.jedno z najkrajších miest v našej krajine na prvý pohľad nadchne srdce turistu. Ale hlbší pohľad do tunajších miestnych pomerov nadchýňa o čosi menej. Opoziční poslanci síce spravovanie magistrátu kritizujú, ale sami si môžu za to, že Bardejovu dominuje ľavica. Kým tá vystupuje pod jednotným práporom, pravica bola neraz rozdrobená. Bardejov mal tak od Novembra vždy ľavicového primátora, posledné tri obdobia Hanuščáka (teraz vo farbách Smeru, predtým KSS a SDĽ). Pravica však aspoň kontrolovala miestne zastupiteľstvo. No posledné volebné obdobie túto vyváženosť prvýkrát vážne naštrbilo, pretože pravica stratila v zastupiteľstve väčšinu – niektorí „pravicoví" poslanci zvykli totiž pri dôležitých hlasovaniach prebehnúť na opačný breh. Medzi nimi aj predseda Poslaneckého klubu SDKÚ Peter Prokopovič, ktorý od Hanuščáka prijal post viceprimátora.
.formálne chyby
Písať sa dá o mnohom, no na ilustráciu sa ponúkajú dve závažnejšie kauzy: výstavba tepelnej elektrárne a predaj bývalých kasární.
Investor v Bardejove minulý rok postavil tepelnú elektráreň za 33 miliónov eur na báze spaľovania drevnej štiepky, ako alternatívu k výrobe tepla z plynu. Celý príbeh sa začal v lete 2007, keď sa na zastupiteľstvo dostala na schválenie zmluva o podpore investície s firmou R Ges, ktorá ponúkala pre mesto lacnejšiu výrobu tepla. Lenže firma v tom čase ešte neexistovala, do Obchodného registra bola zapísaná až o niekoľko mesiacov neskôr. V marci mesto 2008 podpísalo zmluvu o budúcej zmluve o dodávke a odbere tepla s firmou Bardenergy (dcérska firma R Ges), podľa ktorej sa mesto malo zaviazať na odber tepla na dvadsať rokov. O tom, že investor predstavil špičkovú technológiu, nepochybujú ani Hanuščákovi kritici, lenže dôveryhodnosť firmy nebola podložená ani len povolením na podnikanie v tepelnej energetike.
Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) na podnet poslanca za SNS Dušana Divulita zmluvu zrušil, keďže pre dodávku tepla je zákonná povinnosť vybrať dodávateľa prostredníctvom tendra. No ešte v ten deň bola podpísaná takmer identická zmluva, na ktorú sa potreba verejného obstarávania nevzťahovala. Stačilo vymeniť bod „dodávka a odber tepla“ za bod „kúpa a predaj energie“.
.bola aj alternatíva
„Spoločnosť predložila seriózny podnikateľský zámer,“ tvrdí vedúci kancelárie primátora René Semanišin, ktorý celý obchod obhajuje: „Teraz máme alternatívu k plynu, ktorého dodávka na Slovensku v nedávnom čase spôsobila vážne problémy (...) Investor niesol i prirodzené riziko, že ak nesplní všetky podmienky potrebné na dodávku tepla, nebude ju môcť do našej siete dodávať. Bola to korektná dohoda. Pri investícii za takmer miliardu korún chce, prirodzene, každá strana nejaké garancie.“
Niektorí poslanci sa na zastupiteľstve ozvali, že im v takejto dôležitej veci chýba diskusia, dostatok informácii a tender. Podľa videozáznamu zo zastupiteľstva v deň podpisu zmluvy v apríli 2008 Hanuščák skritizoval oponentov so slovami: „Je nejaká iná alternatíva?“
