Zdá sa, že prijatie eura eliminovalo výmenný kurz ako ľahko zrozumiteľný a viditeľný barometer v kľúčových obdobiach vývoja politickej scény, či už išlo o obdobie volieb, či povolebné rokovania o koalíciách (2002, 2006). Samozrejme, svoj význam mal aj v čase zostavovanie štátneho rozpočtu, či rozhodovania o nevyhnutných rozpočtových reformách.
.trhy stále hodnotia
Prijatie radikálneho balíčka ozdravných rozpočtových opatrení urýchlil aj prepad kurzu koruny po voľbách 1998, keď jedno euro na jar 1999 chvíľu stálo až 48 slovenských korún. Potom prišli roky, počas ktorých sme aj hmatateľne, teda „priamo v peňaženke” pociťovali prínos reforiem, prílev investorov, zvyšovanie exportnej výkonnosti aj zamestnanosti či rast produktivity práce – a to vďaka posilňovaniu výmenného kurzu. A najmä vo volebných rokoch sme najciteľnejšie zažívali aj zvýšenú neistotu finančných trhov.
Ani po zániku koruny neprestáva oko finančného trhu Slovensko hodnotiť. Jeho bičom sa namiesto výmenného kurzu stala riziková prirážka, prémia, ktorú požadujú investori za pôžičky vláde Slovenska. Hoci nesvieti na tabuliach v každej zmenárni, je aktuálnou výpoveďou o vnímaní krajiny a jej hospodárskej politiky vo finančnom svete.
Tak ako udržanie pravidelného tlkotu srdca nie je cieľom, ale sprievodným javom ľudského života a je aj barometrom jeho kvality, tak aj kardiografy finančných trhov nie sú síce tým najdôležitejším (hoci sú pre laika najviditeľnejšie), ale pripomínajú ich zdravé fungovanie, prípadne, naopak, obobia zvýšeného tlaku či nepohody. Slovami Warrena Buffetta, najdôležitejšou funkciou finančných trhov je presun dlhodobého kapitálu od investorov k firmám. Posledné roky nám pripomenuli, že aj k zadlženým a zadlžujúcim sa vládam.
Bez finančných injekcií od investorov by nebolo vôbec možné „kúzlo” štátneho hospodárenia s väčšími výdavkami než príjmami, teda s deficitom, v mnohých krajinách vrátane Slovenska chronickým – bez ohľadu na fázu hospodárskeho cyklu. No a v neposlednom rade bez finančných, najmä dlhopidových trhov by nebolo možné ani „kúzlo” štátnej pôžičky na niekoľko rokov, počas ktorých dlžník spláca len úroky, dokonca zvyšuje objem dlhu (novými deficitmi) a v deň splatnosti si jednoducho na splatenie starého dlhu znova požičia. Tak štandardne funguje refinancovanie verejného dlhu. Hoci sa zdá, že na finančnom trhu sa točia peniaze (áno, aj), v prvom rade je to obchod s dôverou. Závislosť pri refinancovaní starých dlhov, ale aj potreba získania a udržania si dôvery sú dvoma kľúčovými faktormi, pre ktoré nemožno finančné trhy ignorovať.
Ďalšou z kľúčových úloh finančného trhu je, že zabezpečuje takmer nepretržite informáciu o aktuálnej trhovej cene aktíva. Dlhopisy sú cenným papierom, ktorý zodpovedá úverovému vzťahu, v angličtine označovanému slovom kredit, rovnakým ako dôvera. Hoci každý dlhopis je splatný v plnej výške aj s úrokmi, pred jeho splatnosťou zohľadňuje jeho trhová cena najmä meniacu sa trhovú cenu dôvery v kredibilitu dlžníka: tú vyjadruje riziková prirážka, prémia požadovaná za zohľadnenie horšej kredibility. Pre emitentov je kľúčová najmä pri vydávaní nových cenných papierov, nepretržitý život na finančnom trhu o nej dáva hodnotenie prakticky nonstop.
Radikálne rozpočtové opatrenia Írska, ale aj Španielska či Portugalska pomohla urýchliť práve skutočnosť, že za ich zhoršenú kredibilitu začali finančné trhy požadovať zvýšenú rizikovú prirážku. K zvýšenej nedôvere prispeli zhoršené ratingové známky. V prípade Grécka bola penalizácia za zhoršenú kredibilitu taká mimoriadna (na chvíľu požadovali trhy za úverové riziko Grécka príplatok až 10 percent oproti nemeckým úrokom), že ju musela riešiť lacnejšia prekleňovacia pôžička od EMU a MMF. Aj v tomto prípade však zhoršenie rizikovej prirážky predchádzalo drastickej, v konečnom dôsledku vynútenej rozpočtovej reštrikcii. Vysokú teplotu na dlhopisovom trhu jednoducho nemožno brať na ľahkú váhu. Kto konsoliduje verejné financie pomaly či váhavo, musí konsolidovať o to bolestivejšie, lebo s rastúcou výškou zadĺženia a poklesom ratingu si musí viac priplácať na úrokoch za staré dlhy.
