.o profesorovi Petrovi Labašovi budeme počuť aj v týchto dňoch, keď má generálnemu prokurátorovi v mene LF UK odovzdať svoj dopracovaný znalecký posudok. Podľa nedávnych vyjadrení je zjavné, že dekan Labaš chce svoju frašku doviesť do vyvrcholenia. Pre Új Szó povedal, že nechce komunikovať s psychiatrom Jozefom Haštom, ktorý podľa vlastných slov liečil Malinovú z posttraumatickej stresovej poruchy. Aj napriek tomu, že ho na oslovenie Hašta priamo vyzval zadávateľ posudku, teda Generálna prokuratúra. Labašovo zdôvodnenie svojvoľného konania je nasledovné: Hašto je vraj „exhibicionista“.
.posudok
Je vlastne absurdné, že sa týmto posudkom ešte vôbec zaoberáme. V rukách Labaša sa totiž zmenil na právny zdrap papiera už minulý rok v lete, keď sa dvaja lekári, uvedení ako spoluautori, od autorstva dištancovali, pričom ďalší lekár, prodekan fakulty Peter Stanko, spochybnil kontext, v akom bol uvedený jeho odborný názor. To bol však len začiatok. Pre časopis Život neskôr Labaš na svoju obranu vyhlásil, že korunným dôkazom proti Malinovej je celotelové CT, ktoré v deň útoku nepreukázalo žiadne poranenie. To mal byť „zásadny priamy dôkaz“, že ju nikto nezbil a celé si to preto musela vymyslieť. Lenže vymýšľal si súdny znalec Labaš – na Malinovej sa v skutočnosti nerobilo žiadne celotelové CT.
Spätné skúmanie zdravotného stavu Malinovej pôsobí v podaní Labaša nasledovne: a just vám všetkým dokážem, že tú ženu nikto nezbil. Posudok znalca či lovca?
.dekan a politika
Už minulý rok bolo zvláštne, že fakultný Akademický senát vôbec nezaujímalo, akým spôsobom zatiahol dekan svoju fakultu do politického bahna. Senátori vôbec nepoložili otázku, či v takej vážnej veci, ktorá sa týka kredibility školy, hovorí pravdu dekan, alebo lekári, a ako možno ešte napraviť škody. Naopak, jedna členka senátu vtedy len prečítala Labašovo stanovisko k prípadu a senátori súhlasili s jej požiadavkou, aby sa o tom neviedla žiadna debata. Predseda senátu Daniel Böhmer sa v komunikácii s redaktorom .týždňa vyjadril, že ho okolnosti posudku nijako netrápia a opakovane naznačil, že novinári píšuci v danej veci sú skorumpovaní.
Ani minulý utorok v senátnej diskusii pred voľbou, v ktorej hlasovalo za Labaša 63 zo 73 senátorov, nepadlo o tejto téme ani slovko. Peter Labaš vystúpil ako jediný kandidát, ktorý si bol vedomý svojej pozície: zrekapituloval úspechy svojho prvého funkčného obdobia a celé budúce snaženie LF UK nasmeroval na dobudovanie komplexu Rázsochy, bez ktorého je podľa jeho slov fakulta odsúdená na likvidáciu. Preto on, Labaš, urobí všetko preto, aby presvedčil o potrebe dostavby aj novú garnitúru, tak ako presviedčal aj tú minulú. Všetci, čo mu tlieskali, vedia, že pre dekana Labaša sú Rázsochy vášňou aj misiou – aj Ivana Gašparoviča minulý rok verejne podporoval ako prezidentského kandidáta práve z toho dôvodu, že Gašparovič sa vyjadril v prospech Rázsoch. Zhruba v tomto čase pracoval okrem iného aj na posudku Hedvigy Malinovej, najväčšej ľudskoprávnej kauzy Ficovej vlády.
