Armáda má v každej dobe a v každej krajine tendenciu chrániť si všetko, čo vie – a strážiť všetko, čo sa o nej vie. Blogovanie zase patrí k pilierom voľného šírenia informácií a predstavuje jasný protiklad takéhoto ostražitého postoja. Preto by sme blogy sotva očakávali na pôde armády – skutočné blogy skutočných vojakov, nie výplody nejakého dôstojníka pre propagandu.
Tento mesiac sa však konalo podujatie BlogWorld a New Media Expo a jednou z prezentovaných blogerských stránok bola tá, ktorá približne tri roky funguje pod názvom Armystrongstories.
.najskôr výnimka, potom stránka
„Ako sa stalo, že americká armáda vytvorila tento blog, aby svojich členov povzbudila, nech rozprávajú svoje príbehy?“ pýta sa Leslie Grandy, jeden z kmeňových autorov stránky Technokrati, ktorá monitoruje aj trendy v rozvoji virtuálneho sveta. Vzápätí vysvetľuje, že stránka Armystrongstories sa zrodila predovšetkým z vízie jedného človeka: generálporučíka Benjamina Freakleyho, ktorý má za sebou tridsaťpäť rokov služby v armáde, skúsenosti z cvičiska i z bojiska. Slúžil v operácii Púštna búrka, v operácii Iracká sloboda aj v operácii Trvalá sloboda v Afganistane.
Generálporučík Freakley pred troma rokmi vybavil výnimku na ministerstve obrany a rozbehol stránku s armádnymi blogmi. Dnes má stránka okolo 400 blogerov a uverejňuje príbehy vojakov z bojových zón (zvyčajne písané v období pokoja počas dovoleniek), ale aj blogy záložníkov či príslušníkov Národnej gardy. Najplodnejším autorom je jeden major-zdravotník. Občas prispeje blogom aj jej zakladateľ.
Od marca tohto roku môžu blogovať aj civilisti, ktorí nie sú zamestnancami armády – stačí, ak sa vyjadrujú na témy súvisiace s armádou. Armystrong má podľa svojich zakladateľov zároveň poskytovať protiváhu prevažne negatívnym zmienkam o armáde v bežných médiách. „Vojaci sú svedkami vecí, ktoré priemerný Američan nikdy nevidí a nezažije,“ uviedla štábna seržantka Genevieve Chaseová v zálohe jeden z dôvodov, pre ktorý môžu byť armádne blogy pre verejnosť zaujímavé. Samozrejme, že blogy sú cenzurované. Správcovia stránky Armystrong však tvrdia, že práve cenzúra je v ich práci prekvapivo zriedka – sami autori vraj vedia zvážiť, čo je publikovateľné na internete a čo už nie.
.vedia vojaci rozprávať?
Sama armáda nevie veľmi dobre rozprávať svoje príbehy, zhodujú sa viacerí blogeri. A práve preto, dodávajú, sa o to chcú teraz pokúsiť oni.
Armáda je naozaj skôr špecialistkou na mlčanie a skúsenosť s blogmi je pre toto prostredie pomerne nová. Preto nečudo, že niektoré príspevky pôsobia trochu rozpačito, akoby programovo pozitívne. Ale to nie je len vlastnosť armádneho blogovania. Blog nie je objektívne spravodajstvo, ale subjektívna výpoveď. Trochu psychohygieny pre autora i čitateľov, trochu okrášľovania skutočnosti, trochu pisateľského exhibicionizmu – bez toho by asi žiadny blog nebol blogom.
Tento mesiac sa však konalo podujatie BlogWorld a New Media Expo a jednou z prezentovaných blogerských stránok bola tá, ktorá približne tri roky funguje pod názvom Armystrongstories.
.najskôr výnimka, potom stránka
„Ako sa stalo, že americká armáda vytvorila tento blog, aby svojich členov povzbudila, nech rozprávajú svoje príbehy?“ pýta sa Leslie Grandy, jeden z kmeňových autorov stránky Technokrati, ktorá monitoruje aj trendy v rozvoji virtuálneho sveta. Vzápätí vysvetľuje, že stránka Armystrongstories sa zrodila predovšetkým z vízie jedného človeka: generálporučíka Benjamina Freakleyho, ktorý má za sebou tridsaťpäť rokov služby v armáde, skúsenosti z cvičiska i z bojiska. Slúžil v operácii Púštna búrka, v operácii Iracká sloboda aj v operácii Trvalá sloboda v Afganistane.
Generálporučík Freakley pred troma rokmi vybavil výnimku na ministerstve obrany a rozbehol stránku s armádnymi blogmi. Dnes má stránka okolo 400 blogerov a uverejňuje príbehy vojakov z bojových zón (zvyčajne písané v období pokoja počas dovoleniek), ale aj blogy záložníkov či príslušníkov Národnej gardy. Najplodnejším autorom je jeden major-zdravotník. Občas prispeje blogom aj jej zakladateľ.
Od marca tohto roku môžu blogovať aj civilisti, ktorí nie sú zamestnancami armády – stačí, ak sa vyjadrujú na témy súvisiace s armádou. Armystrong má podľa svojich zakladateľov zároveň poskytovať protiváhu prevažne negatívnym zmienkam o armáde v bežných médiách. „Vojaci sú svedkami vecí, ktoré priemerný Američan nikdy nevidí a nezažije,“ uviedla štábna seržantka Genevieve Chaseová v zálohe jeden z dôvodov, pre ktorý môžu byť armádne blogy pre verejnosť zaujímavé. Samozrejme, že blogy sú cenzurované. Správcovia stránky Armystrong však tvrdia, že práve cenzúra je v ich práci prekvapivo zriedka – sami autori vraj vedia zvážiť, čo je publikovateľné na internete a čo už nie.
.vedia vojaci rozprávať?
Sama armáda nevie veľmi dobre rozprávať svoje príbehy, zhodujú sa viacerí blogeri. A práve preto, dodávajú, sa o to chcú teraz pokúsiť oni.
Armáda je naozaj skôr špecialistkou na mlčanie a skúsenosť s blogmi je pre toto prostredie pomerne nová. Preto nečudo, že niektoré príspevky pôsobia trochu rozpačito, akoby programovo pozitívne. Ale to nie je len vlastnosť armádneho blogovania. Blog nie je objektívne spravodajstvo, ale subjektívna výpoveď. Trochu psychohygieny pre autora i čitateľov, trochu okrášľovania skutočnosti, trochu pisateľského exhibicionizmu – bez toho by asi žiadny blog nebol blogom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.