svoju šľachtu, ktorá sa tiež veľmi neobzerala, sadnú na koňa a idú proti tankom. Kdežto my Česi, my sme historicky meštianska spoločnosť, kde domácnosti musia vyjsť so svojimi príjmami.
A tento názor podľa mňa skutočne má hlavu a pätu. Česko je dlhodobo nízkoinflačná krajina, a koniec koncov, aj počas centrálne plánovanej ekonomiky pred rokom 1989 sme sa správali ako-tak disciplinovane. A ešte predtým, vo 20. rokoch, sme boli jedinou krajinou, ktorá si udržala nízku infláciu, napríklad v porovnaní s Maďarskom a Nemeckom.
.tak to musela byť pre vás radosť, robiť v šetrnom Česku guvernéra centrálnej banky.
Presne tak, nebola to žiadna veľká drina.
.a čo teda Slováci, sú viac grófi alebo sú šetrní ako Česi?
Asi budú bližšie k nám, myslím, že tam tých grófov veľa nebolo, tiež to bola spoločnosť, kde ľudia museli, rovnako ako Česi, po stáročia vyjsť s tým, čo mali.
.z ekonomického hľadiska, ako silno sa medzi Českom a Slovenskom prejavuje, že sme boli jednou krajinou? Česko je najviac závislé od Nemecka. Je Slovensko podobne závislé od Česka?
Podobnosť je skôr v tom, že aj Slovensko je, rovnako ako my, závislé práve od Nemecka. Povedal by som, že naše vývozy tam budú porovnateľné. Z českého exportu smeruje 40 percent do Nemecka. Pre Slovensko to presne neviem, ale myslím, že to nebude dramaticky iné. Takže väzba na nemeckú ekonomiku je nám spoločná, Slovensko však zostáva naším druhým najvýznamnejším obchodným partnerom. A to platí aj inde, či už sa pozriete na biznis, alebo na spoluprácu štátnych inštitúcií.
.platilo to aj pre centrálne banky?
Rozhodne. Centrálne banky majú síce vo všeobecnosti vo svete k sebe veľkú dôveru, naši kolegovia na Slovensku nám však boli vždy najbližšie, ten kontakt tam bol najčastejší a myslím, že to pretrváva aj naďalej. A to vidíte aj v biznise, kapitál prechádza z jednej strany na druhú, českí manažéri pôsobia na Slovensku a naopak. To prepojenie je v porovnaní s každou inou krajinou nadštandardné.
.nedávno sa napríklad ukázalo, že českí podnikatelia si vedú euroúčty v slovenských bankách. Neprekáža vám, ako bývalému bankárovi, že českému bankovému sektoru unikajú klienti?
Prekáža - neprekáža, ich správanie má svoju logiku. Pre bohatších ľudí z Česka, pre našich podnikateľov, ktorí potrebujú držať euro, je najjednoduchšie zájsť si práve na Slovensko a uložiť tam svoje úspory. Pretože tam je to domáca mena, a poplatky na euroúčty sú logicky nižšie ako v Česku.
.tá otázka na euro, samozrejme, mierila na všeobecnejšie porovnanie. Je na tom lepšie Česko sa svojou korunou, alebo Slovensko ako jeden z členov eurozóny?
Vždy som hovoril, že si viem celkom dobre predstaviť, že české rozhodnutie, nehrnúť sa do eurozóny, a na druhej strane rozhodnutie Slovenska tam vstúpiť, mohlo byť v oboch prípadoch správne. Ja si tú otázku „euro áno či nie?“ prekladám do inej otázky: Má domáca menová politika stabilizačnú úlohu, alebo nemá? Pretože to je vo všeobecnosti hlavný cieľ menovej politiky – ustrážiť infláciu, ktorá by mala byť nízka a pokiaľ možno stabilná.
A keď sa pozriete na posledných desať rokov vrátane nedávnej finančnej krízy, tak zistíte, že túto cenovú stabilitu môžete dosiahnuť tak vnútri eurozóny i mimo nej. Keď prijmete euro, alebo sa naň naviažete, ako napríklad Dánsko, tak menovú politiku vlastne dovážate zo zahraničia. Alebo máte vlastnú menu a vlastnú politiku, a ja potom tvrdím, že stabilizačná úloha našej menovej politiky bola úspešná, dokázali sme ustáť nepríjemné turbulencie v rokoch 2001 a 2002 a tiež teraz počas krízy.
