Historický ústav patrí k mediálne najčinnejším pracoviskám Slovenskej akadémie vied. Aj preto, že už siedmy rok je jednou z jeho aktivít vydávanie časopisu História – revue o dejinách spoločnosti. Hlavnou témou jeho najnovšieho čísla sú dejiny živnostenského podnikania na Slovensku. V sérii článkov sa môžeme oboznámiť s vývojom a organizáciou remeselnej výroby od cechových čias cez manufaktúry, podnikanie v prvej ČSR až po malú privatizáciu. Z dnešného pohľadu je osobitne zaujímavý text historika Petra Zelenáka o likvidácii súkromného podnikania po tom, čo v krajine prevzali moc komunisti. Nositeľom predstavy, že štát je lepší vlastník a dokáže efektívnejšie prerozdeľovať a plánovať, nestačilo povojnové zoštátnenie veľkých spoločností, ale prostredníctvom zákona o komunálnych podnikoch umožnili štátu (ale v menšej miere aj družstvám) podnikať aj v pohostinských, inštalatérskych či stavebných službách, ako aj v maloobchode. Enormný tlak, obvinenia z čierneho obchodu, vnútené dohody, ale aj deportácia niekoľkých stoviek živnostníkov do táborov nútených prác nakoniec spôsobili, že na likvidáciu celej jednej sociálnej vrstvy stačili štyri roky. Čiastočnú odpoveď na otázku, prečo sa tak mohlo stať, dáva aj článok Bol si dobrý komunista, budeš dobrý gardista, v ktorom historik Jan Pešek ukazuje, ako bolo možné preplávať z jednej štátostrany do druhej bez toho, aby plavca zmietla veľká vlna. Kiež by sme sa zo sond do myslenia ľudí s ambíciou riadiť nielen samých seba, ale rovno celú spoločnosť, poučili.
.tg
.tg
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.