Len tak, uprostred cesty a neďaleko vojenskej základne. „Ktorý z vás je kňaz?“ pýtal sa jeden z nich. Christian Mbusa Bakulene, 42-ročný kňaz z farnosti Jána Krstiteľa v mestečku Kanyabayonga, v provincii Severná Kivu odpovedal: „Ja.“ Ozval sa výstrel. Katolícky kňaz na mieste padol mŕtvy. Jeho spolujazdca okradli a pustili.
.krvavý Irak
O deň neskôr, v noci z utorka na stredu, boli v Bagdade zabití traja a zranení 26 kresťania. Moslimskí radikáli najskôr bombami zaútočili na tri kresťanské domy. Spoznali ich podľa toho, že mali v rodine nedávno kresťanský pohreb. Po výbuchoch zostali traja zranení. Neskôr v noci sa útočilo v ďalších častiach Bagdadu. V oblasti známej ako Dora, za čias Saddáma Husajna živom kresťanskom susedstve na juhu mesta, v časti Baladiyat a na kresťanskom trhovisku Kamp Sara. Bilancia jednej noci bola tragická. Traja mŕtvi, 26 zranených. Počty mŕtvych potvrdilo iracké ministerstvo vnútra, mená neboli uvedené.
Podľa irackej agentúry Ankawa, ktorej stránku možno čítať aj v angličtine, boli nasledujúci týždeň v Mósule zavraždení dvaja a zranení ďalší dvaja kresťania. Jeden z nich, Nabeel Ghanem Shapho, pracoval pre irackú vládu a bol zastrelený pred svojím domom. Zabil ho muž, ktorý mal oblečenú uniformu irackej polície. K dvom streľbám a jednému výbuchu pred domom došlo takmer v rovnakom čase.
Táto posledná vlna protikresťanského násilia sa začala poslednú októbrovú nedeľu tohto roka. V sýrskej katolíckej katedrále Panny ustavičnej pomoci v Bagdade zostalo po teroristickom útoku 58 mŕtvych a viac ako 100 zranených. K útoku sa prihlásila moslimská teroristická organizácia Islamský Irak, ktorá má blízko k al-Káide. Spolu s miestnymi veriacimi zahynuli na mieste aj dvaja kňazi Wasim Sabieh a Thaier Saad Abdal. Tento krvavý útok znepokojil aj Západ. Francúzi krátko po útoku previezli a hospitalizovali 70 zranených, Taliansko ďalších 26 zranených a s nimi 21 príbuzných.
Nová vlna násilia proti kresťanom vyvolala demonštrácie vo viacerách európskych mestách. Solidaritu s prenasledovanými kresťanmi prejavilo niekoľko tisícov ľudí v Bruseli, Viedni, Paríži a Štokholme. Demonštranti niesli heslá ako Chráňme kresťanov pred islamským terorizmom, Pan Ki-mun, kde si? a podobne. Protestný list napísali prezidentovi Barackovi Obamovi aj americkí katolícki biskupi. Prezidenta vyzývajú, aby konal, pretože americká vláda má morálnu povinnosť chrániť životy irackých kresťanov. Slovensko, ktoré tiež podporovalo vojnu v Iraku, mlčalo.
.každé tri minúty
Ameer Gammo, jeden z irackých kňazov, ktorí navštívili zranených, pre spravodajskú agentúru Zenit vyhlásil, že viacerí z nich mu hovorili, ako si počas útoku na katedrálu želali radšej zomrieť. To, čo sa dialo, bolo príliš hrozné, aby to ďalej pokračovalo. Ani jeden z nich však nepochyboval o svojej viere alebo o Bohu.
Poľský kňaz Waldemar Cisło, ktorý riadi poľskú sekciu organizácie Cirkev v núdzi, hovoril o prenasledovaní kresťanov vo svete v poľskej televízii TVN24. Cirkev v Poľsku si pravidelne každú druhú novembrovú nedeľu pripomína takzvaný Deň solidarity s prenasledovanými kresťanmi. Cisło spočítal obete prenasledovania posledných rokov a tvrdí, že pre svoju vieru je dnes každé tri minúty zabitý jeden kresťan. Cituje vatikánske správy, podľa ktorých je až 200 miliónov kresťanov prenasledovaných ťažko a 350 miliónov ľahko, pod čím sa rozumejú represie, ktoré ich neohrozujú na živote.