.a prečo potom platí druhá časť vášho názoru, že pre Slovensko môže byť euro výhodné?
Tá stabilizačná úloha platí tam, kde má ekonomika dostatočne hlboký devízový trh, dostatočnú kredibilitu menovej politiky. V niektorých ekonomikách však nemusí byť ten trh dosť veľký, turbulencie môžu byť nad jeho sily. Zoberme si napríklad pobaltské krajiny, kde rozhodnutie vstúpiť do eurozóny považujem za úplne logické a správne.
.a to je teda aj prípad Slovenska?
Slovensko je niekde medzi, viem si totiž predstaviť, že v prípade krízy by výkyvy ich koruny mohli byť ešte omnoho výraznejšie než v Česku, mohli by mať dramatickejšie dôsledky, ako mali u nás. Takže preto hovorím, že obe krajiny, každá sama za seba, urobili správne rozhodnutia.
.ale ako môžeme vedieť, že Česko by na tom nebolo s eurom, napríklad čo sa týka ekonomického rastu, ešte lepšie?
Keby sme boli, povedzme, už desať rokov súčasťou eurozóny? Podľa mňa by naša inflácia stabilnejšia nebola a ekonomika by nerástla rýchlejšie. Pretože to sa odvíja skôr od fundamentálneho potenciálu, ktorý ekonomika má. To menová politika nikdy nevyrieši.
.niektorí politici však euro takto predávali ako ekonomický stimulátor.
Áno, pri vzniku eura a rozširovaní eurozóny od niektorých politikov také signály prichádzali, ako to pomôže rastu a podobne. Ale ekonómovia vedeli, že to tak nie je, že takú schopnosť menová politika nemá. A keď sa pozriete na dlhodobé trajektórie rastu krajín eurozóny v porovnaní s Českom, tak tam žiadny dramatický rozdiel nie je.
.ale nie je účasť v eurozóne prinajmenšom, napríklad práve pre Slovensko, poistkou, že v prípade problémov je tu sieť, ktorá vás nenechá padnúť? Ako sme videli v prípade Grécka?
Grécko je veľmi zložitý a dvojsečný príklad. Keby Grécko nebolo v eurozóne, a keby kvôli tomu zvonku, zo strany finančných trhov, neprišlo k chybnému odhadu tamojšej situácie, tak by sa to nikdy nedostalo tak ďaleko. Trhy by Grécko potrestali už oveľa skôr, prinútili by krajinu na priebežnú finančnú disciplínu.
.je teda Grécko pre budúcnosť eurozóny a Únie skôr mementom ?
Toto riziko čierneho pasažiera je pre Európsku úniu veľkým hazardom, Európa by mala hľadať poistky, aby sa niečo také nemohlo opakovať, pretože keby sa tak zachovali napríklad väčšie krajiny, tak celý koncept Únie môžeme zabaliť.
.čo vlastne vypovedala finančná kríza o súdržnosti a solidarite Európskej únie?
Videli sme, že s rôznymi krajinami sa zaobchádza rôzne, a dosť ťažko sa na to hľadá vysvetlenie. Lotyšsku a Maďarsku prišiel na pomoc Medzinárodný menový fond (MMF) a peniaze „prisypala“ Európska únia. V prípade Grécka však bolo rozhodujúce, že európski politici boli akoby paralyzovaní a nevedeli, čo majú robiť, pretože Únia ani nemala explicitný nástroj, ako takú situáciu riešiť. Ale zároveň si odmietali pripustiť, že magnitúda problému už môže byť nad sily Európskej únie, a spočiatku tak de facto odmietali pomoc MMF. Nakoniec sa našla dohoda, ale zbytočne sa stratil čas, a najmä, v Grécku sa nepripustila reštruktualizácia, čo by za normálnych okolností bolo tým najlogickejším riešením. A mimochodom, práve v pozícii Slovenska sa pochybnosť, či ten postup EÚ bol správny, podľa mňa odrazila. Vieme predsa, že slovenská vláda bola prinajmenšom k časti toho balíčka na pomoc Grécku veľmi zdržanlivá.
