.ján Blcháč stojí na čele takzvanej Pozitívnej koalície (Smer-SD, SNS a ĽS HZDS). Pôvabný názov, len škoda, že Liptovský Mikuláš si za posledné štyri roky veľa pozitívnej energie – ani pozitívneho hospodárenia samosprávy – neužil.
Ján Blcháč uplynulé volebné obdobie delí pred verejnosťou na dvojročné etapy: „Prvé dva roky boli radostnejšie, kríza sa len približovala, neboli potrebné škrty. Druhé dva roky poznačila kríza, znižovanie zamestnanosti, príjmov do mestskej pokladnice. Poradili sme si, ušetrili sme, našli sme recept, ako proti nepriazni bojovať.“ Dodá, že samospráva má výpadok asi 800-tisíc eur na podielových daniach, ale „stav je udržateľný, riešiteľný, krach nám nehrozí, máme metódy, ako sa z toho dostať.“ Priaznivcom netreba podrobnosti, skôr ich zaujíma, kedy bude tam alebo inde nový chodník, odpadkové koše, pár lavičiek navyše, niečo pre deti na hranie, nové parkovacie miesta. Záujem mnohých voličov má akčný rádius niekoľko desiatok metrov odjeho bydliska. V takom prostredí sa aj ľahšie sľubuje. Kauzy, príznačné pre nehospodárenie s obecným majetkom, sú príliš komplikované na vysvetľovanie počas predvolebných mítingov. Navyše sú dávno za nami, upozorňuje na ne len opozícia. Teda neprajníci.
.na začiatku bol dlh
Je pravda, že pri nástupe Blcháča do funkcie bola liptovskomikulášska samospráva zaťažená dlhom necelých 200 miliónov korún. Po štyroch rokoch je to vyše 12 miliónov eur, viac ako 370 miliónov korún. Z celoslovenského pohľadu je Liptovský Mikuláš štvrtým najzadlženejším mestom v krajine, v prepočte na obyvateľa je dokonca na druhom mieste. V situácii, keď je samospráva v centre Liptova odkázaná na vládne dotácie a úvery (v decembri minulého roka 1 milión eur, v apríli tohto roka 344 tisíc eur a v októbri ďalších 250 tisíc eur), vďaka ktorým sa podarí vyplatiť aj mzdy zamestnancom, dáva si Blcháč robiť do svojej a prednostovej kancelárie a do zasadačky nábytok na mieru takmer za 36-tisíc eur. Za sumu, za akú v Liptovskom Mikuláši kúpite starší trojizbový byt.
Nasledujúce dva príklady ilustrujú hospodársku politiku Blcháčovej samosprávy. Prvým je nevýhodný prenájom mestského tepelného hospodárstva na jeseň roku 2008 spoločnosti LMT na dvadsať rokov za 1,8 milióna korún ročne. Pritom zisk z tepelného hospodárstva pre mestský bytový podnik predstavoval v tomto období asi 12 miliónov korún ročne. Vlani spoločnosť LMT vykázala zisk 431-tisíc eur, ten sa však mestskej pokladni oblúkom vyhol. Šesťdesiatpercentným vlastníkom spoločnosti je bratislavská Delta Shelf Company, schránková firma s jedným vlastníkom v osobe bratislavského právnika, zvyšné akcie vlastní Prvá ružinovská, a. s. Mesto Liptovský Mikuláš v spoločnosti nevlastní nič, len v jej dozornej rade sedí komunálny manažér mesta Jaroslav Lehotský a vedúca finančného oddelenia mestského úradu Marta Gutraiová. Petíciu Mikulášanov s vyše 2 300 podpismi proti nevýhodnému prenájmu primátor zmietol zo stola. Úspešným neúspechom bola aj rekonštrukcia verejného osvetlenia v roku 2007. Investícia za odhadovaných asi 45 miliónov korún stála 60 miliónov korún a bratislavskej spoločnosti Fin.M.O.S., ktorá ju zastrešovala, bude samospráva platiť pätnásť rokov mesačne 4-tisíc eur za údržbu systému. Len údržba bude teda stáť za celé obdobie spolu 720-tisíc eur. „Je to elegantný projekt, zrekonštruovali sme ho bez jediného vlastného eura, údržbu budeme splácať z úspor,“ zhodnotil rekonštrukciu primátor Blcháč. Komu sa časom v Mikuláši v hlave aj vďaka verejnému osvetleniu rozsvietilo a začal uvažovať kriticky o politike samosprávy, ten sa nedočkal rozumných argumentov, ale obvinení, napádania a dehonestácie. Ján Blcháč si bol okrem iného vedomý toho, že v mestskom zastupiteľstve má väčšinu, ktorá všetko odhlasuje podľa jeho predstáv a záujmov.
