Hana Hegerová: Mlýnské kolo v srdci mém (Supraphon, 2010)
Viac ako dvadsať rokov trvalo, kým Hana Hegerová nahrala nový štúdiový album. Po všetkých výberovkách a koncertných nahrávkach je to udalosť, ktorá na českej a slovenskej scéne zatieni všetko ostatné. Levanduľová obálka obsahuje kolekciu trinástich šansónov, z ktorých len pár ste už predtým počuli. Piesne o láske a smrti, ktoré zložili väčšinou francúzski autori a dostali špičkové české texty, tvoria silnú kolekciu, v ktorej sa mieša staré s novým na spôsob Sergea Gainsbourga. Klavirista a producent Petr Malásek zavolal do štúdia špičkových hudobníkov (kontrabasista Robert Balzar, bubeník Pavel Zbořil či saxofonista František Kop sa s pani Hegerovou poznajú aj zo živých vystúpení) a Pražský studiový symfonický orchestr. Nájdu sa aj nečakaní hostia – nepozorný poslucháč až pri štúdiu bookletu zistí, že v skladbe Motorkárka znie živý beatbox. Okrem nadžezlých aranžmánov, slákov a zvuku akordeónu, ktoré potešia hlavne staromilov, je tu aj zaručený rádiohit – duet s Jaromírom Nohavicom či utajený skvost v podobe piesne Rozdíl, ktorá má až trip-hopový nádych. Na tento hlas sa naozaj oplatilo čakať.
5/5
.vladimír Potančok
Xindl X
Praxe relativity (Championship Records)
Ondřej Ládek, scenárista (spoluautor úspešného sitcomu Comeback), spisovateľ (spoluautor knihy Bruno v hlavě, vyd. Galén, 2010) a pesničkár skrytý za menom Xindl X vydal v roku 2008 Návod ke čtení manuálu a mnohých natoľko prekvapil, že nevedeli, kde ho vlastne zaradiť. Je Xindl X pesničkár s hiphopovom slovnou hustotou alebo hiphoper s gitarou? Nech už je čímkoľvek, jeho pesničky zaujali slovnou bravúrou, vtipom a schopnosťou deklamovať či spievať ich bezchybne a s obdivuhodným drajvom. No a teraz vydal druhý album. Niekoľko kúskov na ňom (Chemie, Hollywood) je výborných, no na albume sa strácajú v hudobných klišé a v krásnoslovnej vate nafúknutej do patetického moralizovania. Ako keby išli Xindlovi slovné hry príliš ľahko, v dôsledku čoho mu chýba autokritický odstup. „Chtěl se stát asketou a sketou se stal...” alebo „Chlast je nejlepší kuchař...” spieva Xindl X. Tento talentovaný pesničkár má určite na viac.
2/5
.juraj Kušnierik
Zuzka Suchánková: Blúzy & Songy (SZ)
Hoci slovenské bluesové dámy možno počítať na prstoch jednej ruky, Zuzana Suchánková medzi nimi určite chýbať nebude. Jej aktuálny projekt sa však minimálne kvôli podobnosti repertoáru nevyhne konfrontácii s hudobne dravejším albumom Blues (2005) Silvie Josifoskej, ktorého aktérka disponuje oproti Suchánkovej bluesovo zastretejším a zamatovo tvárnejším vokálom. Blúzy & Songy prekvapia dobrým výberom hosťujúcich gitaristov (Martin Zajko, Milan Konfráter, Miroslav Zahradník), slušným zvukom a občasným zaiskrením medzi speváčkou a kapelou (Mistreated Woman). Škoda, že Suchánková nezvolila klubovú nahrávku, kde by do svojho prejavu nevpustila toľko pátosu (Cajun Moon) a forsírovania (Evil Gal Blues). A Kamil Peteraj nemusel svoje texty Mohli sme byť rozprávkový pár / Láska, to sú všetky kríže vytiahnuť z najspodnejšieho šuplíka...
2/5
.peter Motyčka
Santana: Guitar Heaven Greatest Guitar Classics Of All Time Sony Music
Keď v roku 1999 vydal gitarový boh Santana album Supernatural, bol to veľký umelecký triumf. Samozrejme, na tento album sa dalo pozerať ako na šikovný komerčný produkt, no bolo tam dostatok skvelej hudby. Na jeho škodu však metódu spolupráce s inými hudobníkmi využíval aj na ďalších nahrávkach, ktoré dávali čoraz menej radosti. Jeho najnovší projekt Guitar Heaven, na ktorom nahral klasické gitarové hity, je zo všetkých najslabší. Coververzie od Deep Purple (Smoke On The Water), Doors (Riders Of The Storm) alebo Whole Lotta Love (Led Zeppelin) sú ploché, absolútne bez nápadu, otrocky zahrané, vyumelkované. Nahrávka hovorí, že napriek latinskoamerickým vplyvom a džezu je stále rockovým gitaristom, no tento album mu v tomto smere vôbec nepomohol. Jeho Guitar Heaven je len obyčajným produktom, pri ktorom nepomáha ani jeho skvelá technika. Je to len príval nezmyselných gitarových sól.
