.new Gary Burton Quartet ste vynovili len prednedávnom. Čo môžeme od kapely očakávať?
Napriek tomu, že dátumy narodenia niektorých členov môžu zavádzať, New Gary Burton Quartet je kapelou skutočne ostrieľaných a skúsených hudobníkov. Každý z nich si buduje vlastnú kariéru, realizuje autorské projekty, nahráva albumy pod svojím menom. Momentálne však tento all-star funguje naplno: práve sme skončili týždenné hranie v newyorskom klube Blue Note a pripravujeme nový repertoár, na ktorom sa každý z nás podieľa rovnakou mierou. Je to skutočne vyvážené a práve to ma na mojej novej kapele baví. Keďže každý z nás komponuje, vynára sa nová, vzrušujúca identita zoskupenia. Vychádzame z úplne iných zdrojov ako v minulosti.
.benjamínkom kapely je fenomenálny gitarista Julian Lage. Počas vašej kariéry ste podobným spôsobom zviditeľnili množstvo pozoruhodných talentov, napríklad gitaristu Pata Methenyho.
Neviem, čím to bude, ale vo svojom živote som mal nielen šťastie, ale aj nos na skutočne fantastických gitaristov, či už to boli Larry Coryell, Pat Metheny, John Scofield, alebo naposledy Julian. Ten je úplne fantastický a vyzretý hráč, a to má ešte len 22 rokov. Okrem širokého rozpätia nielen džezových, ale napríklad aj country štýlov, ktoré ovláda, je aj veľmi šikovný skladateľ. Jeho hra ma skutočne inšpiruje a je mi cťou mať Juliana v kapele. Poznám ho od teenagerských čias, už vtedy bol vynikajúci, no za posledné roky naozaj dospel.
.v rámci predchádzajúcich projektov Generation a New Generation ste sa obklopili najmladšou muzikantskou generáciou. Nepripadali ste si trochu ako profesor?
(Smiech.) Áno, máte pravdu. Hudba je súčasťou môjho života a jeho neoddeliteľnou zložkou je odovzdávanie skúseností. Neberiem to však ako nejaké mentorstvo alebo poučovanie, skôr ako vzájomné obohacovanie, ktoré je prirodzenou súčasťou vecí okolo nás. Myslím, že podobne to vnímajú aj moji spoluhráči, keď ich navádzam na ďalšie kroky na ich ceste alebo im poviem, čo si o ich hre myslím. Väčšina z nich počas môjho celoživotného „profesorovania“ dospela natoľko, že prestali byť len študentmi a mnohé veci začali robiť samostatne. Vtedy sa od nich začínam učiť ja, čo bol príklad Pata Methenyho. Keď sa s ním príležitostne stretávam na pódiu, nadobúdam dojem, že sa rola profesora a študenta obrátila. A pomaly sa to isté stáva aj s Julianom.
.od svojich začiatkov ste v kapelách angažovali vynikajúcich gitaristov. Čím vás uchvátilo spojenie vibrafónu s gitarou?
Kombinácia vibrafónu s gitarou mi vždy pripadala ako úplne dokonalá, pretože tie dva nástroje znejú veľmi podobne. Na prvý pohľad to možno vyzerá ako nezmysel, avšak pri ich premiešaní vzniká dokonalý a hutný zvuk bohatý v mnohých spektrách. Preto som mal vo svojich kapelách takmer vždy po boku gitaristov, či už to boli pionieri Jim Hall a Larry Coryell, alebo ich nasledovníci John Scofield, Kurt Rosenwinkel...
.s Patom Methenym ste v minulom roku realizovali vynikajúci koncertný album Quartet Live! Aká je budúcnosť vašej spolupráce?
Príležitostnú zostavu kvarteta s Patom, basgitaristom Stevom Swallowom a bubeníkom Antoniom Sanchezom by som veľmi rád udržal. Budúci rok plánujeme európske turné, hneď po jeho skončení budeme nahrávať nový album, a potom začneme s ťažením po letných festivaloch. Viete, v posledných rokoch si pripadám ako jeden z najšťastnejších hudobníkov v tomto biznise, pretože si môžem dovoliť vyraziť na cesty s Patom Methenym a ďalší mesiac trebárs s Chickom Coreom alebo s mojou kapelou. Tie možnosti sú veľmi stimulujúce a o to viac ma nútia pracovať na sebe. Podobným prípadom je moja súčasná kapela, ktorú predstavím aj na Slovensku. Nápad na jej zostavenie som dostal len nedávno, pretože posledné roky som nemal na stálu kapelu čas. Hrával som s Chickom, Patom alebo v rozličných špeciálnych projektoch. So stálou kapelou je to úplne iné: samozrejme, máte omnoho väčšiu zodpovednosť, ale aj viac možností pracovať ako tím. A v neposlednom rade je to väčšia zábava.