Podobný model, ako v prípade prenájmu tepelného hospodárstva, pripravila liptovskomikulášska samospráva aj pre odpadové hospodárstvo. Vytvorenie „strategického partnerstva“ na dvadsať rokov odmietlo v lete tohto roku v petícii asi tritisíc obyvateľov mesta, a napokon ho zastavil Úrad pre verejné obstarávanie.
.atmosféra polarizácie
Ako z lacného špionážneho románu sa odohrávalo stretnutie s Jánom Droppom (ide len o menovca autora tohto článku), človekom, ktorého Blcháč odvolal z funkcie svojho zástupcu ihneď po tom, ako sa Droppa rozhodol kandidovať na post primátora. Zvoní mi telefón. „Kde ste?“ pýta sa Ján Droppa. „Sedím v reštaurácii (nazvime ju XY), môžem tu na vás počkať.“ „To nie je najvhodnejšie miesto na stretnutie.“ „Prečo?“ „Majiteľ (nazvime ho XZ) by nás mohol uvidieť a hneď by telefonoval primátorovi, že sme spolu hovorili. Navrhujem, aby sme sa stretli v bare (nazvime ho YX).“ Tak sme sa stretli na druhom konci mesta. „V meste už roky nie je dobrá atmosféra. Ľudia v samospráve robia pod tlakom, neboja sa len kriticky niečo povedať, ale majú obavu rozprávať sa na verejnosti s niekým, kto je vnímaný ako oponent z opačného tábora,“ rozhovorí sa Droppa. Podľa neho sa priveľa energie a nápadov zabilo protivenstvami, ignorantstvom, podozrievavosťou. „Ján Blcháč so sebou štyri roky vláči nevraživosť a nepriateľstvo voči bývalému primátorovi a dnešnému protikandidátovi Slafkovskému. To nie je dobré znamenie. Už nie sme Mikulášania, ale bojovníci v dvoch táboroch: za Blcháča alebo proti nemu. Obávam sa, že v tejto vyhrotenej polarizácii sa stratil cit pre objektívne a vecné posudzovanie stavu, v akom sme,“ konštatuje.
O tom, že niekde sa stala chyba, nepochybuje aj preto, lebo za ostatné štyri roky občania spísali najmenej päť rôznych petícií proti zámerom magistrátu. Atmosféru ilustrujú nedávne otvorené listy, ktoré podpísaný „kolektív zamestnancov Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši“ adresoval kandidátom na primátora Alexandrovi Slafkovskému a Ľubomírovi Marjovičovi. V oboch prípadoch „kolektív“ adresátov ubezpečuje, že na úrade je všetko v poriadku, jeho práca sa výrazne posunula dopredu a zdôveruje sa s obavami o prácu v prípade zmeny na poste primátora. Pochopiteľne, zamestnanci sa „dištancujú od akejkoľvek politickej kampane“. O tom, kto listy inicioval, napísal, nikto nevie. Isté je len to, že ich nepodpísali všetci zamestnanci.
Primátor Ján Blcháč nezvykne s novinármi priveľmi ústretovo komunikovať. Autorovi tohto textu vždy lakonicky odkáže, že „v jednom článku nebude konfrontovaný s nejakým Slafkovským“, prípadne s ochranármi alebo niekým, kto má iný názor než on. Na niekoľko konkrétnych otázok, ktoré sa týkajú aktuálnej komunálnej politiky v meste za vyše pätnásť dní neodpovedal. Poslal len stručný e-mail s odvolaním sa na „časovú zaneprázdnenosť (blížia sa komunálne voľby)“ a s dôvetkom, že odpovede bude spracúvať v tlačových správach úradu. Dodnes žiadna neprišla. Keď sme sa stretli začiatkom novembra, primátor len skonštatoval: „Aj tak si napíšete to, čo chcete.“ Nuž, človek veru nezvykne písať to, čo nechce. Ani odpovede na otázky. Napríklad o financovaní kúpy nábytku do svojej kancelárie.