.labašove tiene
No nielen vízia Rázsoch je jeden z dôvodov, prečo fakulta stojí za svojím dekanom. S nástupom Labaša mnohí študenti konečne nadobudli pocit, že ich starosti, želania či ambície berie vedenie školy vážne. Kým za predchodcu Pavla Traubnera narážali študenti na ľahostajnosť, za Labaša boli k dekanovi otvorené dvere. Dekan vehementne podporoval zahraničné študijné pobyty, čo predtým nebola samozrejmosť. Študenti na Labašovi oceňovali aj uľahčovanie každodenného života: kým predtým sa nestíhali poriadne ani najesť, dekan ich konečne pustil do fakultnej kantíny, ktorá bola dovtedy vyhradená len pre pedagógov. Labaš sa takisto vyrovnal s niektorými učiteľmi, podozrivými z brania úplatkov. Nanovo nastavil systém odmeňovania, ktorý je dnes motivačnejší. Za jeho pôsobenia sa zlepšila ekonomická situácia školy, a to aj vďaka mohutnému prílevu zahraničných študentov, najmä z Grécka či Blízkeho východu, ktorí síce sťahujú úroveň vzdelávania oproti slovenským študentom skôr nadol, ale sú pre fakultu zdrojom nemalých príjmov (jeden takýto študent zaplatí za semester tisíce eur). Na základe rozhovorov s viacerými ľuďmi z prostredia LF UK, ktorí si želali ostať v anonymite, vznikol obraz Labaša ako dekana, ktorý dokázal vyriešiť viaceré konkrétne problémy, ale okrem Rázsoch neponúkol širšiu perspektívu. „Ak má pocit, že je správne niečo urobiť, pustí sa za tým a vôbec nehľadí na písané pravidlá. Je to taký slon v porceláne, čo má svoje svetlé aj tienisté stránky,“ povedal nemenovaný študent, ktorý často prichádzal s dekanom do kontaktu.
„Iste chápete, že človek si nechce na sklonku svojej kariéry pokaziť meno,“ povedal tento 61-ročný popredný slovenský chirurg, keď minulý utorok uzatváral svoju kandidátsku prezentáciu. Peter Labaš si zrejme neuvedomuje, že si ho najdôležitejším znaleckým posudkom kariéry pokazil. A spolu s ním aj celá fakulta, ktorá svojho slona v porceláne včas nezastavila. A dôvod na to nevidí ani dnes. Osud nejakej ženy? Nejaký zbabraný posudok? Máme svoje problémy a chceme mať svoje Rázsochy...
.posudok
Je vlastne absurdné, že sa týmto posudkom ešte vôbec zaoberáme. V rukách Labaša sa totiž zmenil na právny zdrap papiera už minulý rok v lete, keď sa dvaja lekári, uvedení ako spoluautori, od autorstva dištancovali, pričom ďalší lekár, prodekan fakulty Peter Stanko, spochybnil kontext, v akom bol uvedený jeho odborný názor. To bol však len začiatok. Pre časopis Život neskôr Labaš na svoju obranu vyhlásil, že korunným dôkazom proti Malinovej je celotelové CT, ktoré v deň útoku nepreukázalo žiadne poranenie. To mal byť „zásadny priamy dôkaz“, že ju nikto nezbil a celé si to preto musela vymyslieť. Lenže vymýšľal si súdny znalec Labaš – na Malinovej sa v skutočnosti nerobilo žiadne celotelové CT.
Spätné skúmanie zdravotného stavu Malinovej pôsobí v podaní Labaša nasledovne: a just vám všetkým dokážem, že tú ženu nikto nezbil. Posudok znalca či lovca?
.dekan a politika
Už minulý rok bolo zvláštne, že fakultný Akademický senát vôbec nezaujímalo, akým spôsobom zatiahol dekan svoju fakultu do politického bahna. Senátori vôbec nepoložili otázku, či v takej vážnej veci, ktorá sa týka kredibility školy, hovorí pravdu dekan, alebo lekári, a ako možno ešte napraviť škody. Naopak, jedna členka senátu vtedy len prečítala Labašovo stanovisko k prípadu a senátori súhlasili s jej požiadavkou, aby sa o tom neviedla žiadna debata. Predseda senátu Daniel Böhmer sa v komunikácii s redaktorom .týždňa vyjadril, že ho okolnosti posudku nijako netrápia a opakovane naznačil, že novinári píšuci v danej veci sú skorumpovaní.