Poľský kňaz uvádza mnoho príkladov, o ktorých sa nedočítate v žiadnych novinách. Napríklad prípad mladého arabského dievčaťa, ktoré v Saudskej Arábii zavraždil vlastný otec, príslušník náboženskej polície, keď sa dozvedel, že dcéra bola pokrstená. Rovnako sa nepíše o protikresťanských pogromoch v niektorých častiach Indie alebo násilí v Afrike. Protikresťanské útoky možno podľa poľského kňaza rozdeliť do troch skupín. K najväčšiemu násiliu dochádza v islamských krajinách. Ide najmä o Irak, severnú Nigériu, Pakistan, Indonéziu, Afganistan, Palestínu a ďalších sedem moslimských štátov.
Druhú oblasť tvoria trochu prekvapivo štáty, kde kresťania trpia pod tlakom radikálneho buddhizmu a hinduizmu. Waldemar Cisło upozorňuje, že sa tak deje v protiklade k rozšírenému vnímaniu týchto náboženstiev. Miestnym nacionalistom a náboženským fanatikom natoľko prekáža rastúci vpylv cirkevných komunít, že jednoducho vraždia. Napríklad len vo východoindickom štáte Odiša (známom tiež ako Oriya alebo v minulosti Orissa) bolo pred dvoma rokmi zabitých 200, zranených 18-tisíc kresťanov a násilne odobratých až 23-tisíc domov. K najväčšiemu násiliu dochádza okrem Indie na Srí Lanke.
A napokon treťou skupinou krajín, kde kresťania systematicky čelia útlaku, sú diktátorské a autoritárske režimy, najmä Čína, Barma, Vietnam, Kuba či Zimbabwe. Najhoršia je momentálne situácia v Iraku, kde od zvrhnutia Saddáma Husajna zahynulo až tritisíc kresťanov a v niektorých mestách, kde pred pár rokmi žili tisícky rodín, dnes prežíva len posledných niekoľko desiatok kresťanských veriacich.
.my sme tu väčšina
Zaujímavú kauzu zdokumentovala nedávno britská televízia BBC. V dokumente, ktorý odvysielal kanál BBC World News, bola zobrazená rastúca nenávisť moslimskej väčšiny na predmestí hlavného mesta Džakarta. Kresťania si kúpili pozemok, kde sa chceli stretávať a v nedeľu sa modliť. Modlili sa pod holým nebom, chrám totiž nemali. Vyvolalo to však hnev miestnych moslimov. Každú nedeľu, keď sa mietna protestanská komunita stretala k sláveniu bohoslužby, ich musela sprevádzať polícia. Ohrozoval ich totiž vášnivý dav, ktorý žiadal, aby kresťania s modlením okamžite prestali, inak „prejdú k činom”. Hoci polícia kresťanov varovala, že ich ďalej chrániť nebude, kresťania s nedeľnými bohoslužbami neprestali. BBC v zaujímavom dokumente postupne predstavila viacerých protestujúcich. Khairul Fuad, veriaci a rodinne založený moslim, ktorý pôsobí na miestnej univerzite, napríklad vyhlásil, že všetko začali kresťania: „Nemoslimovia by mali pochopiť nás moslimov. My sme tu väčšina,” povedal britskej televízii. Murhali Barda z Frontu na obranu moslimov zašiel ešte ďalej: „Ak to raz nazveme svätou vojnou, bude nám jedno, či prežijeme, alebo zomrieme. Ak z tohto vypukne násilie, kresťania si za to budú môcť sami,” povedal s úsmevom anglickým reportérom. V septembri, keď bola táto reportáž odvysielaná, došlo „iba” k jednému „varovnému” bodnutiu nožom. Páchateľ je, pochopiteľne, neznámy. Vážne však je, že zákon v Indonézii kresťanov nijako nechráni. Ústava totiž nepozná slobodu náboženského vierovyznania a zákon každú stavbu chrámu podmieňuje súhlasom miestnej komunity. Nenávistnému davu tak kresťania čelia iba vlastnou vierou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.