Po dvoch rokoch sa nad Slovenskom opäť vznáša vidina obrovského jackpotu. Od začiatku augusta, keď prekročila historicky najvyššia možná výhra v hre Loto 100 miliónov korún, ľudia priam okupujú zberne tiketov a čakajú, že v stredu alebo najneskôr v nedeľu večer konečne vyhrajú.
Za tri augustové týždne stihol jackpot s prémiou narásť na 131 miliónov. A spolu s ním narástol aj počet podaných tiketov a zrejme aj záujemcov, ktorí si už veľkú sumu v duchu rozdeľujú. Raz sa to predsa musí podariť.
.samé rekordy
Nie je nič ľahšie. Ak chce človek vyhrať len sám jackpot v 2. ťahu Lota vo výške takmer 81 miliónov (v čase uzávierky .týždňa), úplne stačí, ak uhádne šesť vyžrebovaných čísel. Šanca na výhru je v tomto prípade 1:13 000 000.
Tí, čo sa usilujú o jackpot s prémiou, to budú mať trochu zložitejšie. Na to, aby šťastlivec získal spomínaných 131 miliónov, musí uhádnuť nielen šesticu čísel v Lote, ale musí mať uzatvorenú aj doplnkovú stávku Joker, v ktorej sa musí posledné číslo zhodovať s poslednou cifrou vyžrebovaného šesťčíslia. Podmienkou je, aby stávka obsahovala minimálne šesť uzatvorených stĺpcov. V tomto prípade šanca na výhru klesá na pomer 1:139 000 000.
Zdalo by sa, že racionálne uvažujúci človek sa do takejto hry nikdy nepustí. Pravdou je však opak. Národná lotériová spoločnosť Tipos zaznamenáva rekordné tržby. Koncom minulého mesiaca, teda ešte pred augustovým šialenstvom, informovala, že ľudia v jej hrách od začiatku roka minuli už takmer dve miliardy korún a tržby v hre Loto dosiahli viac ako 800 miliónov.
Tipos je však len jednou z firiem, ktoré na Slovensku z hazardu žijú. Ľudia kŕmia výherné automaty, kurzové stávky, kasína či číselné lotérie tisíckami korún ročne. Kým ešte v roku 2005 hazard zhltol len 34,6 miliardy, vlani sme spolu „prežrebovali“ a „pretipovali“ už 43 miliárd. Vrátili sa nám z toho tri štvrtiny.
.oplatí sa
Nie je hra ako hra. Je rozdiel medzi tipovaním výsledkov športových zápasov alebo volieb a lotériou. Kým stávkovanie môže byť založené na racionálnej úvahe (hendikep koňa, zranenie kľúčového hráča, informácie o kúpenom zápase, výsledky výskumov verejnej mienky), lotéria je skôr prejavom magického myslenia. Človek pri nej presviedča sám seba, že sa mu to musí podariť. Svedčia o tom aj rôzne „zaručené“ postupy ako sú tipovanie stále tých istých čísel či rôzne kombinácie dátumov narodenia blízkych.
Rozdielna je aj výhernosť, teda percento z vkladov, ktoré sa vráti tipujúcim späť. Internetové hry, ktoré si získavajú čoraz väčšiu obľubu, nám zo sto vložených korún vrátia viac ako deväťdesiat, kurzové stávky „vynášajú“ zo stovky 89 a kasína už len 78 korún. Z pohľadu hráča sú na tom úplne najhoršie prístroje, eufemisticky nazývané výherné automaty (64 korún zo stovky) a, čuduj sa svete, číselné lotérie. Do tých tipujúci minulý rok vložili 3,12 miliardy korún a výhercovia z nich získali iba 1,57 miliardy, teda iba 50 percent.
.profituje štát
Vysoká nepravdepodobnosť výhry však už tisícročia neodrádza od hazardu. V čase, keď apoštoli vyžrebovali Mateja ako náhradníka za Judáša, bola už v Číne rozšírená hra, dnes známa ako Keno. Zisky z tejto lotérie išli najmä na financovanie vládnych projektov. V antickom Grécku sa žrebovalo aj obsadenie niektorých civilných a náboženských funkcií.
V stredoveku síce žrebovanie a lotérie zaznamenali ústup, ale znovu sa vynorili v šestnástom storočí. Najprv vo Florencii, neskôr vo Francúzsku, Anglicku, a napokon takmer v celej racionalistickej Európe, kde sa lotéria stala a dodnes zostáva vítaným príjmom štátnej pokladnice.
