Otvorme verejné financie

Slovensko od roku 1998, ale predovšetkým v období rokov 2002 až 2006 výrazne napredovalo v kvalite riadenia svojich verejných financií. Postupne sa zavádzali rozpočtové reformy prvej generácie: obmedzovanie počtu štátnych fondov, možností netransparentného vykazovania (ESA95), zavedenie štátnej pokladnice, posilnenie kontroly a auditu verejných financií. Po vstupe do EÚ sa spustili rozpočtové reformy druhej generácie: viacročný rozpočet, programové rozpočtovanie, akruálne účtovníctvo. Po nástupe vlády Roberta Fica vývoj v tejto oblasti zamrzol, v niektorých aspektoch nastal dokonca regres. Dialo sa tak najmä pre dosah krízy na verejné financie a neochotu vlády priznať ekonomickú realitu. Mnohí ekonómovia na prehlbujúce sa nedostatky upozorňovali, no vláda ich kritiku ignorovala alebo odbíjala útokom na ich integritu (tečie im mlieko po brade, sú to len takzvaní alebo pravicoví experti a podobne).

Svetová banka v roku 2001 vyvinula nástroj s názvom Public Expenditure and Financial Accountability Framework (PEFA), ktorým sa meria efektívnosť správy verejných financií. Tento nástroj si vyžaduje aktívnu spoluprácu vlády a  využívajú ho predovšetkým rozvojové krajiny, aby na základe hodnotenia nedostatkov vedeli lepšie zacieliť svoje rozpočtové reformy. Hodnotenie PEFA však uskutočnili aj mnohé vyspelé krajiny (Francúzsko, Holandsko, Švajčiarsko, Nórsko, Veľká Británia). Aktuálnou zaujímavosťou z tejto oblasti je, že Brazília v rámci hodnotenia PEFA získala viac hodnotení „A“ ako doteraz najlepšie Nórsko (17 z celkového počtu 28 indikátorov). Slovensko ani okolité štáty hodnotenie PEFA doposiaľ nerealizovali. Z neochoty MF SR deliť sa v ostatnom období s verejnosťou o základné údaje o rozpočte bolo zrejmé, že sa v dohľadnom čase realizovať ani nebude.

Preto bolo potrebné nájsť alternatívny nástroj, ktorého použitie nebude závislé od súčinnosti vlády. Takým je Open Budget Initiative, mimovládna nezisková iniciatíva, hodnotiaca transparentnosť rozpočtovania v 94 krajinách sveta. Jeho veľkou výhodou, a nevýhodou zároveň, je, že poskytuje jedno číslo – index – podľa ktorého sa dajú krajiny zoradiť do prehľadného rebríčka. Výhoda spočíva v tom, že hodnotenie je zasadené do kontextu iných krajín a porovnateľné v čase. Nevýhodou zas je, že agregácia výsledku do jediného ukazovateľa značne zjednodušuje podstatu hodnotenia. To je pritom veľmi obsiahle a zahŕňa všetky fázy rozpočtovania od zostavenia fiškálneho rámca pre rozpočet až po jeho audit a verejnú prezentáciu. Hodnotenie sa zameriava na včasnosť, úplnosť a objektivitu vládou zverejňovaných údajov. 

Prieskum sa realizuje v dvojročnom cykle a použitá metodika zaručuje, že hodnotenie nie je tendenčné. Partnerská organizácia najskôr vyplní obsiahly dotazník, ktorý sa následne pošle na verifikáciu dvom anonymným hodnotiteľom z rovnakej krajiny. Po jeho aktualizácií je vyplnený dotazník zaslaný na autorizáciu ministerstvu financií, aby sa vylúčili prípadné chyby z neznalosti. Na záver je v centrále OBI vo Washingtone prieskum spracovaný do finálnej podoby a výsledky jednotlivých krajín sú vyhodnotené v celosvetovom kontexte. 

V roku 2010 sa prostredníctvom MESA10 do tohto nezávislého hodnotenia zapojilo aj Slovensko, a to s cieľom objektivizovať prípadnú kritiku vlády v rozpočtovej oblasti. Podľa výsledkov hodnotenia sme celosvetovo skončili na 28. mieste, ale v regionálnom porovnaní sme neobstáli dobre. Otvorenejší a transparentnejší rozpočtový proces majú nielen Slovinsko, Poľsko či Česká republika, ale i Rumunsko. Slovensko sa zaradilo spoločne s Chorvátskom tesne pred Bulharsko a Srbsko. Výsledok hovorí o tom, že napriek uskutočneným reformám stále máme čo zlepšovať. Najväčšie nedostatky predstavujú chýbajúca audítorská správa k záverečnému účtu a nedostatočná zrozumiteľnosť parametrov rozpočtu širšej verejnosti. Zlepšenie v hodnotení možno ďalej očakávať, keď Východiská rozpočtu budú obsahovať aj výdavkové priority vlády, v rozpočte budú uvádzané konzistentné časové rady údajov, zlepší sa informovanie o priebežnom plnení a zmenách v rozpočte, či keď priebežné správy o plnení rozpočtu a záverečný účet budú obsahovať aj vyhodnotenie nefinančných ukazovateľov, prípadne zdôvodnenie rozdielov oproti rozpočtovému plánu. Na mnohé z týchto krokov netreba meniť platné zákony, stačí ich dodržiavať a prejaviť politickú vôľu deliť sa s občanmi o informácie týkajúce sa peňazí nás všetkých – verejných financií.