.v džezových kruhoch sa šepká, že už niekoľko rokov spisujete svoje spomienky a zážitky. V akom stave je Gary Burton: Autobiography?
(Smiech.) Nie ste prvý, kto sa ma na to pýta, avšak uisťujem vás, že na tom usilovne pracujem. Svoj vklad som dokončil, trvalo to dlhých 10 rokov, intenzívne boli najmä posledné 2 roky. Kniha je teraz v rukách editora, ktorý musí dopilovať najmä jazykové záležitosti a tiež môjho agenta, ktorý starostlivo hľadá vydavateľa. Ak všetko pôjde hladko, budúci rok bude autobiografia vonku. Pred časom som poslal rukopis priateľom Patovi, Chickovi alebo mojej bývalej manželke a na všetkých urobila kniha obrovský dojem. Som zvedavý, ako na ňu zareaguje verejnosť, pretože som v nej naozaj úprimný a osobný.
.čo vás priviedlo k písaniu?
Viete, nikdy by mi ani vo sne nenapadlo, že by som mohol napísať knihu. Rokmi sa však nahromaždilo množstvo príbehov a skúseností, ktoré som v tomto džezovom biznise preskákal. Nesúvislé písanie naberalo na intenzite a zrazu nebolo inej cesty, ako to celé prepojiť. Myslím si, že mnohé veci by mohli byť pre džezových hudobníkov alebo fanúšikov poučením. Nemyslím len džezových zanietencov, ale aj na tých, ktorých jednoducho zaujíma, čo všetko sa odohráva v muzikantskej komunite v živote jedného človeka, napojeného na hudbu.
.v 70. rokoch ste s Chickom Coreom zostavili unikátny tandem, v ktorom sa prelínali klavírna zvukovosť s krehkou zvonivosťou vibrafónu. Ako si spomínate na nahrávanie legendárneho albumu Crystal Silence?
Viete, s Chickom spolu hrávame 38 rokov a počas tohto obdobia sme boli každoročne aspoň chvíľu na cestách. Keď sme boli spolu v štúdiu prvýkrát, bolo to pre nás prekvapivo jednoduché, pretože sme dokázali predvídať reakcie toho druhého. Práve z tejto interakcie vznikol album Crystal Silence. Jeho úspech a odozvu sme nemohli predpokladať: nahrávali sme pre malú nemeckú spoločnosť ECM, ktorá ani nemala vyriešenú distribúciu v Amerike, charakter nahrávky bol komorný, v istom zmysle špeciálny. Nebola to hudba pre veľké publikum a obrovský záujem nás skutočne prekvapil. Poslucháči si začali z Nemecka objednávať album, začali nás pozývať na koncerty a festivaly a vtedy sme si obaja uvedomili, že toto duo bude čímsi unikátnym. A vidíte, vydržalo nám to pekne dlho, stále sa dokážeme vzájomne inšpirovať. Teraz to už nemôžeme zastaviť. (Smiech.)
.na Slovensku mnohí spomínajú na váš bratislavský koncert s Chickom a sláčikovým kvartetom v roku 1983 v športovej hale Pasienky.
Možno tomu nebudete veriť, ale na tento koncert si obaja s Chickom pamätáme veľmi dobre, pretože hneď po jeho skončení sme sa v šatni zhodli, že to bolo jedno z našich najlepších vystúpení. Jednak pre špeciálne miesto a tiež kvôli reakciám obecenstva, ktoré boli spontánnejšie, ako sme boli v tých časoch zvyknutí. Sledovali nás zaujato a bolo naozaj cítiť, že aj pre nich bol náš koncert v čomsi výnimočným.
.slovenskí fanúšikovia vám tento koncert nezabudnú, pretože pre nich znamenal skutočne mnoho.
Som rád, že som mohol byť pri tom a rovnako sa po takmer tridsiatich rokoch teším na návrat do Bratislavy. Tentoraz to bude úplne odlišná skúsenosť tak pre mňa, ako aj pre vás.
Američan Gary Burton (1943) patrí k najlepším svetovým vibrafonistom a v rámci svojich projektov spolupracoval s Chickom Coreom, Davom Hollandom alebo Patom Methenym. Dlhoročný pedagóg prestížnej Berklee College of Music, držiteľ šiestich ocenení GRAMMY predstaví 24. novembra v Bratislave svoje nové kvarteto so živelným mexickým bubeníkom Antoniom Sanchezom (členom Pat Metheny Group), vynikajúcim kontrabasistom Scottom Colleym (z kapely Herbieho Hancocka) a fenomenálnym gitaristom Julianom Lageom.
