.ako si sa stal umeleckým riaditeľom Medzinárodného filmového festivalu Bratislava?
Som filmový kritik. Pracoval som pre francúzsky časopis Positive, robil som workshopy s mladými filmármi a od roku 2005 som sa spolupodieľal na tvorbe časti programu na festivale v Cannes. Každý rok som videl s kolegami za tri mesiace okolo 700 filmov, z ktorých sme museli vybrať desať. Je to skvelá práca, pretože máte možnosť vidieť produkciu z celej planéty, ale na druhej sa strane som cítil istú frustráciu z toho, že nemôžem tvoriť celý program, čiže správať sa ako dídžej, ktorý dá festivalu zmysel. To môžem robiť tu v Bratislave. Vytvárať sekcie a vyberať filmy. Napríklad som rád, že máme na festivale sekciu Zlí chlapci spávajú dobre, ktorá sa zaoberá korupciou.
.prečo práve o korupcii? Pretože je u nás taká rozšírená?
Korupcia je všade. Ľudia na Slovensku majú dnes veľké očakávania od novej vlády, že zastaví korupciu, no pravda je taká, že ani ona sa jej neubráni. Problém Slovenska je v tom, že korupcia je vnímaná ako niečo normálne, že to bez nej nejde. Preto sme sa zamerali na túto tému aj na festivale. Je tam niekoľko filmov, ktoré ukazujú komplexnosť korupcie z rôznych krajín a z rozdielnych období. Napríklad americké filmy z posledných rokov, ktoré poukazujú na to, že korupcia nie je proti systému. Skôr z neho čerpá.
.videl si všetky filmy, ktoré budú na bratislavskom festivale?
Videl som toho oveľa viac! (Smiech). A videl som aj slovenské filmy.
.čo si myslíš o slovenskom filme?
Hrané filmy síce nestoja za veľa, ale dokumentárne sú veľmi sľubné. Na Slovensku nikdy nebude filmový priemysel, pretože sa premeškal moment, keď sa dalo niečo urobiť s ateliérmi na Kolibe. Česi majú Barrandov, Maďari dve filmové štúdiá, dobré filmové štúdio je vo Viedni. V strednej Európe je tak veľa možností, kde sa dá vyrobiť koprodukčný film. Slováci nemajú čo ponúknuť, maximálne svoj symfonický orchester a ten aj ponúkajú. Som pesimista. Na Slovensku dokonca neexistuje niečo ako filmová komisia, ktorá je všade, ešte aj v Čiernej Hore. Tá pomáha filmárom s technikou a inými vecami. Ale najhoršie je, že tu nestretávam ani fanatikov, ktorí by chceli točiť filmy. To je škoda. Slováci sú mladý národ, ktorý by si rád pozrel filmy o sebe. Začínam byť prejedený Jánošíkmi, Báthoričkami a Lietajúcimi Cypriánmi, ktoré akoby chceli dokázať, že tu aj v dávnej minulosti bol slovenský národ. V tomto smere ma tešili Líštičky, ktoré síce nie sú dokonalým filmom, ale rozprávajú o súčasnosti. Je tu veľa tém, o ktorých by sa dali nakrútiť dobré snímky. Prečo Slováci nemajú film o korupcii? Veď o tom by sa dal nakrútiť triler.
.filmové festivaly bývajú často záležitosťou intelektuálov. Ako je to na MFF Bratislava?
Vezmite si napríklad film zo sekcie Zlatá panoráma, ktorý sa volá Of God and Men, pojednávajúci o mníchoch v Alžírsku, kde sa za celý čas nič poriadne nestane. No Francúzsku ho už videlo tri milióny ľudí. Nikto vlastne nevie, prečo je u nás tento film, v ktorom sa mnísi celé dni modlia, taký populárny. Hlavnou témou pritom nie je terorizmus, no ľuďom sa páči, nielen intelektuálom. Ľudia chcú, aby ich zasiahol, hľadajú odkaz a autenticitu, ktorú nenájdu v masových trhákoch.
.o francúzskej kinematografii sa hovorí ako o „umeleckej“ v porovnaní s americkou, ktorá je zábavná. Je to tak?
Nie je. Francúzsky film má mnoho podôb a francúzska kinematografia je najpestrejšia v Európe. Máme napríklad štúdio Luca Bessona, ktoré vyrába komerčné aj nezávislé filmy. Predstava o „intelektuálnom“ francúzskom filme vychádza zo šesťdesiatych rokov. Vo Francúzsku vzniká okolo 220 filmov ročne, niektoré z nich sú výborné. Nedávno premietali v Bratislave skvelý film Prophet, na ktorý by mohol nadviazať už spomínaný Of God and Men. Mnohí filmári sveta dnes chcú spolupracovať s Francúzmi. Neberte to ako chvastanie, ale film je jedna časť z našej kultúry, ktorá je naozaj výborná.
.ktorý z filmov z programu by si rád odporučil?
Mám veľmi rád dokumenty. Napríklad fínsky film Into Eternity je skvelý. Je to ako sci-fi o skládke jadrového odpadu, ktorá má slúžiť tisíce rokov.
