Výstava školy fotografov

Uvedenie katedry fotografie na Kulichovu baštu socialistického realizmu pred dvadsiatimi rokmi, vtedy už ležiacu v troskách, bolo symbolické hneď v dvoch rovinách. Znamenalo vstup dovtedy zaznávaného média na pôdu oficiálneho umenia, a navyše realizátorom a nositeľom tohto vstupu bol Ľubo Stacho, jeden z popredných undergroundových, mimo oficiálnej kultúry stojacich umelcov 80. rokov u nás.

Výstava, uvedená pod názvom Predpremiéra a s podtitulom 20 rokov fotografie na VŠVU, v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici nie je systematickým prierezom celého obdobia existencie katedry a dominujú v nej diela vytvorené po roku 2000. Výstava by mala na budúci rok pokračovať v rozšírenej podobe v Dome umenia v Bratislave.

Prepojenie fotografie s výtvarným umením, dané jednak školou a jednak zakladateľom katedry, nie je vo svete samozrejmé, napríklad v Prahe je fotografia súčasťou Filmovej fakulty akadémie muzických umení. Argumentov na začlenenie fotografie na výtvarnú školu pritom nie je málo. Každý fotograf vie, že najosvedčenejšou cestou, ako sa stať lepším fotografom, nie je pozeranie filmov, ale návšteva galérií a štúdium diel od tých najstarších až po súčasnosť. Veľmi prínosná môže byť i z Bauhasu prevzatá povinná cirkulácia medzi katedrami, ktorá prinúti fotografov siahnuť si na veci, ku ktorým by sa ináč v živote nedostali - a je jedno, či je to sochárstvo, alebo typografia. A povinná kresba je určite zaujímavá skúsenosť. Najcennejšie je však zapojenie do komunity ľudí naprieč širokým výtvarným svetom.

Každé za má aj svoje proti. Súčasné výtvarné umenie nie je veru bez kalkulovaných, pózerských alebo iba beznádejne prázdnych úletov. Ich nebezpečenstvo rastie priamo úmerne absencii silného kritického hlasu, ktorý ak aj zaznie, nechce byť vypočutý v období nekončiaceho sa boja o chlieb náš každodenný a všeobecnej rezignácie na zhodu aj v iných hodnotách, ako je prvenstvo a originalita. Podľa prezentácie v Banskej Bystrici katedra fotografie z tejto šlamastiky vyviazla aj keď nie nepoškvrnená, tak určite so štítom. 

Výstava je rozdelená do samostatných celkov. Tvorivé dielne predstavujú práce študentov iných katedier, ktorí si absolvovali na fotke svoje povinné kolečko. Workshopy sú zaujímavou prehliadkou tvorivých sústredení, časť výsledkov z nich je sprístupnená i v podobe videa. Laboratórium je záznamom pokusov o posun či prekonanie hraníc média. Tu určite neprehliadnite nenápadnú Magdu Stanovú a jej V tieni fotografie z roku 2007, jednu z najsviežejších vecí na výstave. Marka Horbana a jeho Ani ženu, ani muža si všimnete určite, a stojí to za to. 

Nič tak nepriťahuje, ako ľudské tváre, a tak návšteva sály venovanej portrétom bude silným zážitkom. V oddelení projektov je okrem iného sústredené i to, čo v dnešnej fotografii zostalo z krajinkárstva. Dalibor Kupka a jeho krajina s topánkami, káblami či plechovým vedrom, len tak letiacimi na nebi. A krásna krajina s rukami od Moniky Hurňanskej – Stacho. V miestnosti venovanej dokumentu neprehliadnite Zuzanu Vajdovú a jej Módny svet z Bangladéša. Nájdete tu i Matúša Zajaca a Borisa Németha, ktorých poznáte zo stránok .týždňa. 

Výstava Katedry fotografie na VŠVU je radostným zážikom. Pestrá mozaika o hľadaní, niekedy míňaní a častejšie nachádzaní výrazu a zmyslu. Fotografia je fascinujúce médium. Pokojne do nej píšte alebo kreslite, trhajte ju a strihajte, a znovu ju zošívajte, deformujte ju, manipulujte, photoshopujte, podvodne alebo otvorene. Čistá fotka a život v nej nakoniec i tak vyplávajú na povrch a zažiaria.