Napriek tomu, že dátumy narodenia niektorých členov môžu zavádzať, New Gary Burton Quartet je kapelou skutočne ostrieľaných a skúsených hudobníkov. Každý z nich si buduje vlastnú kariéru, realizuje autorské projekty, nahráva albumy pod svojím menom. Momentálne však tento all-star funguje naplno: práve sme skončili týždenné hranie v newyorskom klube Blue Note a pripravujeme nový repertoár, na ktorom sa každý z nás podieľa rovnakou mierou. Je to skutočne vyvážené a práve to ma na mojej novej kapele baví. Keďže každý z nás komponuje, vynára sa nová, vzrušujúca identita zoskupenia. Vychádzame z úplne iných zdrojov ako v minulosti.
.benjamínkom kapely je fenomenálny gitarista Julian Lage. Počas vašej kariéry ste podobným spôsobom zviditeľnili množstvo pozoruhodných talentov, napríklad gitaristu Pata Methenyho.
Neviem, čím to bude, ale vo svojom živote som mal nielen šťastie, ale aj nos na skutočne fantastických gitaristov, či už to boli Larry Coryell, Pat Metheny, John Scofield, alebo naposledy Julian. Ten je úplne fantastický a vyzretý hráč, a to má ešte len 22 rokov. Okrem širokého rozpätia nielen džezových, ale napríklad aj country štýlov, ktoré ovláda, je aj veľmi šikovný skladateľ. Jeho hra ma skutočne inšpiruje a je mi cťou mať Juliana v kapele. Poznám ho od teenagerských čias, už vtedy bol vynikajúci, no za posledné roky naozaj dospel.
.v rámci predchádzajúcich projektov Generation a New Generation ste sa obklopili najmladšou muzikantskou generáciou. Nepripadali ste si trochu ako profesor?
(Smiech.) Áno, máte pravdu. Hudba je súčasťou môjho života a jeho neoddeliteľnou zložkou je odovzdávanie skúseností. Neberiem to však ako nejaké mentorstvo alebo poučovanie, skôr ako vzájomné obohacovanie, ktoré je prirodzenou súčasťou vecí okolo nás. Myslím, že podobne to vnímajú aj moji spoluhráči, keď ich navádzam na ďalšie kroky na ich ceste alebo im poviem, čo si o ich hre myslím. Väčšina z nich počas môjho celoživotného „profesorovania“ dospela natoľko, že prestali byť len študentmi a mnohé veci začali robiť samostatne. Vtedy sa od nich začínam učiť ja, čo bol príklad Pata Methenyho. Keď sa s ním príležitostne stretávam na pódiu, nadobúdam dojem, že sa rola profesora a študenta obrátila. A pomaly sa to isté stáva aj s Julianom.
.od svojich začiatkov ste v kapelách angažovali vynikajúcich gitaristov. Čím vás uchvátilo spojenie vibrafónu s gitarou?
Kombinácia vibrafónu s gitarou mi vždy pripadala ako úplne dokonalá, pretože tie dva nástroje znejú veľmi podobne. Na prvý pohľad to možno vyzerá ako nezmysel, avšak pri ich premiešaní vzniká dokonalý a hutný zvuk bohatý v mnohých spektrách. Preto som mal vo svojich kapelách takmer vždy po boku gitaristov, či už to boli pionieri Jim Hall a Larry Coryell, alebo ich nasledovníci John Scofield, Kurt Rosenwinkel...
.s Patom Methenym ste v minulom roku realizovali vynikajúci koncertný album Quartet Live! Aká je budúcnosť vašej spolupráce?
Príležitostnú zostavu kvarteta s Patom, basgitaristom Stevom Swallowom a bubeníkom Antoniom Sanchezom by som veľmi rád udržal. Budúci rok plánujeme európske turné, hneď po jeho skončení budeme nahrávať nový album, a potom začneme s ťažením po letných festivaloch. Viete, v posledných rokoch si pripadám ako jeden z najšťastnejších hudobníkov v tomto biznise, pretože si môžem dovoliť vyraziť na cesty s Patom Methenym a ďalší mesiac trebárs s Chickom Coreom alebo s mojou kapelou. Tie možnosti sú veľmi stimulujúce a o to viac ma nútia pracovať na sebe. Podobným prípadom je moja súčasná kapela, ktorú predstavím aj na Slovensku. Nápad na jej zostavenie som dostal len nedávno, pretože posledné roky som nemal na stálu kapelu čas. Hrával som s Chickom, Patom alebo v rozličných špeciálnych projektoch. So stálou kapelou je to úplne iné: samozrejme, máte omnoho väčšiu zodpovednosť, ale aj viac možností pracovať ako tím. A v neposlednom rade je to väčšia zábava.