Som filmový kritik. Pracoval som pre francúzsky časopis Positive, robil som workshopy s mladými filmármi a od roku 2005 som sa spolupodieľal na tvorbe časti programu na festivale v Cannes. Každý rok som videl s kolegami za tri mesiace okolo 700 filmov, z ktorých sme museli vybrať desať. Je to skvelá práca, pretože máte možnosť vidieť produkciu z celej planéty, ale na druhej sa strane som cítil istú frustráciu z toho, že nemôžem tvoriť celý program, čiže správať sa ako dídžej, ktorý dá festivalu zmysel. To môžem robiť tu v Bratislave. Vytvárať sekcie a vyberať filmy. Napríklad som rád, že máme na festivale sekciu Zlí chlapci spávajú dobre, ktorá sa zaoberá korupciou.
.prečo práve o korupcii? Pretože je u nás taká rozšírená?
Korupcia je všade. Ľudia na Slovensku majú dnes veľké očakávania od novej vlády, že zastaví korupciu, no pravda je taká, že ani ona sa jej neubráni. Problém Slovenska je v tom, že korupcia je vnímaná ako niečo normálne, že to bez nej nejde. Preto sme sa zamerali na túto tému aj na festivale. Je tam niekoľko filmov, ktoré ukazujú komplexnosť korupcie z rôznych krajín a z rozdielnych období. Napríklad americké filmy z posledných rokov, ktoré poukazujú na to, že korupcia nie je proti systému. Skôr z neho čerpá.
.videl si všetky filmy, ktoré budú na bratislavskom festivale?
Videl som toho oveľa viac! (Smiech). A videl som aj slovenské filmy.
.čo si myslíš o slovenskom filme?
Hrané filmy síce nestoja za veľa, ale dokumentárne sú veľmi sľubné. Na Slovensku nikdy nebude filmový priemysel, pretože sa premeškal moment, keď sa dalo niečo urobiť s ateliérmi na Kolibe. Česi majú Barrandov, Maďari dve filmové štúdiá, dobré filmové štúdio je vo Viedni. V strednej Európe je tak veľa možností, kde sa dá vyrobiť koprodukčný film. Slováci nemajú čo ponúknuť, maximálne svoj symfonický orchester a ten aj ponúkajú. Som pesimista. Na Slovensku dokonca neexistuje niečo ako filmová komisia, ktorá je všade, ešte aj v Čiernej Hore. Tá pomáha filmárom s technikou a inými vecami. Ale najhoršie je, že tu nestretávam ani fanatikov, ktorí by chceli točiť filmy. To je škoda. Slováci sú mladý národ, ktorý by si rád pozrel filmy o sebe. Začínam byť prejedený Jánošíkmi, Báthoričkami a Lietajúcimi Cypriánmi, ktoré akoby chceli dokázať, že tu aj v dávnej minulosti bol slovenský národ. V tomto smere ma tešili Líštičky, ktoré síce nie sú dokonalým filmom, ale rozprávajú o súčasnosti. Je tu veľa tém, o ktorých by sa dali nakrútiť dobré snímky. Prečo Slováci nemajú film o korupcii? Veď o tom by sa dal nakrútiť triler.
.filmové festivaly bývajú často záležitosťou intelektuálov. Ako je to na MFF Bratislava?
Vezmite si napríklad film zo sekcie Zlatá panoráma, ktorý sa volá Of God and Men, pojednávajúci o mníchoch v Alžírsku, kde sa za celý čas nič poriadne nestane. No Francúzsku ho už videlo tri milióny ľudí. Nikto vlastne nevie, prečo je u nás tento film, v ktorom sa mnísi celé dni modlia, taký populárny. Hlavnou témou pritom nie je terorizmus, no ľuďom sa páči, nielen intelektuálom. Ľudia chcú, aby ich zasiahol, hľadajú odkaz a autenticitu, ktorú nenájdu v masových trhákoch.
.o francúzskej kinematografii sa hovorí ako o „umeleckej“ v porovnaní s americkou, ktorá je zábavná. Je to tak?
Nie je. Francúzsky film má mnoho podôb a francúzska kinematografia je najpestrejšia v Európe. Máme napríklad štúdio Luca Bessona, ktoré vyrába komerčné aj nezávislé filmy. Predstava o „intelektuálnom“ francúzskom filme vychádza zo šesťdesiatych rokov. Vo Francúzsku vzniká okolo 220 filmov ročne, niektoré z nich sú výborné. Nedávno premietali v Bratislave skvelý film Prophet, na ktorý by mohol nadviazať už spomínaný Of God and Men. Mnohí filmári sveta dnes chcú spolupracovať s Francúzmi. Neberte to ako chvastanie, ale film je jedna časť z našej kultúry, ktorá je naozaj výborná.
.ktorý z filmov z programu by si rád odporučil?
Mám veľmi rád dokumenty. Napríklad fínsky film Into Eternity je skvelý. Je to ako sci-fi o skládke jadrového odpadu, ktorá má slúžiť tisíce rokov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.