Ani minulý utorok v senátnej diskusii pred voľbou, v ktorej hlasovalo za Labaša 63 zo 73 senátorov, nepadlo o tejto téme ani slovko. Peter Labaš vystúpil ako jediný kandidát, ktorý si bol vedomý svojej pozície: zrekapituloval úspechy svojho prvého funkčného obdobia a celé budúce snaženie LF UK nasmeroval na dobudovanie komplexu Rázsochy, bez ktorého je podľa jeho slov fakulta odsúdená na likvidáciu. Preto on, Labaš, urobí všetko preto, aby presvedčil o potrebe dostavby aj novú garnitúru, tak ako presviedčal aj tú minulú. Všetci, čo mu tlieskali, vedia, že pre dekana Labaša sú Rázsochy vášňou aj misiou – aj Ivana Gašparoviča minulý rok verejne podporoval ako prezidentského kandidáta práve z toho dôvodu, že Gašparovič sa vyjadril v prospech Rázsoch. Zhruba v tomto čase pracoval okrem iného aj na posudku Hedvigy Malinovej, najväčšej ľudskoprávnej kauzy Ficovej vlády.
.labašove tiene
No nielen vízia Rázsoch je jeden z dôvodov, prečo fakulta stojí za svojím dekanom. S nástupom Labaša mnohí študenti konečne nadobudli pocit, že ich starosti, želania či ambície berie vedenie školy vážne. Kým za predchodcu Pavla Traubnera narážali študenti na ľahostajnosť, za Labaša boli k dekanovi otvorené dvere. Dekan vehementne podporoval zahraničné študijné pobyty, čo predtým nebola samozrejmosť. Študenti na Labašovi oceňovali aj uľahčovanie každodenného života: kým predtým sa nestíhali poriadne ani najesť, dekan ich konečne pustil do fakultnej kantíny, ktorá bola dovtedy vyhradená len pre pedagógov. Labaš sa takisto vyrovnal s niektorými učiteľmi, podozrivými z brania úplatkov. Nanovo nastavil systém odmeňovania, ktorý je dnes motivačnejší. Za jeho pôsobenia sa zlepšila ekonomická situácia školy, a to aj vďaka mohutnému prílevu zahraničných študentov, najmä z Grécka či Blízkeho východu, ktorí síce sťahujú úroveň vzdelávania oproti slovenským študentom skôr nadol, ale sú pre fakultu zdrojom nemalých príjmov (jeden takýto študent zaplatí za semester tisíce eur). Na základe rozhovorov s viacerými ľuďmi z prostredia LF UK, ktorí si želali ostať v anonymite, vznikol obraz Labaša ako dekana, ktorý dokázal vyriešiť viaceré konkrétne problémy, ale okrem Rázsoch neponúkol širšiu perspektívu. „Ak má pocit, že je správne niečo urobiť, pustí sa za tým a vôbec nehľadí na písané pravidlá. Je to taký slon v porceláne, čo má svoje svetlé aj tienisté stránky,“ povedal nemenovaný študent, ktorý často prichádzal s dekanom do kontaktu.
„Iste chápete, že človek si nechce na sklonku svojej kariéry pokaziť meno,“ povedal tento 61-ročný popredný slovenský chirurg, keď minulý utorok uzatváral svoju kandidátsku prezentáciu. Peter Labaš si zrejme neuvedomuje, že si ho najdôležitejším znaleckým posudkom kariéry pokazil. A spolu s ním aj celá fakulta, ktorá svojho slona v porceláne včas nezastavila. A dôvod na to nevidí ani dnes. Osud nejakej ženy? Nejaký zbabraný posudok? Máme svoje problémy a chceme mať svoje Rázsochy...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.