.len zriedka vyvolá zasadnutie Ústavnoprávneho výboru parlamentu taký záujem ako minulý týždeň. Novinárov, fotografov a televíznych štábov je toľko, že sa všetci nakoniec musia presunúť do väčšej miestnosti. Vypočutie troch kandidátov na post generálneho prokurátora pritiahlo do zasadačky aj podpredsedu parlamentu Milana Horta (SDKÚ), ktorý je členom úplne iného parlamentného výboru.
Ako prvý dostáva slovo Ján Hrivnák, ktorého navrhla poslankyňa za SDKÚ Jana Dubovcová. Hovorí vecne a jeho prezentácia je spomedzi všetkých troch kandidátov najzaujímavejšia. Už len tým, že si v systéme fungovania prokuratúry vie predstaviť pomerne veľké zmeny. Je za oslabenie monokratického riadenia prokuratúry, a to prostredníctvom vydávania negatívnych pokynov prokurátorom. Znamená to, že generálny prokurátor by už napríklad nemohol svojim podriadeným nariadiť zastavenie trestného stíhania či zrušenie obvinenia. Kandidátka Mostu, KDH a SaS Eva Mišíkova hovorí síce tiež vecne, ale oproti Hrivnákovi pôsobí jej prejav akosi škrobene a naučene. Aj ona hovorí o zmenách, ale o miernejších ako jej predchodca. Podľa nej bude nevyhnutné prehodnotiť personálne obsadenie jednotlivých útvarov na prokuratúre a chce sa zasadiť za zverejňovanie rozhodnutí tejto inštitúcie. Posledný sa k slovu dostáva úradujúci generálny prokurátor a kandidát poslancov Stanislava Janiša (SDKÚ) a Mojmíra Mamojku (Smer) Dobroslav Trnka. So sebavedomím starého harcovníka poslancom oznamuje, že za neho hovoria výsledky. Počas jeho funkčného obdobia sa mu podarilo vyriešiť dlhy prokuratúry a zvýšil sa počet mimoriadnych dovolaní a sťažností na Ústavný súd.
.čo urobí premiérka ?
Voľba generálneho prokurátora bola v politických kuloároch vôbec témou číslo jeden. Očakávania vyvolával najmä postoj premiérky Ivety Radičovej, ktorá síce povedala, že Trnka je pre ňu neprijateľný kandidát, ale verejne nenaznačila, aké závery by vyvodila z toho, keby uspel aj hlasmi jej kolegov z SDKÚ. Na prezídiu strany síce Radičová túto tému otvorila, jednoznačný postoj straníkov k voľbe prokurátora však nedosiahla. Kolegom oznámila, že bude ešte rokovať aj s poslaneckým klubom, aby koalícia mala jednotného kandidáta. Snahu dohodnúť sa deklarujú aj ostatné koaličné strany. Béla Bugár otvorene hovorí, že jeho strana je v záujme dohody pripravená stiahnuť kandidatúru Evy Mišíkovej a podporiť Jána Hrivnáka a ten istý scenár si vie predstaviť aj Sulíkova SaS. Otázne je, či sa Radičová nakoniec odhodlá situáciu vyostriť a postaviť svojich kolegov pred zrozumiteľnú hrozbu, že ak niektorí z nich Trnku podporia, budú z jej strany nasledovať radikálne kroky. „Na prezídiu Iveta Radičová nehovorila nič o tom, čo urobí v prípade, ak bude Trnka zvolený,“ povedal pre .týždeň jeden z členov prezídia SDKÚ. Aké ma vlastne premiérka možnosti? Veľa ich nie je. Môže spojiť hlasovanie o prokurátorovi s hlasovaním o dôvere vláde, alebo napríklad pohroziť, že odíde zo strany, alebo, naopak, postaví sa na kongrese strany Dzurindovi. Je však otázka, či by sa Radičová na radikálnejší nátlak na svojich kolegov vôbec dokázala odhodlať. Mnohí zákonodarcovia za SDKÚ tiež mimo dikafónu poukazujú na to, že ak Trnka prejde, zodpovednosť za to vôbec nemusí jednoznačne ležať na bedrách SDKÚ. „Som presvedčený, že Trnka má veľkú šancu, ale nie vďaka nám. Myslím, že hlasy sa môžu nájsť naprieč koalíciou. Viem si predstaviť dvoch, troch poslancov z každého klubu, ktorí mu dajú svoj hlas,“ hovorí jeden z poslancov za SDKÚ. Dôkazom by mohlo byť, keby Eva Mišíková, kandidátka KDH, Mostu a SaS, dostala menej hlasov než majú tieto tri kluby poslancov.