Zdeněk Tůma/ sa narodil 19. októbra 1960 v Českých Budějoviciach. Vyštudoval VŠE a v roku 1986 nastúpil do Prognostického ústavu ČSAV v Prahe, kde sa stretol s osobnosťami, ktoré zásadne ovplyvnili vývoj krajiny po roku 1989. S Valtrom Komárkom, Karlom Dybom, Vladimírom Dlouhým, Milošom Zemanom a Václavom Klausom. V rokoch 1993 - 1995 bol poradcom ministra priemyslu, učil na vysokej škole, od roku 1995 bol hlavným ekonómom Patria Finance. V rokoch 1998 až 1999 bol výkonným riaditeľom Európskej banky pre obnovu a rozvoj. V roku 1999 ho menovali guvernérom a rok neskôr guvernérom Českej národnej banky. Na tento post toho roku v apríli predčasne rezignoval a následne sa stal kandidátom TOP 09 na pražského primátora. Je druhýkrát ženatý, má dvoch synov a jednu dcéru. Počas predvolebnej kampane mal v kancelárii bicykel, lebo v kampani okrem iného propagoval rozvoj cyklotrás. Ešte viac je však nadšeným bežcom, najradšej preteká v polmaratónoch s osobným rekordom pod 1 hodinu 45 minút.
Autor je redaktor Hospodářskych novin a spolupracovník .týždňa
To je taká sugestívna otázka ... . Politiku som síce zatiaľ nikdy nerobil, ale aj ako guvernér som bol s politikou dosť dlho v kontakte, takže to pre mňa nie je úplne neznáma vec. Nikdy som nebol aktívnym hráčom, ale v interakcii s tým prostredím som bol. Posúdiť, či mi to ide, budem vedieť až v okamihu, keď to príde. Prosto: buď na to máte, alebo nemáte.
.a máte na to?
Keby som si nemyslel, že na tom mám, tak do toho nepôjdem.
.ja však napríklad rozmýšľam už len nad tým, čo robia politici na svojich nekonečných rokovaniach...
Tak to si ja tiež hovorím. Ale uvidím.
.raz ste povedali, že Česi sú podľa vás šetrnejší národ ako Maďari a Poliaci. Ako sú potom na tom Slováci?
Najskôr musím vysvetliť, že to nie je môj vlastný originálny objav. Čítal som v časopise Respekt rozhovor s jedným historikom, ktorý poukázal na to, že Maďari sú takí grófi, ktorí sa nestarajú o dlhy. Poliaci zase mali podobne svoju elitu, svoju šľachtu, ktorá sa tiež veľmi neobzerala, sadnú na koňa a idú proti tankom. Kdežto my Česi, my sme historicky meštianska spoločnosť, kde domácnosti musia vyjsť so svojimi príjmami.
A tento názor podľa mňa skutočne má hlavu a pätu. Česko je dlhodobo nízkoinflačná krajina, a koniec koncov, aj počas centrálne plánovanej ekonomiky pred rokom 1989 sme sa správali ako-tak disciplinovane. A ešte predtým, vo 20. rokoch, sme boli jedinou krajinou, ktorá si udržala nízku infláciu, napríklad v porovnaní s Maďarskom a Nemeckom.
.tak to musela byť pre vás radosť, robiť v šetrnom Česku guvernéra centrálnej banky.
Presne tak, nebola to žiadna veľká drina.
.a čo teda Slováci, sú viac grófi alebo sú šetrní ako Česi?
Asi budú bližšie k nám, myslím, že tam tých grófov veľa nebolo, tiež to bola spoločnosť, kde ľudia museli, rovnako ako Česi, po stáročia vyjsť s tým, čo mali.
.z ekonomického hľadiska, ako silno sa medzi Českom a Slovenskom prejavuje, že sme boli jednou krajinou? Česko je najviac závislé od Nemecka. Je Slovensko podobne závislé od Česka?