Lenže bola. Mesiac pred schvaľovaním prišiel na magistrát list s ponukou na spoluprácu od firmy GGE. Tento investor na poli alternatívnych foriem tepelnej energetiky hľadal na východnom Slovensku možnosť investície a Bardejovu ešte predtým ponúkol zadarmo vypracovanie analýz, z ktorých by vyplynul najvýhodnejší postup. O tejto ponuke sa zastupiteľstvo nikdy nedozvedelo. Existenciu tejto ponuky Semanišin v priamej konfrontácii nepoprel: „Išlo o ponuku, ktorá sa týkala ekonomického a právneho poradenstva v oblasti tepelného hospodárstva. Bola prerokovaná na úrovni mestského úradu i orgánov našej obchodnej spoločnosti, ktorá je výrobcom a distribútorom tepla na území mesta. Stanovisko vo vzťahu k predloženej ponuke bolo zamietavé.“
.miliónové kasárne
Na okresnú prokuratúru putoval podnet aj za predaj bardejovských kasární. Päť hektárov v širšom centre mesta dostalo mesto do daru od ministerstva obrany. Napokon kasárne kúpila firma General Estate Development, ktorá ponúkla dva milióny eur. Finančné krytie transakcie je však spochybniteľné, keďže firma, za ktorou stojí miestny vplyvný podnikateľ Marek Kuchta, vyhrala napriek tomu, že jej chýbalo vyhlásenie z banky. „Mestu stačilo čestné vyhlásenie, že niekto povedal, že má dva milióny,“ hnevá sa poslanec za KDH Ján Pecúch, ktorý upozorňuje aj na to, že Kuchtova firma vyhrala napriek tomu, že nesplnila podmienky mestom vypísanej súťaže – napríklad zachovanie existujúcej stromovej aleje. „Nevideli sme kúpno-predajnú zmluvu, predávalo sa strašne narýchlo, bez možnosti vyjadriť sa k definitívnemu textu zmluvy,“ tvrdí Pecúch.
O tom, ako chápe Boris Hanuščák vôľu občanov, svedčia aj praktické skúsenosti Občianskeho združenia Park v meste. To založilo zopár mladých Bardejovčanov, ktorí rozbehli petíciu za to, aby väčšiu časť bývalých kasární tvoril park. Petíciu podpísalo takmer 6 000 ľudí (teda viac ľudí, než volilo Hanuščáka v roku 2006). Hanuščák petíciu vyhodnotil ako neopodstatnenú. Na otázku, ako môže byť petícia neopodstatnená, primátor reagoval, že veci boli v diskusii na zastupiteľstve vysvetlené. Je pochopiteľné, že občanom park chýba. Námestie je síce pekné, no je z kameňa a bez stromov. V letnom čase Bardejov nemá miesto s plnohodnotným parkom. Práve predajom kasární sa to mohlo zmeniť. „Kasární sa mesto chcelo len zbaviť a predať. Neriešili komunikáciu s ľuďmi,“ tvrdí mladý majiteľ antikvariátu a zakladateľ OZ Park v meste Marek Božík. „Najprv si o nás mysleli, že sme nejaká pravicová odnož a hľadali, kto nás platí. Nevedia pochopiť, že normálni obyčajní ľudia si povedali, že chcú niečo zmeniť a aj preto niečo urobia, nielen nadávajú pri pive,“ vysvetľuje. „Problém je vo vzťahu občan a samospráva, ľudia sú tu považovaní za ovce, kto sa ozve, zotnú mu hlavu. Primátor vytesňuje všetko, čo trčí, socializmus sa tu neskončil. Na ulici mi vyjadrujú podporu poslanci, ktorí na zastupiteľstve ticho sedia. Vtedy mi je na zvracanie. Tí ľudia majú v hlave prepínače. Nežijú v slobode.“
Konflikt medzi aktivistami a Hanuščákom nabral až groteskný nádych. Na facebookovej skupine Parku v meste totiž anonym o Hanuščákovi napísal, že musel mať „kocovinu, ak niečo také podpísal“. Primátor za to Mareka Božíka zažaloval. „Billovi Gatesovi sa nepodarilo ovládnuť internet, náš primátor to skúša cez okresný súd,“ tak znie glosa, ktorá sa šíri po Bardejove.
