V tom plači však bol aj hnev a vzdor. Na internete v tom čase už bežala diskusia. Predovšetkým defilé deviantov. Sú všade, akurát strieľajú odzadu, do chrbta, anonymne. Zločinci, zbabelci. Zapálil som si cigaretu a dával dohromady spomienky. Pred očami som mal mladého chlapíka, ktorý prišiel na centrálu Verejnosti proti násiliu hneď po jej vzniku. To sa ešte za robotu v politike neplatilo. Boli sme tam všetci v jedinom baráku. Ernest v miestnosti, ktorej sa hovorilo Právna poradňa. Bola to poradňa – od politických krívd cez majetkové karamboly až po susedské spory. Na všetko. Ten chlapík bol Ernest Valko.
Keď za začali vymieňať komunisti v parlamentoch, vládach a na podnikoch, poslali sme Ernesta do Federálneho parlamentu. Dlho do noci sa v jeho pražskej kancelárii svietilo. Ernest makal aj vtedy, keď ostatní už sedeli po krčmách či pri televízii. A pracoval naozaj kvalitne a kvalifikovane. Keď sa hľadal nový šéf Ústavného súdu, odporučili sme ho. To bolo krátko pred rozpadom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky.
Bola to jeho žena Oľga, ktorá mi kúpila v Priore, kde vtedy pracovala, môj prvý oblek, aby som nechodil na rôzne politické rokovania vo svetri. Bol to Ernest, kto ma ubytoval v parlamentnej ubytovni, keď som pred nenávistným davom odišiel z Bratislavy do Prahy. A bol to opäť Ernest Valko, kto mne a ďalším poskytoval rady, keď sme s nemým úžasom stáli pred nejakým právnickým rébusom.
Po rozpade ČSFR si Ernest založil privátnu advokátsku prax. A keďže bol dobrý, kauzy chodili za ním. Tie najväčšie – politické aj obchodné. Pred očami nám šedivel a priberal. Nevisel na kariére. A ostal verný myšlienkam a vzťahom, ktoré nás v novembri 1989 a po ňom dali dohromady. Áno, v tom Novembri, na ktorý dnes ľudia, čo mali či majú za ušami, tak radi kadia. Hajzli.
Ernest Valko kládol od roku 1989 základy právneho štátu aj na slovenskej bahnistej pôde. Je naším údelom pokračovať, aj keď cieľ je v nedohľadne.
V každom z nás, ktorí sme ho poznali, je kus Ernesta. Budeme tento kultúrny gén šíriť ďalej. Popravili nášho kamaráta, nie jeho odkaz a dielo.
A Ty, milá Oľga a milá Janka, nezabudnite, že nie ste samy. Ernestovi priatelia a sympatizanti nezalezú. Naopak.
Autor je sociológ, spoluzakladateľ VPN
Keď za začali vymieňať komunisti v parlamentoch, vládach a na podnikoch, poslali sme Ernesta do Federálneho parlamentu. Dlho do noci sa v jeho pražskej kancelárii svietilo. Ernest makal aj vtedy, keď ostatní už sedeli po krčmách či pri televízii. A pracoval naozaj kvalitne a kvalifikovane. Keď sa hľadal nový šéf Ústavného súdu, odporučili sme ho. To bolo krátko pred rozpadom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky.
Bola to jeho žena Oľga, ktorá mi kúpila v Priore, kde vtedy pracovala, môj prvý oblek, aby som nechodil na rôzne politické rokovania vo svetri. Bol to Ernest, kto ma ubytoval v parlamentnej ubytovni, keď som pred nenávistným davom odišiel z Bratislavy do Prahy. A bol to opäť Ernest Valko, kto mne a ďalším poskytoval rady, keď sme s nemým úžasom stáli pred nejakým právnickým rébusom.
Po rozpade ČSFR si Ernest založil privátnu advokátsku prax. A keďže bol dobrý, kauzy chodili za ním. Tie najväčšie – politické aj obchodné. Pred očami nám šedivel a priberal. Nevisel na kariére. A ostal verný myšlienkam a vzťahom, ktoré nás v novembri 1989 a po ňom dali dohromady. Áno, v tom Novembri, na ktorý dnes ľudia, čo mali či majú za ušami, tak radi kadia. Hajzli.
Ernest Valko kládol od roku 1989 základy právneho štátu aj na slovenskej bahnistej pôde. Je naším údelom pokračovať, aj keď cieľ je v nedohľadne.
V každom z nás, ktorí sme ho poznali, je kus Ernesta. Budeme tento kultúrny gén šíriť ďalej. Popravili nášho kamaráta, nie jeho odkaz a dielo.
A Ty, milá Oľga a milá Janka, nezabudnite, že nie ste samy. Ernestovi priatelia a sympatizanti nezalezú. Naopak.
Autor je sociológ, spoluzakladateľ VPN
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.