.branisko
Olej do ohňa špekulácií priliali aj informácie, ktoré na blogu týždenníka Trend zverejnil novinár Tom Nicholson. Trnkova Generálna prokuratúra zastavila trestné stíhanie v kauze Branisko. Malo ísť o podozrenia z tunelovania, do ktorého sú namočení aj niektorí nominanti SDKÚ. Peniaze mali skončiť na účtoch vo Švajčiarsku. Polícia neskôr potvrdila, že Generálna prokuratúra zastavila trestné stíhanie manažérov Doprastavu, ktorých aktivity vyšetroval ten istý špeciálny policajný tím, ktorý sa venoval podozreniam z tunelovania Braniska. Trnka však tvrdí, že táto kauza s vyšetrovaním Braniska nesúvisí a vyšetrovanie nezastavil, len zrušil obvinenie, na ktoré podľa neho neexistuje dosť dôkazov.
.po sovietsky
Vo virvare okolo mien potenciálnych šéfov prokuratúry úplne zanikla diskusia o postavení tejto inštitúcie. Keď sa predseda Ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka z KDH všetkých troch kandidátov opýtal, či si vedia predstaviť transformáciu dnešnej centralizovanej nezávislej prokuratúry na systém štátnych zastupiteľstiev, dostal negatívne odpovede. Výsadné postavenie Generálnej prokuratúry a jej šéfa asi najlepšie ilustruje situácia z roku 2005. Dobroslav Trnka vtedy nedal prednosť v jazde a spôsobil dopravnú nehodu. Aby sa touto nehodou vôbec niekto mohol zaoberať, musel generálny prokurátor podať sám na seba na Ústavný súd oznámenie o spáchaní priestupku a návrh na svoje disciplinárne stíhanie.
Model prokuratúry, ktorý na Slovensku funguje, je už vo svete ojedinelý a od ostatných sa odlišuje nielen absolútnou mocou generálneho prokurátora nad svojimi podriadenými, ale aj tým, že okrem trestnej oblasti má silné právomoci aj v iných sférach práva. Môže dať napríklad návrh na rozpustenie politickej strany alebo hnutia, dať mimoriadne dovolanie v občianskom konaní, alebo podať sťažnosť na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb. V trestnom konaní môže rozhodnúť o zastavení trestného stíhania, môže dávať záväzné pokyny podriadeným prokurátorom, odobrať im prípad či robiť jednotlivé úkony za nich. Korene tohto silného postavenia prokuratúry u nás treba hľadať v roku 1952, keď sa komunisti rozhodli systém štátnych zastupiteľstiev z čias prvej ČSR nahradiť prokuratúrou sovietského vzoru. Z úradu verejnej žaloby sa prokuratúra stala orgánom strážiacim socialistickú zákonnosť. Česi v roku 1993 po rozpade federácie tento model zmenili a vrátili sa k systému štátnych zastupiteľstiev. Najvyššieho štátneho zástupcu tam nevolí parlament, ale menuje minister spravodlivosti. „Namiesto mocnej polovojenskej prokuratúry tu jednoducho mali existovať ‚zástupcovia štátu´, jedna zo strán trestného konania. Dôležitým princípom bolo aj obmedzenie moci najvyššieho šéfa – predtým generálneho prokurátora. Na činnosť štátnych zastupiteľstiev mal vždy dozerať iba najbližší nadriadený článok. Na okresné štátne zastupiteľstvo malo dozerať krajské, na krajské, vrchné a na vrchné najvyššie,“ vysvetľuje motívy zmeny novinár Tomáš Němeček, ktorý sa v Lidových novinách venuje právnym otázkam. Ďalším cieľom transformácie bola podľa neho personálna obmena. Nový systém mál zabezpečiť, že skompromitovaní prokurátori z dôb socializmu neostali vo svojich funkciách. „Niežeby tá očista bola dokonalá, niekoľko z tých, ktorí sa podieľali na perzekúciach demonštrantov, alebo šíriteľov petície Niekoľko viet, zostalo na štátnych zastupiteľstvách dodnes. Ale je fakt, že od roku 1993 až dodnes nebol na čele Najvyššieho štátneho zastupiteľstva žiadny bývalý komunista,“ hovorí Němeček.
.zabrániť najhoršiemu
Spomedzi slovenských politických strán o transformácií prokuratúry hovorí iba KDH. Predstavu hnutia konkretizuje Radoslav Procházka: „Podstatou zmeny by bola premena centralizovanej a monokraticky usporiadanej prokuratúry na systém štátneho zastupiteľstva, kde je autonómia štátneho zástupcu pri tvorbe a realizácii trestnej politiky štátu podstatne menšia, než akú má prokurátor, a naopak je v oblasti záujmov štátu ako verejného žalobcu výraznejší vplyv rezortu spravodlivosti.“
Nanešťastie, na vzrušujúce debaty tohto typu nie je teraz čas ani chuť. Zase raz ide len o to, ako zabrániť najhoršiemu.
