Bratislavský koncert The Swell Season prilákal netradične aj cezpoľných a z publika sa čochvíľa ozývala nemčina i čeština, ba aj angličtinu s írskym prízvukom bolo počuť. Nebyť úspechu nezávislého filmu Once (2007), tak by sa na Glena Hansarda a Markétu Irglovú prišla pozrieť sotva hŕstka dobre informovaných priaznivcov a zvyšok sveta by bol o ich krehké pesničkárstvo ukrátený. Postoscarovú slávu filmu, ktorého priamočiare posolstvo plynulo proti prúdu mnohých súčasných „hodnôt“, zvýraznil takmer rozprávkový príbeh a partnerstvo dvojice v súkromnom živote.
Kontrastom k bezprostrednosti folkrockových popevkov The Swell Season boli na prvé počutie omnoho košatejšie piesne domácich predskokanov Longital, aj keď výrazná balada A to je všetko preznievala v mysli ešte po niekoľkých dňoch. Vo chvíli, keď Glen zemitým spôsobom nasadil na ústnej harmonike motív úvodnej Feeling The Pull, bolo jasné, že počas svojich koncertov ide nadoraz. „Svojich“ môže byť tým správnym slovom napriek tomu, že The Swell Season ostávajú tandemom. Pokiaľ by na pódium vyliezla poloakustická podoba Glenovej domovskej kapely The Frames bez Markéty, málokto by počas úvodných piesní spozoroval zmenu. Krehký dievčenský vokál pôsobil striedmejšie, aj keď neskoršie vyznanie I Have Loved You Wrong o odpúšťaní ostatným a sebe bolo silným momentom. Oproti Markéte, ktorá sa ku kapele pridávala v refrénoch, dával Glen do svojho výrazu všetko, bez jedinej stopy po lacnej póze: od lyrických falzetov po maximum expresie (vrcholom bol unplugged prídavok Say It To Me Now, počas ktorého vyliezol na reproduktor). Z jednoduchej a pôsobivej inštrumentácie kapely nevyčnievala ani nota, občas hladili vyhrávky huslistu Colma Maca Iomaireho. Zastretá Low Rising bola silná aj bez sláčikových a dychových prímesí z posledného albumu Strict Joy, známe popevky z Once a eponymného debutu podľa Škvoreckého Prima sezóny sa zhodovali s názvom kapely. Bol to príma večer.
The Swell Season, Longital 22.10.2010, divadlo Aréna, Bratislava
Autor je redaktor časopisu Hudobný život.
Kontrastom k bezprostrednosti folkrockových popevkov The Swell Season boli na prvé počutie omnoho košatejšie piesne domácich predskokanov Longital, aj keď výrazná balada A to je všetko preznievala v mysli ešte po niekoľkých dňoch. Vo chvíli, keď Glen zemitým spôsobom nasadil na ústnej harmonike motív úvodnej Feeling The Pull, bolo jasné, že počas svojich koncertov ide nadoraz. „Svojich“ môže byť tým správnym slovom napriek tomu, že The Swell Season ostávajú tandemom. Pokiaľ by na pódium vyliezla poloakustická podoba Glenovej domovskej kapely The Frames bez Markéty, málokto by počas úvodných piesní spozoroval zmenu. Krehký dievčenský vokál pôsobil striedmejšie, aj keď neskoršie vyznanie I Have Loved You Wrong o odpúšťaní ostatným a sebe bolo silným momentom. Oproti Markéte, ktorá sa ku kapele pridávala v refrénoch, dával Glen do svojho výrazu všetko, bez jedinej stopy po lacnej póze: od lyrických falzetov po maximum expresie (vrcholom bol unplugged prídavok Say It To Me Now, počas ktorého vyliezol na reproduktor). Z jednoduchej a pôsobivej inštrumentácie kapely nevyčnievala ani nota, občas hladili vyhrávky huslistu Colma Maca Iomaireho. Zastretá Low Rising bola silná aj bez sláčikových a dychových prímesí z posledného albumu Strict Joy, známe popevky z Once a eponymného debutu podľa Škvoreckého Prima sezóny sa zhodovali s názvom kapely. Bol to príma večer.
The Swell Season, Longital 22.10.2010, divadlo Aréna, Bratislava
Autor je redaktor časopisu Hudobný život.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.