Podobnosť je skôr v tom, že aj Slovensko je, rovnako ako my, závislé práve od Nemecka. Povedal by som, že naše vývozy tam budú porovnateľné. Z českého exportu smeruje 40 percent do Nemecka. Pre Slovensko to presne neviem, ale myslím, že to nebude dramaticky iné. Takže väzba na nemeckú ekonomiku je nám spoločná, Slovensko však zostáva naším druhým najvýznamnejším obchodným partnerom. A to platí aj inde, či už sa pozriete na biznis, alebo na spoluprácu štátnych inštitúcií.
.platilo to aj pre centrálne banky?
Rozhodne. Centrálne banky majú síce vo všeobecnosti vo svete k sebe veľkú dôveru, naši kolegovia na Slovensku nám však boli vždy najbližšie, ten kontakt tam bol najčastejší a myslím, že to pretrváva aj naďalej. A to vidíte aj v biznise, kapitál prechádza z jednej strany na druhú, českí manažéri pôsobia na Slovensku a naopak. To prepojenie je v porovnaní s každou inou krajinou nadštandardné.
.nedávno sa napríklad ukázalo, že českí podnikatelia si vedú euroúčty v slovenských bankách. Neprekáža vám, ako bývalému bankárovi, že českému bankovému sektoru unikajú klienti?
Prekáža - neprekáža, ich správanie má svoju logiku. Pre bohatších ľudí z Česka, pre našich podnikateľov, ktorí potrebujú držať euro, je najjednoduchšie zájsť si práve na Slovensko a uložiť tam svoje úspory. Pretože tam je to domáca mena, a poplatky na euroúčty sú logicky nižšie ako v Česku.
.tá otázka na euro, samozrejme, mierila na všeobecnejšie porovnanie. Je na tom lepšie Česko sa svojou korunou, alebo Slovensko ako jeden z členov eurozóny?
Vždy som hovoril, že si viem celkom dobre predstaviť, že české rozhodnutie, nehrnúť sa do eurozóny, a na druhej strane rozhodnutie Slovenska tam vstúpiť, mohlo byť v oboch prípadoch správne. Ja si tú otázku „euro áno či nie?“ prekladám do inej otázky: Má domáca menová politika stabilizačnú úlohu, alebo nemá? Pretože to je vo všeobecnosti hlavný cieľ menovej politiky – ustrážiť infláciu, ktorá by mala byť nízka a pokiaľ možno stabilná.
A keď sa pozriete na posledných desať rokov vrátane nedávnej finančnej krízy, tak zistíte, že túto cenovú stabilitu môžete dosiahnuť tak vnútri eurozóny i mimo nej. Keď prijmete euro, alebo sa naň naviažete, ako napríklad Dánsko, tak menovú politiku vlastne dovážate zo zahraničia. Alebo máte vlastnú menu a vlastnú politiku, a ja potom tvrdím, že stabilizačná úloha našej menovej politiky bola úspešná, dokázali sme ustáť nepríjemné turbulencie v rokoch 2001 a 2002 a tiež teraz počas krízy.
.a prečo potom platí druhá časť vášho názoru, že pre Slovensko môže byť euro výhodné?
Tá stabilizačná úloha platí tam, kde má ekonomika dostatočne hlboký devízový trh, dostatočnú kredibilitu menovej politiky. V niektorých ekonomikách však nemusí byť ten trh dosť veľký, turbulencie môžu byť nad jeho sily. Zoberme si napríklad pobaltské krajiny, kde rozhodnutie vstúpiť do eurozóny považujem za úplne logické a správne.
.a to je teda aj prípad Slovenska?
Slovensko je niekde medzi, viem si totiž predstaviť, že v prípade krízy by výkyvy ich koruny mohli byť ešte omnoho výraznejšie než v Česku, mohli by mať dramatickejšie dôsledky, ako mali u nás. Takže preto hovorím, že obe krajiny, každá sama za seba, urobili správne rozhodnutia.
.ale ako môžeme vedieť, že Česko by na tom nebolo s eurom, napríklad čo sa týka ekonomického rastu, ešte lepšie?
Keby sme boli, povedzme, už desať rokov súčasťou eurozóny? Podľa mňa by naša inflácia stabilnejšia nebola a ekonomika by nerástla rýchlejšie. Pretože to sa odvíja skôr od fundamentálneho potenciálu, ktorý ekonomika má. To menová politika nikdy nevyrieši.