2/5
.peter Bálik
The Jolly Boys – Great Expectation Wall Of Sound 2010
Nie som otrokom reggae ani žiadneho žánru, ale teraz sa mi v priebehu týždňa zapáčili hneď dva albumy reggae. Znamená to, že vybočujú z takého reggae, ktoré je na jedno kopyto. Najprv ma očaril Tiken Jah Fakoly a potom...The Jolly Boys! To sú starčekovia z Jamajky, hrdinovia štýlu mento, predchodcu reggae. Začínali v roku 1955. Ich názov vymyslel herec Errol Flinn, predstaviteľ pirátov. Sú originálni, a to veselým spôsobom, pocitovo priam „light and sunny“. Je vtom starobylosť, blues, džez, chrapľavý starecký hlas obrúsený vekom i zvuk bendža, kalimby, ručných bubienkov a maracas. Návrat kapely pripomína projekt Nouvelle Vague. Podobne svojsky podáva nové verzie evergreenov od rozličných autorov, predovšetkým undergroundových – Blondie, Stranglers, Doors, Johnny Cash. Keby ich zložili títo starčekovia, dám im 5 guľôčiek.
4/5
.miro Potoček
I BLAME COCO – The Constant (Universal)
Odrážajúc sa od pevniny detstva prežíva Coco Sumner svoje vzdorovité, zamračené obdobie, v ktorom je pre ňu najvyššou métou nezávislosť od tata-mama tímu a lákadlom široký horizont vlastného života. Pesničky z jej debutového albumu majú viacero hudobných tvárí – od popového pesničkárstva a elektropopu (à la Mr Hudson & The Library či Robyn), až po názvuky reggae a novej vlny. Niektoré z nich majú nápad (cca 1/3), iné absenciou nápadu či mechanickými „synthie“ aranžmánmi trochu nudia, no každá z nich je zaspievaná veľmi osobito a originálne. Hlas Coco znie trochu ako mužský. Kĺzavá intonácia aj nasrdené podanie je veľmi sexi. Vyzerá to na veľký talent, len ešte nie je jasné, či hudobný, alebo herecký. Azda skôr to druhé, pretože tato Sting spieval rovnako „divne“, ale jeho pesničky v The Police mali predsa len o čosi silnejší náboj.
3/5
.martin Chrobák
Viac ako dvadsať rokov trvalo, kým Hana Hegerová nahrala nový štúdiový album. Po všetkých výberovkách a koncertných nahrávkach je to udalosť, ktorá na českej a slovenskej scéne zatieni všetko ostatné. Levanduľová obálka obsahuje kolekciu trinástich šansónov, z ktorých len pár ste už predtým počuli. Piesne o láske a smrti, ktoré zložili väčšinou francúzski autori a dostali špičkové české texty, tvoria silnú kolekciu, v ktorej sa mieša staré s novým na spôsob Sergea Gainsbourga. Klavirista a producent Petr Malásek zavolal do štúdia špičkových hudobníkov (kontrabasista Robert Balzar, bubeník Pavel Zbořil či saxofonista František Kop sa s pani Hegerovou poznajú aj zo živých vystúpení) a Pražský studiový symfonický orchestr. Nájdu sa aj nečakaní hostia – nepozorný poslucháč až pri štúdiu bookletu zistí, že v skladbe Motorkárka znie živý beatbox. Okrem nadžezlých aranžmánov, slákov a zvuku akordeónu, ktoré potešia hlavne staromilov, je tu aj zaručený rádiohit – duet s Jaromírom Nohavicom či utajený skvost v podobe piesne Rozdíl, ktorá má až trip-hopový nádych. Na tento hlas sa naozaj oplatilo čakať.
5/5
.vladimír Potančok
Xindl X
Praxe relativity (Championship Records)
Ondřej Ládek, scenárista (spoluautor úspešného sitcomu Comeback), spisovateľ (spoluautor knihy Bruno v hlavě, vyd. Galén, 2010) a pesničkár skrytý za menom Xindl X vydal v roku 2008 Návod ke čtení manuálu a mnohých natoľko prekvapil, že nevedeli, kde ho vlastne zaradiť. Je Xindl X pesničkár s hiphopovom slovnou hustotou alebo hiphoper s gitarou? Nech už je čímkoľvek, jeho pesničky zaujali slovnou bravúrou, vtipom a schopnosťou deklamovať či spievať ich bezchybne a s obdivuhodným drajvom. No a teraz vydal druhý album. Niekoľko kúskov na ňom (Chemie, Hollywood) je výborných, no na albume sa strácajú v hudobných klišé a v krásnoslovnej vate nafúknutej do patetického moralizovania. Ako keby išli Xindlovi slovné hry príliš ľahko, v dôsledku čoho mu chýba autokritický odstup. „Chtěl se stát asketou a sketou se stal...” alebo „Chlast je nejlepší kuchař...” spieva Xindl X. Tento talentovaný pesničkár má určite na viac.