.bardejovský kolorit
Poslanci v meste pod podmienkou anonymity upozorňujú na jeden všeobecný problém: „Mnoho vecí sa v zastupiteľstve schvaľuje až ex post. Všetko je lege artis, prejde to cez komisiu a často sa skrývame za objektívnu realitu,“ tvrdí nemenovaný poslanec za SDKÚ. Podobne sa to stalo aj v prípade kruhového objazdu (prišiel ho otvoriť sám prezident Ivan Gašparovič), kde sa financie schválili až po tom, ako sa začalo stavať. Ak by to však zastupiteľstvo neschválilo, šlo by o zneužitie právomocí verejného činiteľa. Prokuratúra v takýchto prípadoch zvyčajne odpovedá, že vec posúva na NKÚ a ten že sa takýmito vecami nezapodieva.
.formálne chyby
Písať sa dá o mnohom, no na ilustráciu sa ponúkajú dve závažnejšie kauzy: výstavba tepelnej elektrárne a predaj bývalých kasární.
Investor v Bardejove minulý rok postavil tepelnú elektráreň za 33 miliónov eur na báze spaľovania drevnej štiepky, ako alternatívu k výrobe tepla z plynu. Celý príbeh sa začal v lete 2007, keď sa na zastupiteľstvo dostala na schválenie zmluva o podpore investície s firmou R Ges, ktorá ponúkala pre mesto lacnejšiu výrobu tepla. Lenže firma v tom čase ešte neexistovala, do Obchodného registra bola zapísaná až o niekoľko mesiacov neskôr. V marci mesto 2008 podpísalo zmluvu o budúcej zmluve o dodávke a odbere tepla s firmou Bardenergy (dcérska firma R Ges), podľa ktorej sa mesto malo zaviazať na odber tepla na dvadsať rokov. O tom, že investor predstavil špičkovú technológiu, nepochybujú ani Hanuščákovi kritici, lenže dôveryhodnosť firmy nebola podložená ani len povolením na podnikanie v tepelnej energetike.
Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) na podnet poslanca za SNS Dušana Divulita zmluvu zrušil, keďže pre dodávku tepla je zákonná povinnosť vybrať dodávateľa prostredníctvom tendra. No ešte v ten deň bola podpísaná takmer identická zmluva, na ktorú sa potreba verejného obstarávania nevzťahovala. Stačilo vymeniť bod „dodávka a odber tepla“ za bod „kúpa a predaj energie“.
.bola aj alternatíva
„Spoločnosť predložila seriózny podnikateľský zámer,“ tvrdí vedúci kancelárie primátora René Semanišin, ktorý celý obchod obhajuje: „Teraz máme alternatívu k plynu, ktorého dodávka na Slovensku v nedávnom čase spôsobila vážne problémy (...) Investor niesol i prirodzené riziko, že ak nesplní všetky podmienky potrebné na dodávku tepla, nebude ju môcť do našej siete dodávať. Bola to korektná dohoda. Pri investícii za takmer miliardu korún chce, prirodzene, každá strana nejaké garancie.“
Niektorí poslanci sa na zastupiteľstve ozvali, že im v takejto dôležitej veci chýba diskusia, dostatok informácii a tender. Podľa videozáznamu zo zastupiteľstva v deň podpisu zmluvy v apríli 2008 Hanuščák skritizoval oponentov so slovami: „Je nejaká iná alternatíva?“
Lenže bola. Mesiac pred schvaľovaním prišiel na magistrát list s ponukou na spoluprácu od firmy GGE. Tento investor na poli alternatívnych foriem tepelnej energetiky hľadal na východnom Slovensku možnosť investície a Bardejovu ešte predtým ponúkol zadarmo vypracovanie analýz, z ktorých by vyplynul najvýhodnejší postup. O tejto ponuke sa zastupiteľstvo nikdy nedozvedelo. Existenciu tejto ponuky Semanišin v priamej konfrontácii nepoprel: „Išlo o ponuku, ktorá sa týkala ekonomického a právneho poradenstva v oblasti tepelného hospodárstva. Bola prerokovaná na úrovni mestského úradu i orgánov našej obchodnej spoločnosti, ktorá je výrobcom a distribútorom tepla na území mesta. Stanovisko vo vzťahu k predloženej ponuke bolo zamietavé.“
.miliónové kasárne
Na okresnú prokuratúru putoval podnet aj za predaj bardejovských kasární. Päť hektárov v širšom centre mesta dostalo mesto do daru od ministerstva obrany. Napokon kasárne kúpila firma General Estate Development, ktorá ponúkla dva milióny eur. Finančné krytie transakcie je však spochybniteľné, keďže firma, za ktorou stojí miestny vplyvný podnikateľ Marek Kuchta, vyhrala napriek tomu, že jej chýbalo vyhlásenie z banky. „Mestu stačilo čestné vyhlásenie, že niekto povedal, že má dva milióny,“ hnevá sa poslanec za KDH Ján Pecúch, ktorý upozorňuje aj na to, že Kuchtova firma vyhrala napriek tomu, že nesplnila podmienky mestom vypísanej súťaže – napríklad zachovanie existujúcej stromovej aleje. „Nevideli sme kúpno-predajnú zmluvu, predávalo sa strašne narýchlo, bez možnosti vyjadriť sa k definitívnemu textu zmluvy,“ tvrdí Pecúch.