.niektorí politici však euro takto predávali ako ekonomický stimulátor.
Áno, pri vzniku eura a rozširovaní eurozóny od niektorých politikov také signály prichádzali, ako to pomôže rastu a podobne. Ale ekonómovia vedeli, že to tak nie je, že takú schopnosť menová politika nemá. A keď sa pozriete na dlhodobé trajektórie rastu krajín eurozóny v porovnaní s Českom, tak tam žiadny dramatický rozdiel nie je.
.ale nie je účasť v eurozóne prinajmenšom, napríklad práve pre Slovensko, poistkou, že v prípade problémov je tu sieť, ktorá vás nenechá padnúť? Ako sme videli v prípade Grécka?
Grécko je veľmi zložitý a dvojsečný príklad. Keby Grécko nebolo v eurozóne, a keby kvôli tomu zvonku, zo strany finančných trhov, neprišlo k chybnému odhadu tamojšej situácie, tak by sa to nikdy nedostalo tak ďaleko. Trhy by Grécko potrestali už oveľa skôr, prinútili by krajinu na priebežnú finančnú disciplínu.
.je teda Grécko pre budúcnosť eurozóny a Únie skôr mementom ?
Toto riziko čierneho pasažiera je pre Európsku úniu veľkým hazardom, Európa by mala hľadať poistky, aby sa niečo také nemohlo opakovať, pretože keby sa tak zachovali napríklad väčšie krajiny, tak celý koncept Únie môžeme zabaliť.
.čo vlastne vypovedala finančná kríza o súdržnosti a solidarite Európskej únie?
Videli sme, že s rôznymi krajinami sa zaobchádza rôzne, a dosť ťažko sa na to hľadá vysvetlenie. Lotyšsku a Maďarsku prišiel na pomoc Medzinárodný menový fond (MMF) a peniaze „prisypala“ Európska únia. V prípade Grécka však bolo rozhodujúce, že európski politici boli akoby paralyzovaní a nevedeli, čo majú robiť, pretože Únia ani nemala explicitný nástroj, ako takú situáciu riešiť. Ale zároveň si odmietali pripustiť, že magnitúda problému už môže byť nad sily Európskej únie, a spočiatku tak de facto odmietali pomoc MMF. Nakoniec sa našla dohoda, ale zbytočne sa stratil čas, a najmä, v Grécku sa nepripustila reštruktualizácia, čo by za normálnych okolností bolo tým najlogickejším riešením. A mimochodom, práve v pozícii Slovenska sa pochybnosť, či ten postup EÚ bol správny, podľa mňa odrazila. Vieme predsa, že slovenská vláda bola prinajmenšom k časti toho balíčka na pomoc Grécku veľmi zdržanlivá.
Zdeněk Tůma/ sa narodil 19. októbra 1960 v Českých Budějoviciach. Vyštudoval VŠE a v roku 1986 nastúpil do Prognostického ústavu ČSAV v Prahe, kde sa stretol s osobnosťami, ktoré zásadne ovplyvnili vývoj krajiny po roku 1989. S Valtrom Komárkom, Karlom Dybom, Vladimírom Dlouhým, Milošom Zemanom a Václavom Klausom. V rokoch 1993 - 1995 bol poradcom ministra priemyslu, učil na vysokej škole, od roku 1995 bol hlavným ekonómom Patria Finance. V rokoch 1998 až 1999 bol výkonným riaditeľom Európskej banky pre obnovu a rozvoj. V roku 1999 ho menovali guvernérom a rok neskôr guvernérom Českej národnej banky. Na tento post toho roku v apríli predčasne rezignoval a následne sa stal kandidátom TOP 09 na pražského primátora. Je druhýkrát ženatý, má dvoch synov a jednu dcéru. Počas predvolebnej kampane mal v kancelárii bicykel, lebo v kampani okrem iného propagoval rozvoj cyklotrás. Ešte viac je však nadšeným bežcom, najradšej preteká v polmaratónoch s osobným rekordom pod 1 hodinu 45 minút.
Autor je redaktor Hospodářskych novin a spolupracovník .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.