O tom, že návyk na vidinu vysokej výhry je až príliš silný, sa mohli presvedčiť aj československí komunisti. Tí najprv v máji roku 1948 zoštátnili celú oblasť stávkového a lotériového podnikania, o päť rokov neskôr však celú Štátnu stávkovú kanceláriu (STASKA) zrušili.
Šírenie nelegálnych stávok a potreba financovať novovytvorený Československý zväz telesnej výchovy ich donútili k tomu, aby v roku 1956 založili novú organizáciu s názvom SAZKA. Tá začínala so stávkami na športové podujatia, zásadný zvrat v tržbách však znamenala až nová číselná lotéria Športka. Z výnosov sa stavali športoviská, financovala sa účasť na olympiáde či organizovala Spartakiáda. Výška výhier bola síce až do roku 1991 limitovaná, ale záujem stávkujúcich, a samozrejme aj štátu, pretrval.
A pretrváva dodnes. Loto láka státisíce ľudí, najmä pri vidine takých vysokých výhier, ako je to teraz. Spokojný môže byť aj štát – od monopolného prevádzkovateľa číselných lotérií Tipos, ako aj od ostatných prevádzkovateľov hazardných hier, vybral minulý rok 2,2 miliardy korún. Jediným akcionárom Tiposu je ministerstvo financií.
.veľké očakávania
Situácia okolo rekordného jackpotu je teda na prvý pohľad bez problémov. Státisíce ľudí, z ktorých väčšinu môže lákať skôr vzrušenie z hry ako sama výhra, sa po malých sumách zložia na jednu veľkú výhru a niekoľko menších. Svoje dostane Tipos, jeho akcionár i štátny rozpočet. Dokonca ani riziko vzniku závislosti nie je pri číselných lotériách také veľké ako pri výherných automatoch.
Stále však zostáva pochybnosť, či lotéria (ale nielen ona) až príliš nerozvoľňuje vzťah medzi podaným výkonom a dosiahnutým výsledkom, či nevyvoláva mentalitu neprimeraných očakávaní aj v iných oblastiach života a či má štát (nielen ten slovenský) na týchto očakávaniach svojich občanov zarábať.
.tomáš Gális
Za tri augustové týždne stihol jackpot s prémiou narásť na 131 miliónov. A spolu s ním narástol aj počet podaných tiketov a zrejme aj záujemcov, ktorí si už veľkú sumu v duchu rozdeľujú. Raz sa to predsa musí podariť.
.samé rekordy
Nie je nič ľahšie. Ak chce človek vyhrať len sám jackpot v 2. ťahu Lota vo výške takmer 81 miliónov (v čase uzávierky .týždňa), úplne stačí, ak uhádne šesť vyžrebovaných čísel. Šanca na výhru je v tomto prípade 1:13 000 000.
Tí, čo sa usilujú o jackpot s prémiou, to budú mať trochu zložitejšie. Na to, aby šťastlivec získal spomínaných 131 miliónov, musí uhádnuť nielen šesticu čísel v Lote, ale musí mať uzatvorenú aj doplnkovú stávku Joker, v ktorej sa musí posledné číslo zhodovať s poslednou cifrou vyžrebovaného šesťčíslia. Podmienkou je, aby stávka obsahovala minimálne šesť uzatvorených stĺpcov. V tomto prípade šanca na výhru klesá na pomer 1:139 000 000.
Zdalo by sa, že racionálne uvažujúci človek sa do takejto hry nikdy nepustí. Pravdou je však opak. Národná lotériová spoločnosť Tipos zaznamenáva rekordné tržby. Koncom minulého mesiaca, teda ešte pred augustovým šialenstvom, informovala, že ľudia v jej hrách od začiatku roka minuli už takmer dve miliardy korún a tržby v hre Loto dosiahli viac ako 800 miliónov.
Tipos je však len jednou z firiem, ktoré na Slovensku z hazardu žijú. Ľudia kŕmia výherné automaty, kurzové stávky, kasína či číselné lotérie tisíckami korún ročne. Kým ešte v roku 2005 hazard zhltol len 34,6 miliardy, vlani sme spolu „prežrebovali“ a „pretipovali“ už 43 miliárd. Vrátili sa nám z toho tri štvrtiny.
