Bude chýbať

Ani nie pred dvoma týždňami som mu hovoril, že by sme konečne mohli rozbehnúť projekt ombudsmana pacientov. Chceli sme začať poskytovať bezplatné právne a iné služby pacientom. A roboty by bolo veľa. Tým, že sa Ernest podieľal na príprave a realizácii legislatívy nových zdravotníckych zákonov, najmä keď bolo potrebné strážiť ústavnosť, bol, ako to bolo preň  typické, vysoko kvalifikovaný a kompetentný aj v novej zdravotníckej legislatíve. Neskoršie rozhodnutia Ústavného súdu nám dali za pravdu. Spolu sme kandidovali na kandidátke OKS v parlamentných voľbách 2006. Nie preto, že sme si mysleli, že budeme úspešní. Podporili sme našich kamarátov. Od Ernesta to bolo o to odvážnejšie, že sa zaprisahával, že nechce byť nijako aktívny v politike a hoc ako tú jeho kandidatúru vnímali iní, bolo jasné, že zmena justície mu bola dôležitejšia, ako nejaké prihlúple posmešky. Navyše, keď ho „tiežkamaráti“ doslova podrazili. Na poslednú chvíľu ho zamenili na voliteľnom mieste kandidátky za (pre nich) väčšiu istotu. Poškodilo to nakoniec všetkých. Ernest bol z toho dosť smutný, hnevala ho primitívnosť poníženia. Jeho veľkorysosť však umožnila, aby s nimi ďalej komunikoval a do poslednej hodiny ich zastupoval v súdnej sieni. Fico a jeho družina ho strčili do cely predbežného zadržania. Je to možné iba dva dni, ale načasovali si to na štvrtok, aby ho pustili až v pondelok. Medzitým mu zobrali v rozpore so všetkými zákonmi počítače s informáciami týkajúcimi sa jeho klientov. Veľmi tým trpel a ťažko vysvetľoval svojim zahraničným klientom, že nie on je ten kriminálnik, ale tí, čo kradli a možno aj tí, čo ho nechali zavrieť. Tri roky trvalo prokuratúre,  aby ho zbavili všetkých obvinení a konštatovala, čo sme všetci vedeli, že štát chcel chrániť zlodejov a podvodníkov. Nepočul som, že by sa mu za to aspoň ospravedlnili. Od ficovcov sa to ani čakať nedalo.  Radičová, Dzurinda, Mikloš či Lipšic však tiež nič nepovedali, aj keď teraz už mohli. Ani náznakom slovko ospravedlnenia. Fico nás spolu obvinil z rozkrádania vo Veriteľovi. Mal čiastočne pravdu, kradli tam, ale iní, jeho kumpáni. Ernest ma zastupoval vo viacerých sporoch. V podstate malicherných a bezvýznamných, v porovnaní  s touto tragédiou až ničotných. Aj preto viem, že Ernest chcel  zlepšovať našu justíciu, aby nevinní nesedeli a vinní sa rozdrapovali. Nechcel, aby si niektorí politici či sudcovia zarábali v podstate „on line“ vysúdenými miliónmi  a iní čakali aj desať rokov na spravodlivý rozsudok. Budeš veľmi chýbať, Ernie.

Autor je bývalý minister zdravotníctva a spolumajiteľ .týždňa