Karel Kryl to neskôr oľutoval, no Karel Gott tak získal novú legitimitu – masy ho prestali vnímať ako socialistického umelca. Stal sa spevákom, ktorý je „predsa s nami“. Napriek tomu vládol na hudobnej scéne veľký optimizmus.
Očakávalo sa, že všetci hudobníci, od folku cez punk, rock, džez alebo metal, ktorí za režimu museli pôsobiť v undergrounde, sa v novom slobodnom svete stanú tými, ktorí budú prehovárať k veľkému publiku. Tri spoločnosti Supraphon, Panton a Opus, ktoré pred rokom 89 vydávali platne, sa rýchlo začali rozpadať, pretože nedokázali konkurovať novovznikajúcim značkám. Mnohé z nich, ako napríklad Globus International, Monitor a Popron, vydávali aj veľa niekdajšej undergroundovej hudby. V Bratislave vtedy vznikla malá, ale veľmi dôležitá značka Zoom Records.
Prednovembroví speváci ako Dalibor Janda, Helena Vondráčková alebo Michal David sa úplne vytratili zo scény, namiesto nich sa do popredia dostal Nohavica, Lucie, Oceán, Tři sestry a samozrejme aj Kryl. Na Slovensku generačná obmena viac-menej neprebehla – Elánu, Teamu alebo Petrovi Nagyovi sa darilo aj po revolúcii, len už neboli na trhu jediní a museli súperiť s novými tvárami.
No zákon slobodného trhu, ktorý reprezentovali mamutie nahrávacie spoločnosti, spôsobil, že dva-tri roky po revolúcii sa underground začal sťahovať tam, odkiaľ prišiel – do undergroundu. Masové publikum oň prestalo mať záujem a radšej si prialo pesničky „svého mládí“. Paradoxom je, že dnešnými najúspešnejšími spevákmi na území bývalého Československa sú tí, ktorí prvé roky pre revolúciu biedili – stačí sa len pozrieť no novinky v katalógoch EMI, Sony Music alebo Universalu – Lucia Vondráčková, Michal David, Kotvald a Hložek alebo Dalibor Janda predávajú ďaleko najviac nosičov. Na Slovensku síce generačná obmena nastala oveľa neskôr, no socpop sa zmutoval do nových tvári – počuť ho v No Name alebo aktuálne aj v pesničkách Desmodu.
Očakávalo sa, že všetci hudobníci, od folku cez punk, rock, džez alebo metal, ktorí za režimu museli pôsobiť v undergrounde, sa v novom slobodnom svete stanú tými, ktorí budú prehovárať k veľkému publiku. Tri spoločnosti Supraphon, Panton a Opus, ktoré pred rokom 89 vydávali platne, sa rýchlo začali rozpadať, pretože nedokázali konkurovať novovznikajúcim značkám. Mnohé z nich, ako napríklad Globus International, Monitor a Popron, vydávali aj veľa niekdajšej undergroundovej hudby. V Bratislave vtedy vznikla malá, ale veľmi dôležitá značka Zoom Records.
Prednovembroví speváci ako Dalibor Janda, Helena Vondráčková alebo Michal David sa úplne vytratili zo scény, namiesto nich sa do popredia dostal Nohavica, Lucie, Oceán, Tři sestry a samozrejme aj Kryl. Na Slovensku generačná obmena viac-menej neprebehla – Elánu, Teamu alebo Petrovi Nagyovi sa darilo aj po revolúcii, len už neboli na trhu jediní a museli súperiť s novými tvárami.
No zákon slobodného trhu, ktorý reprezentovali mamutie nahrávacie spoločnosti, spôsobil, že dva-tri roky po revolúcii sa underground začal sťahovať tam, odkiaľ prišiel – do undergroundu. Masové publikum oň prestalo mať záujem a radšej si prialo pesničky „svého mládí“. Paradoxom je, že dnešnými najúspešnejšími spevákmi na území bývalého Československa sú tí, ktorí prvé roky pre revolúciu biedili – stačí sa len pozrieť no novinky v katalógoch EMI, Sony Music alebo Universalu – Lucia Vondráčková, Michal David, Kotvald a Hložek alebo Dalibor Janda predávajú ďaleko najviac nosičov. Na Slovensku síce generačná obmena nastala oveľa neskôr, no socpop sa zmutoval do nových tvári – počuť ho v No Name alebo aktuálne aj v pesničkách Desmodu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.