.dobrá, ale drahá emisia
Slovensko má za sebou dva po sebe nasledujúce roky prestrelenia vlastných plánov deficitu (v roku 2009 6,8 percenta, v roku 2009 dokonca viac než 7 percent HDP). To, čo sa na pohľad zdá ako fiktívna diskusia o ťažko predstaviteľných číslach verejného dlhu, sa však premieta aj do veľmi hmatateľnej podoby. Kým ešte v apríli si investori za 10-ročnú pôžičku Slovensku pýtali 80-bodovú prirážku (0,8 percenta), a od Česka v septembri požadovali 105 bodov, na začiatku októbra muselo pri dlhšej, 15-ročnej splatnosti Slovensko ponúknuť už prirážku 150 bázických bodov. Roky rozpočtovej nedisciplinovanosti teda citeľne vedú k zdraženiu úrokov za naše pôžičky. Treba možno dodať, že cena 150 bodov za slovenské riziko bola výsledkom aukcie, v ktorej sa akceptovali tie najvýhodnejšie ponuky v objeme 2 mld. eur z celkového dopytu 4,3 mld. eur.
Zaujímavý príspevok do diskusie o rizikovej prirážke, ešte stále nie tak bežne vnímanej, prinieslo samo ministerstvo financií. Vo svojom hodnotení októbrovej emisie eurobondov metódou mechanického porovnania ratingu krajín a ich rizikovej prirážky spočítalo, že súčasnému ratingu Slovenska by údajne náležala riziková prirážka až 240 bázických bodov. Málokedy sa stane, že by sám emitent – zvlášť, ak sa plánuje na finančné trhy znova vrátiť -- sám o sebe vyhlásil, že jeho bonite prináleží vyšší úrok. Stačí si predstaviť, že by žiadateľ o úver presviedčal finančnú inštitúciu, že jeho bonite by mala prináležať vyššia úroková sadzba, než mu je ponúknutá na základe zváženia jeho bonity.
Autor je hlavný analytik VOLKSBANK Slovensko.
.trhy stále hodnotia
Prijatie radikálneho balíčka ozdravných rozpočtových opatrení urýchlil aj prepad kurzu koruny po voľbách 1998, keď jedno euro na jar 1999 chvíľu stálo až 48 slovenských korún. Potom prišli roky, počas ktorých sme aj hmatateľne, teda „priamo v peňaženke” pociťovali prínos reforiem, prílev investorov, zvyšovanie exportnej výkonnosti aj zamestnanosti či rast produktivity práce – a to vďaka posilňovaniu výmenného kurzu. A najmä vo volebných rokoch sme najciteľnejšie zažívali aj zvýšenú neistotu finančných trhov.
Ani po zániku koruny neprestáva oko finančného trhu Slovensko hodnotiť. Jeho bičom sa namiesto výmenného kurzu stala riziková prirážka, prémia, ktorú požadujú investori za pôžičky vláde Slovenska. Hoci nesvieti na tabuliach v každej zmenárni, je aktuálnou výpoveďou o vnímaní krajiny a jej hospodárskej politiky vo finančnom svete.
Tak ako udržanie pravidelného tlkotu srdca nie je cieľom, ale sprievodným javom ľudského života a je aj barometrom jeho kvality, tak aj kardiografy finančných trhov nie sú síce tým najdôležitejším (hoci sú pre laika najviditeľnejšie), ale pripomínajú ich zdravé fungovanie, prípadne, naopak, obobia zvýšeného tlaku či nepohody. Slovami Warrena Buffetta, najdôležitejšou funkciou finančných trhov je presun dlhodobého kapitálu od investorov k firmám. Posledné roky nám pripomenuli, že aj k zadlženým a zadlžujúcim sa vládam.