Ján Blcháč uplynulé volebné obdobie delí pred verejnosťou na dvojročné etapy: „Prvé dva roky boli radostnejšie, kríza sa len približovala, neboli potrebné škrty. Druhé dva roky poznačila kríza, znižovanie zamestnanosti, príjmov do mestskej pokladnice. Poradili sme si, ušetrili sme, našli sme recept, ako proti nepriazni bojovať.“ Dodá, že samospráva má výpadok asi 800-tisíc eur na podielových daniach, ale „stav je udržateľný, riešiteľný, krach nám nehrozí, máme metódy, ako sa z toho dostať.“ Priaznivcom netreba podrobnosti, skôr ich zaujíma, kedy bude tam alebo inde nový chodník, odpadkové koše, pár lavičiek navyše, niečo pre deti na hranie, nové parkovacie miesta. Záujem mnohých voličov má akčný rádius niekoľko desiatok metrov odjeho bydliska. V takom prostredí sa aj ľahšie sľubuje. Kauzy, príznačné pre nehospodárenie s obecným majetkom, sú príliš komplikované na vysvetľovanie počas predvolebných mítingov. Navyše sú dávno za nami, upozorňuje na ne len opozícia. Teda neprajníci.
.na začiatku bol dlh
Je pravda, že pri nástupe Blcháča do funkcie bola liptovskomikulášska samospráva zaťažená dlhom necelých 200 miliónov korún. Po štyroch rokoch je to vyše 12 miliónov eur, viac ako 370 miliónov korún. Z celoslovenského pohľadu je Liptovský Mikuláš štvrtým najzadlženejším mestom v krajine, v prepočte na obyvateľa je dokonca na druhom mieste. V situácii, keď je samospráva v centre Liptova odkázaná na vládne dotácie a úvery (v decembri minulého roka 1 milión eur, v apríli tohto roka 344 tisíc eur a v októbri ďalších 250 tisíc eur), vďaka ktorým sa podarí vyplatiť aj mzdy zamestnancom, dáva si Blcháč robiť do svojej a prednostovej kancelárie a do zasadačky nábytok na mieru takmer za 36-tisíc eur. Za sumu, za akú v Liptovskom Mikuláši kúpite starší trojizbový byt.
Nasledujúce dva príklady ilustrujú hospodársku politiku Blcháčovej samosprávy. Prvým je nevýhodný prenájom mestského tepelného hospodárstva na jeseň roku 2008 spoločnosti LMT na dvadsať rokov za 1,8 milióna korún ročne. Pritom zisk z tepelného hospodárstva pre mestský bytový podnik predstavoval v tomto období asi 12 miliónov korún ročne. Vlani spoločnosť LMT vykázala zisk 431-tisíc eur, ten sa však mestskej pokladni oblúkom vyhol. Šesťdesiatpercentným vlastníkom spoločnosti je bratislavská Delta Shelf Company, schránková firma s jedným vlastníkom v osobe bratislavského právnika, zvyšné akcie vlastní Prvá ružinovská, a. s. Mesto Liptovský Mikuláš v spoločnosti nevlastní nič, len v jej dozornej rade sedí komunálny manažér mesta Jaroslav Lehotský a vedúca finančného oddelenia mestského úradu Marta Gutraiová. Petíciu Mikulášanov s vyše 2 300 podpismi proti nevýhodnému prenájmu primátor zmietol zo stola. Úspešným neúspechom bola aj rekonštrukcia verejného osvetlenia v roku 2007. Investícia za odhadovaných asi 45 miliónov korún stála 60 miliónov korún a bratislavskej spoločnosti Fin.M.O.S., ktorá ju zastrešovala, bude samospráva platiť pätnásť rokov mesačne 4-tisíc eur za údržbu systému. Len údržba bude teda stáť za celé obdobie spolu 720-tisíc eur. „Je to elegantný projekt, zrekonštruovali sme ho bez jediného vlastného eura, údržbu budeme splácať z úspor,“ zhodnotil rekonštrukciu primátor Blcháč. Komu sa časom v Mikuláši v hlave aj vďaka verejnému osvetleniu rozsvietilo a začal uvažovať kriticky o politike samosprávy, ten sa nedočkal rozumných argumentov, ale obvinení, napádania a dehonestácie. Ján Blcháč si bol okrem iného vedomý toho, že v mestskom zastupiteľstve má väčšinu, ktorá všetko odhlasuje podľa jeho predstáv a záujmov.