.v džezových kruhoch sa šepká, že už niekoľko rokov spisujete svoje spomienky a zážitky. V akom stave je Gary Burton: Autobiography?
(Smiech.) Nie ste prvý, kto sa ma na to pýta, avšak uisťujem vás, že na tom usilovne pracujem. Svoj vklad som dokončil, trvalo to dlhých 10 rokov, intenzívne boli najmä posledné 2 roky. Kniha je teraz v rukách editora, ktorý musí dopilovať najmä jazykové záležitosti a tiež môjho agenta, ktorý starostlivo hľadá vydavateľa. Ak všetko pôjde hladko, budúci rok bude autobiografia vonku. Pred časom som poslal rukopis priateľom Patovi, Chickovi alebo mojej bývalej manželke a na všetkých urobila kniha obrovský dojem. Som zvedavý, ako na ňu zareaguje verejnosť, pretože som v nej naozaj úprimný a osobný.
.čo vás priviedlo k písaniu?
Viete, nikdy by mi ani vo sne nenapadlo, že by som mohol napísať knihu. Rokmi sa však nahromaždilo množstvo príbehov a skúseností, ktoré som v tomto džezovom biznise preskákal. Nesúvislé písanie naberalo na intenzite a zrazu nebolo inej cesty, ako to celé prepojiť. Myslím si, že mnohé veci by mohli byť pre džezových hudobníkov alebo fanúšikov poučením. Nemyslím len džezových zanietencov, ale aj na tých, ktorých jednoducho zaujíma, čo všetko sa odohráva v muzikantskej komunite v živote jedného človeka, napojeného na hudbu.
.v 70. rokoch ste s Chickom Coreom zostavili unikátny tandem, v ktorom sa prelínali klavírna zvukovosť s krehkou zvonivosťou vibrafónu. Ako si spomínate na nahrávanie legendárneho albumu Crystal Silence?
Viete, s Chickom spolu hrávame 38 rokov a počas tohto obdobia sme boli každoročne aspoň chvíľu na cestách. Keď sme boli spolu v štúdiu prvýkrát, bolo to pre nás prekvapivo jednoduché, pretože sme dokázali predvídať reakcie toho druhého. Práve z tejto interakcie vznikol album Crystal Silence. Jeho úspech a odozvu sme nemohli predpokladať: nahrávali sme pre malú nemeckú spoločnosť ECM, ktorá ani nemala vyriešenú distribúciu v Amerike, charakter nahrávky bol komorný, v istom zmysle špeciálny. Nebola to hudba pre veľké publikum a obrovský záujem nás skutočne prekvapil. Poslucháči si začali z Nemecka objednávať album, začali nás pozývať na koncerty a festivaly a vtedy sme si obaja uvedomili, že toto duo bude čímsi unikátnym. A vidíte, vydržalo nám to pekne dlho, stále sa dokážeme vzájomne inšpirovať. Teraz to už nemôžeme zastaviť. (Smiech.)
.na Slovensku mnohí spomínajú na váš bratislavský koncert s Chickom a sláčikovým kvartetom v roku 1983 v športovej hale Pasienky.
Možno tomu nebudete veriť, ale na tento koncert si obaja s Chickom pamätáme veľmi dobre, pretože hneď po jeho skončení sme sa v šatni zhodli, že to bolo jedno z našich najlepších vystúpení. Jednak pre špeciálne miesto a tiež kvôli reakciám obecenstva, ktoré boli spontánnejšie, ako sme boli v tých časoch zvyknutí. Sledovali nás zaujato a bolo naozaj cítiť, že aj pre nich bol náš koncert v čomsi výnimočným.
.slovenskí fanúšikovia vám tento koncert nezabudnú, pretože pre nich znamenal skutočne mnoho.
Som rád, že som mohol byť pri tom a rovnako sa po takmer tridsiatich rokoch teším na návrat do Bratislavy. Tentoraz to bude úplne odlišná skúsenosť tak pre mňa, ako aj pre vás.
Američan Gary Burton (1943) patrí k najlepším svetovým vibrafonistom a v rámci svojich projektov spolupracoval s Chickom Coreom, Davom Hollandom alebo Patom Methenym. Dlhoročný pedagóg prestížnej Berklee College of Music, držiteľ šiestich ocenení GRAMMY predstaví 24. novembra v Bratislave svoje nové kvarteto so živelným mexickým bubeníkom Antoniom Sanchezom (členom Pat Metheny Group), vynikajúcim kontrabasistom Scottom Colleym (z kapely Herbieho Hancocka) a fenomenálnym gitaristom Julianom Lageom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.