Návrat k rozumu

Ich oponenti, naopak, preháňali – a v dôsledku toho sa dogmaticky upínali k drastickému krátkodobému znižovaniu uhlíkových emisií napriek záplave dôkazov, že také zníženie by bolo ochromujúcim spôsobom drahé a žalostne neefektívne. 
Tento súboj o vedecký koláč charakterizovalo detinské osočovanie, nepoctivá taktika a intelektuálna neústupčivosť na oboch stranách. Bolo potom takmer zákonité, že vlády na medzinárodných summitoch od Kjóta po Kodaň nedokázali podniknúť akúkoľvek zmysluplnú akciu. Našťastie sa konečne rysuje skupina vplyvných vedcov, ekonómov a politikov, ktorí zastávajú rozumnejší prístup. 
Najracionálnejšiou reakciou na globálne otepľovanie je urobiť alternatívne energetické technológie takými lacnými, že si ich bude môcť dovoliť celý svet. K žiadnej náprave globálneho otepľovanie nedôjde, samozrejme, za noc. Preto sa potrebujeme viac sústrediť na adaptáciu – napríklad tým, že vystupňujeme snahu vyrovnať sa s vnútrozemskými záplavami a s fenoménom mestských „tepelných ostrovov". Súčasne by sme mali skúmať praktickosť klimatického inžinierstva, ktoré možno budeme potrebovať, aby sme získali viac času na hladký odchod od fosílnych palív. 
Pripustiť, že človekom vyvolané klimatické zmeny sú skutočnosťou, ale súčasne odmietnuť, že riešením sú „uhlíkové škrty", znamená vytýčiť v celej debate akési neutrálne územie – čo zároveň znamená vystaviť sa útokom z oboch strán. Pre takzvaných „alarmistov" sa poukazy na negatíva drastického obmedzovania uhlíkových emisií z nejakého dôvodu rovnajú popieraniu reality klimatických zmien, zatiaľ čo takzvaní „popierači" osočujú každého, kto uzná vedecké dôkazy potvrdzujúce tento údajne „vybájený" problém. Avšak menšina rozumných hlasov si začína získavať takú pozornosť, akú si zaslúži. V rámci projektu Centra kodanského konsenzu, ktorý mal hodnotiť rôzne reakcie na globálne otepľovanie, vykonali Green s Galianovou v polovici roka 2009 analýzu výskumu a vývoja zelených technológií. 

Demonštrovali efektívnosť vládnych investícií, zameraných na rozvoj nízkouhlíkových technológií a bez obalu uviedli, že „žiadny prístup k stabilizácii klímy nebude fungovať bez revolúcie v energetických technológiách". 
Ďalším akademikom, ktorý presadzuje múdrejšiu reakciu na globálne otepľovanie, je Roger Pielke ml. z Coloradskej univerzity, autor knihy The Climate Fix (Náprava klímy), tohtoročného „povinného čítania" medzi publikáciami o globálnom otepľovaní. Pielke s Greenom patrí medzi 14 významných akademikov, ktorí spoločne napísali februárovú „Hartwellovu správu". Tá sa vyslovila za vývoj alternatív voči fosílnym palivám a súčasne uznala dôležitosť adaptácie na klimatické zmeny. 
V USA sme boli práve pred mesiacom svedkami rovnako sľubného vývoja, keď konzervatívny American Enterprise Institute, liberálny Brookings Institution a stredovo orientovaný Breakthrough Institute spoločne uverejnili správu, ktorá vyzvala na reštrukturalizáciu americkej energetickej sústavy s cieľom zabezpečiť, aby čistá energia bola aj lacná. Správa s názvom Poststranícka energia presvedčivo tvrdí, že americká vláda by mala investovať  zhruba 25 miliárd dolárov ročne (približne 0,2 percenta amerického HDP) do nízkouhlíkových armádnych zákaziek, výskumu a vývoja a tiež novej siete inovačných centier, spájajúcich univerzitný a súkromný sektor s cieľom vytvoriť „energetickú revolúciu". 
Tento rozumný prístup si podľa očakávaní vyslúžil značnú kritiku od odhodlaných „alarmistov",  aj „popieračov". Sľubné však je, že si zároveň získal širokú podporu a inteligentné komentáre od mnohých expertov hlavného prúdu. 
Je ešte príliš skoro naznačovať, že by politici mohli dosiahnuť skutočný pokrok pri presadzovaní naozaj efektívnej politiky v otázke klimatických zmien. Vzhľadom na nedostatok zdravého rozumu v posledných rokoch sa však už sám fakt, že sa dnes ozýva čoraz silnejší chór rozumných hlasov, rovná takmer zázraku. 


Copyright: Project Syndicate, 2010