Ako prvý dostáva slovo Ján Hrivnák, ktorého navrhla poslankyňa za SDKÚ Jana Dubovcová. Hovorí vecne a jeho prezentácia je spomedzi všetkých troch kandidátov najzaujímavejšia. Už len tým, že si v systéme fungovania prokuratúry vie predstaviť pomerne veľké zmeny. Je za oslabenie monokratického riadenia prokuratúry, a to prostredníctvom vydávania negatívnych pokynov prokurátorom. Znamená to, že generálny prokurátor by už napríklad nemohol svojim podriadeným nariadiť zastavenie trestného stíhania či zrušenie obvinenia. Kandidátka Mostu, KDH a SaS Eva Mišíkova hovorí síce tiež vecne, ale oproti Hrivnákovi pôsobí jej prejav akosi škrobene a naučene. Aj ona hovorí o zmenách, ale o miernejších ako jej predchodca. Podľa nej bude nevyhnutné prehodnotiť personálne obsadenie jednotlivých útvarov na prokuratúre a chce sa zasadiť za zverejňovanie rozhodnutí tejto inštitúcie. Posledný sa k slovu dostáva úradujúci generálny prokurátor a kandidát poslancov Stanislava Janiša (SDKÚ) a Mojmíra Mamojku (Smer) Dobroslav Trnka. So sebavedomím starého harcovníka poslancom oznamuje, že za neho hovoria výsledky. Počas jeho funkčného obdobia sa mu podarilo vyriešiť dlhy prokuratúry a zvýšil sa počet mimoriadnych dovolaní a sťažností na Ústavný súd.
.čo urobí premiérka ?
Voľba generálneho prokurátora bola v politických kuloároch vôbec témou číslo jeden. Očakávania vyvolával najmä postoj premiérky Ivety Radičovej, ktorá síce povedala, že Trnka je pre ňu neprijateľný kandidát, ale verejne nenaznačila, aké závery by vyvodila z toho, keby uspel aj hlasmi jej kolegov z SDKÚ. Na prezídiu strany síce Radičová túto tému otvorila, jednoznačný postoj straníkov k voľbe prokurátora však nedosiahla. Kolegom oznámila, že bude ešte rokovať aj s poslaneckým klubom, aby koalícia mala jednotného kandidáta. Snahu dohodnúť sa deklarujú aj ostatné koaličné strany. Béla Bugár otvorene hovorí, že jeho strana je v záujme dohody pripravená stiahnuť kandidatúru Evy Mišíkovej a podporiť Jána Hrivnáka a ten istý scenár si vie predstaviť aj Sulíkova SaS. Otázne je, či sa Radičová nakoniec odhodlá situáciu vyostriť a postaviť svojich kolegov pred zrozumiteľnú hrozbu, že ak niektorí z nich Trnku podporia, budú z jej strany nasledovať radikálne kroky. „Na prezídiu Iveta Radičová nehovorila nič o tom, čo urobí v prípade, ak bude Trnka zvolený,“ povedal pre .týždeň jeden z členov prezídia SDKÚ. Aké ma vlastne premiérka možnosti? Veľa ich nie je. Môže spojiť hlasovanie o prokurátorovi s hlasovaním o dôvere vláde, alebo napríklad pohroziť, že odíde zo strany, alebo, naopak, postaví sa na kongrese strany Dzurindovi. Je však otázka, či by sa Radičová na radikálnejší nátlak na svojich kolegov vôbec dokázala odhodlať. Mnohí zákonodarcovia za SDKÚ tiež mimo dikafónu poukazujú na to, že ak Trnka prejde, zodpovednosť za to vôbec nemusí jednoznačne ležať na bedrách SDKÚ. „Som presvedčený, že Trnka má veľkú šancu, ale nie vďaka nám. Myslím, že hlasy sa môžu nájsť naprieč koalíciou. Viem si predstaviť dvoch, troch poslancov z každého klubu, ktorí mu dajú svoj hlas,“ hovorí jeden z poslancov za SDKÚ. Dôkazom by mohlo byť, keby Eva Mišíková, kandidátka KDH, Mostu a SaS, dostala menej hlasov než majú tieto tri kluby poslancov.