.oplatí sa
Nie je hra ako hra. Je rozdiel medzi tipovaním výsledkov športových zápasov alebo volieb a lotériou. Kým stávkovanie môže byť založené na racionálnej úvahe (hendikep koňa, zranenie kľúčového hráča, informácie o kúpenom zápase, výsledky výskumov verejnej mienky), lotéria je skôr prejavom magického myslenia. Človek pri nej presviedča sám seba, že sa mu to musí podariť. Svedčia o tom aj rôzne „zaručené“ postupy ako sú tipovanie stále tých istých čísel či rôzne kombinácie dátumov narodenia blízkych.
Rozdielna je aj výhernosť, teda percento z vkladov, ktoré sa vráti tipujúcim späť. Internetové hry, ktoré si získavajú čoraz väčšiu obľubu, nám zo sto vložených korún vrátia viac ako deväťdesiat, kurzové stávky „vynášajú“ zo stovky 89 a kasína už len 78 korún. Z pohľadu hráča sú na tom úplne najhoršie prístroje, eufemisticky nazývané výherné automaty (64 korún zo stovky) a, čuduj sa svete, číselné lotérie. Do tých tipujúci minulý rok vložili 3,12 miliardy korún a výhercovia z nich získali iba 1,57 miliardy, teda iba 50 percent.
.profituje štát
Vysoká nepravdepodobnosť výhry však už tisícročia neodrádza od hazardu. V čase, keď apoštoli vyžrebovali Mateja ako náhradníka za Judáša, bola už v Číne rozšírená hra, dnes známa ako Keno. Zisky z tejto lotérie išli najmä na financovanie vládnych projektov. V antickom Grécku sa žrebovalo aj obsadenie niektorých civilných a náboženských funkcií.
V stredoveku síce žrebovanie a lotérie zaznamenali ústup, ale znovu sa vynorili v šestnástom storočí. Najprv vo Florencii, neskôr vo Francúzsku, Anglicku, a napokon takmer v celej racionalistickej Európe, kde sa lotéria stala a dodnes zostáva vítaným príjmom štátnej pokladnice.
O tom, že návyk na vidinu vysokej výhry je až príliš silný, sa mohli presvedčiť aj československí komunisti. Tí najprv v máji roku 1948 zoštátnili celú oblasť stávkového a lotériového podnikania, o päť rokov neskôr však celú Štátnu stávkovú kanceláriu (STASKA) zrušili.
Šírenie nelegálnych stávok a potreba financovať novovytvorený Československý zväz telesnej výchovy ich donútili k tomu, aby v roku 1956 založili novú organizáciu s názvom SAZKA. Tá začínala so stávkami na športové podujatia, zásadný zvrat v tržbách však znamenala až nová číselná lotéria Športka. Z výnosov sa stavali športoviská, financovala sa účasť na olympiáde či organizovala Spartakiáda. Výška výhier bola síce až do roku 1991 limitovaná, ale záujem stávkujúcich, a samozrejme aj štátu, pretrval.
A pretrváva dodnes. Loto láka státisíce ľudí, najmä pri vidine takých vysokých výhier, ako je to teraz. Spokojný môže byť aj štát – od monopolného prevádzkovateľa číselných lotérií Tipos, ako aj od ostatných prevádzkovateľov hazardných hier, vybral minulý rok 2,2 miliardy korún. Jediným akcionárom Tiposu je ministerstvo financií.
.veľké očakávania
Situácia okolo rekordného jackpotu je teda na prvý pohľad bez problémov. Státisíce ľudí, z ktorých väčšinu môže lákať skôr vzrušenie z hry ako sama výhra, sa po malých sumách zložia na jednu veľkú výhru a niekoľko menších. Svoje dostane Tipos, jeho akcionár i štátny rozpočet. Dokonca ani riziko vzniku závislosti nie je pri číselných lotériách také veľké ako pri výherných automatoch.
Stále však zostáva pochybnosť, či lotéria (ale nielen ona) až príliš nerozvoľňuje vzťah medzi podaným výkonom a dosiahnutým výsledkom, či nevyvoláva mentalitu neprimeraných očakávaní aj v iných oblastiach života a či má štát (nielen ten slovenský) na týchto očakávaniach svojich občanov zarábať.
.tomáš Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.