Očami Doroty Nvotovej

Ale po prvé – netreba spájať nespojiteľné a po druhé, v podstate mi išlo len o to, vidieť všetkých. Nie všetci tí, ktorí sa ukázali, by sa ukázali, keby to neboli moje narodky. V sirotinci v Nepále so mnou oslavovalo aj dievčetko Tekmaya – mali sme každá svoju tortu s nápisom Happy Birthday Tekmaya a Happy Birthday Fulmaya (moje nepálske meno a nepýtajte sa ma, čo znamená), obe sme dostali po domácky vyrobené vinšovania a obrázky od ostatných detí a potom nás Puja (šéfova žena) nakŕmila tortou. Neboli to Tekmayne skutočné narodeniny. Žiadne z našich detí nevie svoj vek, a tak sme im ho museli prideliť. Neviem, či to vedia, alebo len tušia, alebo im je to úplne jedno. V každom prípade to bolo prvýkrát, čo Tekmaya oslavovala narodky. Namaľovala sa, dala si najkrajšie šaty a v očiach jej skákali iskričky šťastia. Predtým bola šéfkou pouličného gangu, fetovala lepidlo a fajčila cigarety. Teraz chodí do školy, učí sa angličtinu, píše si so svojimi slovenskými „adoptívnymi rodičmi” na diaľku a oslavuje narodeniny.  Meniny však v Nepále, podobne ako aj na celom svete, nie sú – nemajú ich ani Angličania, ani Američania, je to naša východná špecialitka. Môj frajer Jonny nevie pochopiť, že ako sa nám preboha môžu zmestiť do kalendára všetky mená. Že však dieťa sa môže v Anglicku volať hocijako, aj Apple alebo India. Tak mu na to vravím, že to na Slovensku nie, tu sa teraz rozmnožili Samkovia a Natašky alebo prípadne v slabších sociálnych vrstvách Rosalindy a Doloresky. Kde sú časy, keď sa deťom dávali mená ako Katka a Jožko a Peťo a Janka a Lucka. Tu v Nepále je, napríklad, normálne dať dieťaťu meno až neskôr.  Jednak sa začne nejako prejavovať, a to výber mena uľahčí a jednak, ktovie, či prežije...hlavne na dedinách je zvykom dávať meno, až keď má dieťa tak pol roka. Jedno dávajú rodičia a jedno dáva miestny láma alebo duchovný podľa horoskopu. V Indii mám kamaráta, ktorého trinásťročný brat ešte stále nemá meno. Všetci ho volajú Babu, chlapec, a tým sa to končí. To však bude ťažko zámer, musí to byť len ignorancia rodičov. Celkovo si myslím, že je to v pohode, dať človeku meno, až keď sa nejako prejaví jeho osobnosť. Do vtedy to je „chlapček” a „dievčatko”, a potom sa uvidí. Lenže treba rátať s tým, že vás potom v 25-tich rokoch buddhistický láma nazve Fulmaya, čo znamená kvet lásky.