O tom, ako chápe Boris Hanuščák vôľu občanov, svedčia aj praktické skúsenosti Občianskeho združenia Park v meste. To založilo zopár mladých Bardejovčanov, ktorí rozbehli petíciu za to, aby väčšiu časť bývalých kasární tvoril park. Petíciu podpísalo takmer 6 000 ľudí (teda viac ľudí, než volilo Hanuščáka v roku 2006). Hanuščák petíciu vyhodnotil ako neopodstatnenú. Na otázku, ako môže byť petícia neopodstatnená, primátor reagoval, že veci boli v diskusii na zastupiteľstve vysvetlené. Je pochopiteľné, že občanom park chýba. Námestie je síce pekné, no je z kameňa a bez stromov. V letnom čase Bardejov nemá miesto s plnohodnotným parkom. Práve predajom kasární sa to mohlo zmeniť. „Kasární sa mesto chcelo len zbaviť a predať. Neriešili komunikáciu s ľuďmi,“ tvrdí mladý majiteľ antikvariátu a zakladateľ OZ Park v meste Marek Božík. „Najprv si o nás mysleli, že sme nejaká pravicová odnož a hľadali, kto nás platí. Nevedia pochopiť, že normálni obyčajní ľudia si povedali, že chcú niečo zmeniť a aj preto niečo urobia, nielen nadávajú pri pive,“ vysvetľuje. „Problém je vo vzťahu občan a samospráva, ľudia sú tu považovaní za ovce, kto sa ozve, zotnú mu hlavu. Primátor vytesňuje všetko, čo trčí, socializmus sa tu neskončil. Na ulici mi vyjadrujú podporu poslanci, ktorí na zastupiteľstve ticho sedia. Vtedy mi je na zvracanie. Tí ľudia majú v hlave prepínače. Nežijú v slobode.“
Konflikt medzi aktivistami a Hanuščákom nabral až groteskný nádych. Na facebookovej skupine Parku v meste totiž anonym o Hanuščákovi napísal, že musel mať „kocovinu, ak niečo také podpísal“. Primátor za to Mareka Božíka zažaloval. „Billovi Gatesovi sa nepodarilo ovládnuť internet, náš primátor to skúša cez okresný súd,“ tak znie glosa, ktorá sa šíri po Bardejove.
.bardejovský kolorit
Poslanci v meste pod podmienkou anonymity upozorňujú na jeden všeobecný problém: „Mnoho vecí sa v zastupiteľstve schvaľuje až ex post. Všetko je lege artis, prejde to cez komisiu a často sa skrývame za objektívnu realitu,“ tvrdí nemenovaný poslanec za SDKÚ. Podobne sa to stalo aj v prípade kruhového objazdu (prišiel ho otvoriť sám prezident Ivan Gašparovič), kde sa financie schválili až po tom, ako sa začalo stavať. Ak by to však zastupiteľstvo neschválilo, šlo by o zneužitie právomocí verejného činiteľa. Prokuratúra v takýchto prípadoch zvyčajne odpovedá, že vec posúva na NKÚ a ten že sa takýmito vecami nezapodieva.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.