Podobný model, ako v prípade prenájmu tepelného hospodárstva, pripravila liptovskomikulášska samospráva aj pre odpadové hospodárstvo. Vytvorenie „strategického partnerstva“ na dvadsať rokov odmietlo v lete tohto roku v petícii asi tritisíc obyvateľov mesta, a napokon ho zastavil Úrad pre verejné obstarávanie.
.atmosféra polarizácie
Ako z lacného špionážneho románu sa odohrávalo stretnutie s Jánom Droppom (ide len o menovca autora tohto článku), človekom, ktorého Blcháč odvolal z funkcie svojho zástupcu ihneď po tom, ako sa Droppa rozhodol kandidovať na post primátora. Zvoní mi telefón. „Kde ste?“ pýta sa Ján Droppa. „Sedím v reštaurácii (nazvime ju XY), môžem tu na vás počkať.“ „To nie je najvhodnejšie miesto na stretnutie.“ „Prečo?“ „Majiteľ (nazvime ho XZ) by nás mohol uvidieť a hneď by telefonoval primátorovi, že sme spolu hovorili. Navrhujem, aby sme sa stretli v bare (nazvime ho YX).“ Tak sme sa stretli na druhom konci mesta. „V meste už roky nie je dobrá atmosféra. Ľudia v samospráve robia pod tlakom, neboja sa len kriticky niečo povedať, ale majú obavu rozprávať sa na verejnosti s niekým, kto je vnímaný ako oponent z opačného tábora,“ rozhovorí sa Droppa. Podľa neho sa priveľa energie a nápadov zabilo protivenstvami, ignorantstvom, podozrievavosťou. „Ján Blcháč so sebou štyri roky vláči nevraživosť a nepriateľstvo voči bývalému primátorovi a dnešnému protikandidátovi Slafkovskému. To nie je dobré znamenie. Už nie sme Mikulášania, ale bojovníci v dvoch táboroch: za Blcháča alebo proti nemu. Obávam sa, že v tejto vyhrotenej polarizácii sa stratil cit pre objektívne a vecné posudzovanie stavu, v akom sme,“ konštatuje.
O tom, že niekde sa stala chyba, nepochybuje aj preto, lebo za ostatné štyri roky občania spísali najmenej päť rôznych petícií proti zámerom magistrátu. Atmosféru ilustrujú nedávne otvorené listy, ktoré podpísaný „kolektív zamestnancov Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši“ adresoval kandidátom na primátora Alexandrovi Slafkovskému a Ľubomírovi Marjovičovi. V oboch prípadoch „kolektív“ adresátov ubezpečuje, že na úrade je všetko v poriadku, jeho práca sa výrazne posunula dopredu a zdôveruje sa s obavami o prácu v prípade zmeny na poste primátora. Pochopiteľne, zamestnanci sa „dištancujú od akejkoľvek politickej kampane“. O tom, kto listy inicioval, napísal, nikto nevie. Isté je len to, že ich nepodpísali všetci zamestnanci.
Primátor Ján Blcháč nezvykne s novinármi priveľmi ústretovo komunikovať. Autorovi tohto textu vždy lakonicky odkáže, že „v jednom článku nebude konfrontovaný s nejakým Slafkovským“, prípadne s ochranármi alebo niekým, kto má iný názor než on. Na niekoľko konkrétnych otázok, ktoré sa týkajú aktuálnej komunálnej politiky v meste za vyše pätnásť dní neodpovedal. Poslal len stručný e-mail s odvolaním sa na „časovú zaneprázdnenosť (blížia sa komunálne voľby)“ a s dôvetkom, že odpovede bude spracúvať v tlačových správach úradu. Dodnes žiadna neprišla. Keď sme sa stretli začiatkom novembra, primátor len skonštatoval: „Aj tak si napíšete to, čo chcete.“ Nuž, človek veru nezvykne písať to, čo nechce. Ani odpovede na otázky. Napríklad o financovaní kúpy nábytku do svojej kancelárie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.