Svet

Americká centrálna banka pristúpila k očakávanému druhému kolu kvantitatívneho uvoľňovania. V stredu večer oznámil FED, že v nasledujúcich mesiacoch nakúpi štátne dlhopisy za 600 miliárd dolárov. Rozhodnutie je kontroverzné pre obavy zo zvýšenia inflácie, ktoré vyvoláva. Navyše, oslabenie dolára môže zvýšiť riziko vzniku tzv. menových vojen, keďže aj ďalšie štáty sa pokúsia stlačiť hodnotu svojej meny. Šéf 

FED-u Ben Bernanke je však  neoblomný. Jeho cieľom je stlačiť dlhodobé úrokové sadzby takmer na nulu a dodať impulz stagnujúcemu domácemu dopytu v USA. Riziko inflácie je zase Bernanke odhodlaný podstúpiť s cieľom zabrániť deflácii. Tá by mohla zhoršiť situáciu zadlžených Američanov. Vyhlásenie šéfa FED-u z roku 2002, že bude trebárs aj zhadzovať hotovosť z helikoptér, len aby odvrátil defláciu, je legendárne. Rozhodnutie o kvantitatívnom uvoľňovaní však rozhorčilo Čínu, Brazíliu, Japonsko i Európanov. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble kritizoval, že Američania už zaplavili ekonomiku obrovským množstvom dolárov, no výsledky zostávajú rozpačité. Kvantitatívne uvoľňovanie štrukturálne problémy americkej ekonomiky nevyrieši, no z dlhodobého hľadiska môže narobiť veľké škody. ECB vo štvrtok oznámila, že sa k Američanom nepripojí a bude pokračovať vo svojej zdržanlivej monetárnej politike.

Európska únia zverejnila predbežné znenie hodnotiacej správy o krajinách, ktoré žiadajú o prijatie. Najzaujímavejšími návrhmi poctila Únia Turecko. Odporúča mu prijatie novej ústavy, pretože tá terajšia nerešpektuje niektoré základné ľudské práva, ako je napríklad sloboda vierovyznania. Čo na to Turecko, ktorého ústava je jedným zo základných kameňov sekulárnej republiky?

OSN hodnotila kvalitu života podľa parametrov, ako je priemerná dĺžka života, priemerný príjem, ale aj úroveň zdravotníctva, školstva, politická sloboda. Na prvom mieste rebríčka krajín je Nórsko, na poslednom Zimbabwe. Zároveň OSN dodáva, že vo väčšine rozvojových krajín za posledných 40 rokov kvalita života stúpla. Najväčší pokrok v tomto čase urobil Omán.

Peking testuje svoju moc: adresoval otvorený demarš viacerým ambasádam v Nórsku a v ňom vyzval európske vlády, aby bojkotovali decembrový ceremoniál udelenia Nobelovej ceny za mier pre čínskeho disidenta Liu Siao Po. Bude zaujímavé sledovať, čo si Čína za svoju pomoc Grécku, Španielsku, Portugalsku, ale aj Francúzsku či Veľkej Británii počas krízy dokáže kúpiť.

A Čína ešte raz: čínsky prezident Chu Ťin-tchao, podľa časopisu Forbes najmocnejší muž sveta v roku 2010, navštívil Európu. Nicolas Sarkozy ho v Elyzejskom paláci privítal s kráľovskými poctami, diskutovalo sa o Iráne a predaji 110 lietadiel Airbas, mlčalo sa o Nobelovej cene. Chu pred summitom G-20 navštívil aj Portugalsko a čaká návštevu Davida Cameroona v Pekingu.

Biskup v španielskej Córdobe žiada, aby tamojšia katedrála nebola viac oficiálne označovaná ako mešita, návštevníkov to totiž uvádza do omylu. Starosta Córdoby, kde sa táto pamiatka UNESCO nachádza, jeho výzvu odmietol. Baziliku, ktorá na mieste pôvodne stála, zničili v 8. storočí po vzniku kalifátu Arabi. Na jej mieste postavili mešitu, ktorá však bola po ich porážke opätovne vysvätená ako kostol.

Najmocnejší republikán vo Washingtone a šéf Snemovne reprezentantov je konzervatívny katolík, bojovník za právo na život a výhradu vo svedomí, kritik prezidentovej zdravotníckej reformy. Viac o príčinách a dopadoch porážky Baracka Obamu v Kritickej prílohe.

Srbský prezident sa počas návštevy Chorvátska pri Vukovare ospravedlnil za vojnové zločiny a poprosil o odpustenie. Médiá jeho gesto ocenili a prirovnali ho k Willimu Brandtovi. Tadić tiež vyzval na spoluprácu a novú etapu v srbsko-chorvátskych vzťahoch.

Bývalý americký prezident vydal memoáre. Rozhodnutie zaútočiť na Irak neľutuje, v prípade hurikánu Katrina aj pri vedení vojny by však dnes postupoval inak. Bush opisuje svoj zápas s alkoholom, spory s ministrom Rumsfeldom či návrat do civilného života.