.branisko
Olej do ohňa špekulácií priliali aj informácie, ktoré na blogu týždenníka Trend zverejnil novinár Tom Nicholson. Trnkova Generálna prokuratúra zastavila trestné stíhanie v kauze Branisko. Malo ísť o podozrenia z tunelovania, do ktorého sú namočení aj niektorí nominanti SDKÚ. Peniaze mali skončiť na účtoch vo Švajčiarsku. Polícia neskôr potvrdila, že Generálna prokuratúra zastavila trestné stíhanie manažérov Doprastavu, ktorých aktivity vyšetroval ten istý špeciálny policajný tím, ktorý sa venoval podozreniam z tunelovania Braniska. Trnka však tvrdí, že táto kauza s vyšetrovaním Braniska nesúvisí a vyšetrovanie nezastavil, len zrušil obvinenie, na ktoré podľa neho neexistuje dosť dôkazov.
.po sovietsky
Vo virvare okolo mien potenciálnych šéfov prokuratúry úplne zanikla diskusia o postavení tejto inštitúcie. Keď sa predseda Ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka z KDH všetkých troch kandidátov opýtal, či si vedia predstaviť transformáciu dnešnej centralizovanej nezávislej prokuratúry na systém štátnych zastupiteľstiev, dostal negatívne odpovede. Výsadné postavenie Generálnej prokuratúry a jej šéfa asi najlepšie ilustruje situácia z roku 2005. Dobroslav Trnka vtedy nedal prednosť v jazde a spôsobil dopravnú nehodu. Aby sa touto nehodou vôbec niekto mohol zaoberať, musel generálny prokurátor podať sám na seba na Ústavný súd oznámenie o spáchaní priestupku a návrh na svoje disciplinárne stíhanie.
Model prokuratúry, ktorý na Slovensku funguje, je už vo svete ojedinelý a od ostatných sa odlišuje nielen absolútnou mocou generálneho prokurátora nad svojimi podriadenými, ale aj tým, že okrem trestnej oblasti má silné právomoci aj v iných sférach práva. Môže dať napríklad návrh na rozpustenie politickej strany alebo hnutia, dať mimoriadne dovolanie v občianskom konaní, alebo podať sťažnosť na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb. V trestnom konaní môže rozhodnúť o zastavení trestného stíhania, môže dávať záväzné pokyny podriadeným prokurátorom, odobrať im prípad či robiť jednotlivé úkony za nich. Korene tohto silného postavenia prokuratúry u nás treba hľadať v roku 1952, keď sa komunisti rozhodli systém štátnych zastupiteľstiev z čias prvej ČSR nahradiť prokuratúrou sovietského vzoru. Z úradu verejnej žaloby sa prokuratúra stala orgánom strážiacim socialistickú zákonnosť. Česi v roku 1993 po rozpade federácie tento model zmenili a vrátili sa k systému štátnych zastupiteľstiev. Najvyššieho štátneho zástupcu tam nevolí parlament, ale menuje minister spravodlivosti. „Namiesto mocnej polovojenskej prokuratúry tu jednoducho mali existovať ‚zástupcovia štátu´, jedna zo strán trestného konania. Dôležitým princípom bolo aj obmedzenie moci najvyššieho šéfa – predtým generálneho prokurátora. Na činnosť štátnych zastupiteľstiev mal vždy dozerať iba najbližší nadriadený článok. Na okresné štátne zastupiteľstvo malo dozerať krajské, na krajské, vrchné a na vrchné najvyššie,“ vysvetľuje motívy zmeny novinár Tomáš Němeček, ktorý sa v Lidových novinách venuje právnym otázkam. Ďalším cieľom transformácie bola podľa neho personálna obmena. Nový systém mál zabezpečiť, že skompromitovaní prokurátori z dôb socializmu neostali vo svojich funkciách. „Niežeby tá očista bola dokonalá, niekoľko z tých, ktorí sa podieľali na perzekúciach demonštrantov, alebo šíriteľov petície Niekoľko viet, zostalo na štátnych zastupiteľstvách dodnes. Ale je fakt, že od roku 1993 až dodnes nebol na čele Najvyššieho štátneho zastupiteľstva žiadny bývalý komunista,“ hovorí Němeček.
.zabrániť najhoršiemu
Spomedzi slovenských politických strán o transformácií prokuratúry hovorí iba KDH. Predstavu hnutia konkretizuje Radoslav Procházka: „Podstatou zmeny by bola premena centralizovanej a monokraticky usporiadanej prokuratúry na systém štátneho zastupiteľstva, kde je autonómia štátneho zástupcu pri tvorbe a realizácii trestnej politiky štátu podstatne menšia, než akú má prokurátor, a naopak je v oblasti záujmov štátu ako verejného žalobcu výraznejší vplyv rezortu spravodlivosti.“
Nanešťastie, na vzrušujúce debaty tohto typu nie je teraz čas ani chuť. Zase raz ide len o to, ako zabrániť najhoršiemu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.