Bez finančných injekcií od investorov by nebolo vôbec možné „kúzlo” štátneho hospodárenia s väčšími výdavkami než príjmami, teda s deficitom, v mnohých krajinách vrátane Slovenska chronickým – bez ohľadu na fázu hospodárskeho cyklu. No a v neposlednom rade bez finančných, najmä dlhopidových trhov by nebolo možné ani „kúzlo” štátnej pôžičky na niekoľko rokov, počas ktorých dlžník spláca len úroky, dokonca zvyšuje objem dlhu (novými deficitmi) a v deň splatnosti si jednoducho na splatenie starého dlhu znova požičia. Tak štandardne funguje refinancovanie verejného dlhu. Hoci sa zdá, že na finančnom trhu sa točia peniaze (áno, aj), v prvom rade je to obchod s dôverou. Závislosť pri refinancovaní starých dlhov, ale aj potreba získania a udržania si dôvery sú dvoma kľúčovými faktormi, pre ktoré nemožno finančné trhy ignorovať.
Ďalšou z kľúčových úloh finančného trhu je, že zabezpečuje takmer nepretržite informáciu o aktuálnej trhovej cene aktíva. Dlhopisy sú cenným papierom, ktorý zodpovedá úverovému vzťahu, v angličtine označovanému slovom kredit, rovnakým ako dôvera. Hoci každý dlhopis je splatný v plnej výške aj s úrokmi, pred jeho splatnosťou zohľadňuje jeho trhová cena najmä meniacu sa trhovú cenu dôvery v kredibilitu dlžníka: tú vyjadruje riziková prirážka, prémia požadovaná za zohľadnenie horšej kredibility. Pre emitentov je kľúčová najmä pri vydávaní nových cenných papierov, nepretržitý život na finančnom trhu o nej dáva hodnotenie prakticky nonstop.
Radikálne rozpočtové opatrenia Írska, ale aj Španielska či Portugalska pomohla urýchliť práve skutočnosť, že za ich zhoršenú kredibilitu začali finančné trhy požadovať zvýšenú rizikovú prirážku. K zvýšenej nedôvere prispeli zhoršené ratingové známky. V prípade Grécka bola penalizácia za zhoršenú kredibilitu taká mimoriadna (na chvíľu požadovali trhy za úverové riziko Grécka príplatok až 10 percent oproti nemeckým úrokom), že ju musela riešiť lacnejšia prekleňovacia pôžička od EMU a MMF. Aj v tomto prípade však zhoršenie rizikovej prirážky predchádzalo drastickej, v konečnom dôsledku vynútenej rozpočtovej reštrikcii. Vysokú teplotu na dlhopisovom trhu jednoducho nemožno brať na ľahkú váhu. Kto konsoliduje verejné financie pomaly či váhavo, musí konsolidovať o to bolestivejšie, lebo s rastúcou výškou zadĺženia a poklesom ratingu si musí viac priplácať na úrokoch za staré dlhy.
.dobrá, ale drahá emisia
Slovensko má za sebou dva po sebe nasledujúce roky prestrelenia vlastných plánov deficitu (v roku 2009 6,8 percenta, v roku 2009 dokonca viac než 7 percent HDP). To, čo sa na pohľad zdá ako fiktívna diskusia o ťažko predstaviteľných číslach verejného dlhu, sa však premieta aj do veľmi hmatateľnej podoby. Kým ešte v apríli si investori za 10-ročnú pôžičku Slovensku pýtali 80-bodovú prirážku (0,8 percenta), a od Česka v septembri požadovali 105 bodov, na začiatku októbra muselo pri dlhšej, 15-ročnej splatnosti Slovensko ponúknuť už prirážku 150 bázických bodov. Roky rozpočtovej nedisciplinovanosti teda citeľne vedú k zdraženiu úrokov za naše pôžičky. Treba možno dodať, že cena 150 bodov za slovenské riziko bola výsledkom aukcie, v ktorej sa akceptovali tie najvýhodnejšie ponuky v objeme 2 mld. eur z celkového dopytu 4,3 mld. eur.
Zaujímavý príspevok do diskusie o rizikovej prirážke, ešte stále nie tak bežne vnímanej, prinieslo samo ministerstvo financií. Vo svojom hodnotení októbrovej emisie eurobondov metódou mechanického porovnania ratingu krajín a ich rizikovej prirážky spočítalo, že súčasnému ratingu Slovenska by údajne náležala riziková prirážka až 240 bázických bodov. Málokedy sa stane, že by sám emitent – zvlášť, ak sa plánuje na finančné trhy znova vrátiť -- sám o sebe vyhlásil, že jeho bonite prináleží vyšší úrok. Stačí si predstaviť, že by žiadateľ o úver presviedčal finančnú inštitúciu, že jeho bonite by mala prináležať vyššia úroková sadzba, než mu je ponúknutá na základe zváženia jeho bonity.
Autor je hlavný analytik VOLKSBANK Slovensko.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.