Otec národa. Spojenie na žasnutie. Mimoriadne plodný, geneticky pestrý. Otec slovenského politického národa, ten to má trošku ľahšie, ešte viac otec národa slovenských politikov. V každom prípade je dojímavé, čo všetko dokázal.
Štúr (pozor na poľovnícku vášeň, pán šepkajúci prezident), Hodža, Tiso, Vojtech Tuka (jeho popravu popiera skvelý herecký výkon v seriáli Major Zeman, diel Studňa, úloha šialeného otca so sekerou), Husák, Mečiar, Fico, Alojz Lorenc, Ján Čarnogurský (kresťan antiglobalista milujúci nekresťansky sa správajúcu globálnu veľmoc, v poslednom čase tak trochu pravicový Augustín Marián Húska), Augustín a zároveň Marián a zároveň Húska, Boris Zala, Dzurinda, Slota, Rafael a zároveň Rafaj, Oľgo-Viero-Katarína Keltošovo-Tomanovo-Tóthová, alebo Karol Konárik. Nuž, tata bol kozmopolita agrárno-katolícko-komunisticko-fašisticko-evanjelicko-robotnícko-demokraticko-autokraticko-ateistického vierovyznania. Nezávidím nikomu, kto by mal byť označený za otca celej tej zaujímavej spoločnosti.
Ten titul by som neprial ani Dušanovi Jarjabkovi – aj keď k brade a múdrosti by sa mu hodil. Čo takto Jožo Ráž? Od festivalov socialistickej politickej piesne to dotiahol cez ospevovanie HZDS až na míting KDH, podľa vlastných slov je veriacim, komunistom i zenbudhistom, je v ňom áno i nie, stoja za ním státisíce a jeho prítomnosť osvecuje. Bude otcovstvo uznané aj retrospektívne? Ešte zaujímavejšie bude hľadanie uja slovenského národa, jeho bratanca, švagra, svata, prababky a matky. Deti našťastie poznáme. Všetci by mali mať sochy a zásluhy zakotvené v ústave, busty by mali byť rozmiestnené vhodne po krajine, aby národ nezabudol, kto je jeho vznešená rodina – od maličkých bustičiek v kaviarničkách až po úchvatné nadbusty vytesané zo štítov Tatier. Neviem, či sa napokon naše astrálne politické spektrum dohodne na jednom otcovi, prípadným riešením by mohlo byť mnohootcovstvo zhmotnené v mnohojedinosti. Busta by potom mala črty každého spoluotca alebo by išlo o súbustie či prvú mnohohlavú jednobustu. Ako mi je dobre, že nie som politik – svojho tatu poznám, mám ho rád a oceňujem jeho zásluhy na mne ako takom. Nepotrebujem na to zákon ani bustu v predsieni.
.michala Kaščák
Štúr (pozor na poľovnícku vášeň, pán šepkajúci prezident), Hodža, Tiso, Vojtech Tuka (jeho popravu popiera skvelý herecký výkon v seriáli Major Zeman, diel Studňa, úloha šialeného otca so sekerou), Husák, Mečiar, Fico, Alojz Lorenc, Ján Čarnogurský (kresťan antiglobalista milujúci nekresťansky sa správajúcu globálnu veľmoc, v poslednom čase tak trochu pravicový Augustín Marián Húska), Augustín a zároveň Marián a zároveň Húska, Boris Zala, Dzurinda, Slota, Rafael a zároveň Rafaj, Oľgo-Viero-Katarína Keltošovo-Tomanovo-Tóthová, alebo Karol Konárik. Nuž, tata bol kozmopolita agrárno-katolícko-komunisticko-fašisticko-evanjelicko-robotnícko-demokraticko-autokraticko-ateistického vierovyznania. Nezávidím nikomu, kto by mal byť označený za otca celej tej zaujímavej spoločnosti.
Ten titul by som neprial ani Dušanovi Jarjabkovi – aj keď k brade a múdrosti by sa mu hodil. Čo takto Jožo Ráž? Od festivalov socialistickej politickej piesne to dotiahol cez ospevovanie HZDS až na míting KDH, podľa vlastných slov je veriacim, komunistom i zenbudhistom, je v ňom áno i nie, stoja za ním státisíce a jeho prítomnosť osvecuje. Bude otcovstvo uznané aj retrospektívne? Ešte zaujímavejšie bude hľadanie uja slovenského národa, jeho bratanca, švagra, svata, prababky a matky. Deti našťastie poznáme. Všetci by mali mať sochy a zásluhy zakotvené v ústave, busty by mali byť rozmiestnené vhodne po krajine, aby národ nezabudol, kto je jeho vznešená rodina – od maličkých bustičiek v kaviarničkách až po úchvatné nadbusty vytesané zo štítov Tatier. Neviem, či sa napokon naše astrálne politické spektrum dohodne na jednom otcovi, prípadným riešením by mohlo byť mnohootcovstvo zhmotnené v mnohojedinosti. Busta by potom mala črty každého spoluotca alebo by išlo o súbustie či prvú mnohohlavú jednobustu. Ako mi je dobre, že nie som politik – svojho tatu poznám, mám ho rád a oceňujem jeho zásluhy na mne ako takom. Nepotrebujem na to zákon ani bustu v predsieni.
.michala Kaščák
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.