2/5
.juraj Kušnierik
Zuzka Suchánková: Blúzy & Songy (SZ)
Hoci slovenské bluesové dámy možno počítať na prstoch jednej ruky, Zuzana Suchánková medzi nimi určite chýbať nebude. Jej aktuálny projekt sa však minimálne kvôli podobnosti repertoáru nevyhne konfrontácii s hudobne dravejším albumom Blues (2005) Silvie Josifoskej, ktorého aktérka disponuje oproti Suchánkovej bluesovo zastretejším a zamatovo tvárnejším vokálom. Blúzy & Songy prekvapia dobrým výberom hosťujúcich gitaristov (Martin Zajko, Milan Konfráter, Miroslav Zahradník), slušným zvukom a občasným zaiskrením medzi speváčkou a kapelou (Mistreated Woman). Škoda, že Suchánková nezvolila klubovú nahrávku, kde by do svojho prejavu nevpustila toľko pátosu (Cajun Moon) a forsírovania (Evil Gal Blues). A Kamil Peteraj nemusel svoje texty Mohli sme byť rozprávkový pár / Láska, to sú všetky kríže vytiahnuť z najspodnejšieho šuplíka...
2/5
.peter Motyčka
Santana: Guitar Heaven Greatest Guitar Classics Of All Time Sony Music
Keď v roku 1999 vydal gitarový boh Santana album Supernatural, bol to veľký umelecký triumf. Samozrejme, na tento album sa dalo pozerať ako na šikovný komerčný produkt, no bolo tam dostatok skvelej hudby. Na jeho škodu však metódu spolupráce s inými hudobníkmi využíval aj na ďalších nahrávkach, ktoré dávali čoraz menej radosti. Jeho najnovší projekt Guitar Heaven, na ktorom nahral klasické gitarové hity, je zo všetkých najslabší. Coververzie od Deep Purple (Smoke On The Water), Doors (Riders Of The Storm) alebo Whole Lotta Love (Led Zeppelin) sú ploché, absolútne bez nápadu, otrocky zahrané, vyumelkované. Nahrávka hovorí, že napriek latinskoamerickým vplyvom a džezu je stále rockovým gitaristom, no tento album mu v tomto smere vôbec nepomohol. Jeho Guitar Heaven je len obyčajným produktom, pri ktorom nepomáha ani jeho skvelá technika. Je to len príval nezmyselných gitarových sól.
2/5
.peter Bálik
The Jolly Boys – Great Expectation Wall Of Sound 2010
Nie som otrokom reggae ani žiadneho žánru, ale teraz sa mi v priebehu týždňa zapáčili hneď dva albumy reggae. Znamená to, že vybočujú z takého reggae, ktoré je na jedno kopyto. Najprv ma očaril Tiken Jah Fakoly a potom...The Jolly Boys! To sú starčekovia z Jamajky, hrdinovia štýlu mento, predchodcu reggae. Začínali v roku 1955. Ich názov vymyslel herec Errol Flinn, predstaviteľ pirátov. Sú originálni, a to veselým spôsobom, pocitovo priam „light and sunny“. Je vtom starobylosť, blues, džez, chrapľavý starecký hlas obrúsený vekom i zvuk bendža, kalimby, ručných bubienkov a maracas. Návrat kapely pripomína projekt Nouvelle Vague. Podobne svojsky podáva nové verzie evergreenov od rozličných autorov, predovšetkým undergroundových – Blondie, Stranglers, Doors, Johnny Cash. Keby ich zložili títo starčekovia, dám im 5 guľôčiek.
4/5
.miro Potoček
I BLAME COCO – The Constant (Universal)
Odrážajúc sa od pevniny detstva prežíva Coco Sumner svoje vzdorovité, zamračené obdobie, v ktorom je pre ňu najvyššou métou nezávislosť od tata-mama tímu a lákadlom široký horizont vlastného života. Pesničky z jej debutového albumu majú viacero hudobných tvárí – od popového pesničkárstva a elektropopu (à la Mr Hudson & The Library či Robyn), až po názvuky reggae a novej vlny. Niektoré z nich majú nápad (cca 1/3), iné absenciou nápadu či mechanickými „synthie“ aranžmánmi trochu nudia, no každá z nich je zaspievaná veľmi osobito a originálne. Hlas Coco znie trochu ako mužský. Kĺzavá intonácia aj nasrdené podanie je veľmi sexi. Vyzerá to na veľký talent, len ešte nie je jasné, či hudobný, alebo herecký. Azda skôr to druhé, pretože tato Sting spieval rovnako „divne“, ale jeho pesničky v The Police mali predsa len o čosi silnejší náboj.
3/5
.martin Chrobák
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.