Môže nás tešiť, že ide o celosvetový fenomén. Upravím jeden slávny výrok klasika: „Nespokojní sme z dobrej úrody i z mierneho podnebia v našom klimatickom pásme.“ Samozrejme to platí aj opačne. Vzývatelia ľudu sú nespokojní s tým, že ľudia si môžu o mnohých veciach rozhodovať sami. Nespokojní sme z konzumu, ale aj z toho, že náš odpor nám nekonzumuje dostatočná masa. Nespokojní sme z kvality šraubováka za euro aj z väčšej ceny takého, ktorý šraubuje. Nespokojní sme z kôstok v mandarínke (šupy zatiaľ znesieme). Nespokojní sú komunisti v Košiciach, lebo niekto si dovolil odhaliť tabuľu na dome, kde bolo tamojšie sídlo VPN – ach, ako im je chudáčikom ľúto za ich a len ich značkami po celej krajine. Nespokojní sme s tým, že spisovatelia nepíšu tak, ako by sme my chceli čítať. Sme nespokojní, že vo svete existujú diktátori, ale aj z toho, keď to niekto rieši. Sme nespokojní, že ľudia sa nechajú manipulovať, ale aj z toho, keď si myslia o svete niečo iné ako my. Sme nespokojní, keď niekto zradí svoje princípy, ale aj z toho, keď pápež odmietne kondómy. Mohol by som pokračovať donekonečna. Niekedy ma celý tento mimoriadne nespokojný svet skutočne štve, niekedy sa musím smiať, niekedy je mi veľmi smutno. Ale nebojte sa, spokojný nie som. A vychutnávam si to. Som totiž mimoriadne spokojný s tým, že svoju nespokojnosť môžem dať kedykoľvek najavo, že sa môžem slobodne hádať s kýmkoľvek s inou nespokojnosťou, že sa môžu hovoriť slobodne nespokojné vtipy, hrať hudba, točiť filmy, maľovať obrazy. A bavím sa na tom, koľko odvážne nespokojných sa naváža do tých, ktorí im tú odvahu vybojovali. Fedor, Zuzana, Tóno, Jano, Milan, Rudo, Agnes, Martin a mnohí ďalší, ďakujeme za slobodu nespokojnosti! A kto je s ňou nespokojný, nech radšej nečíta tento časopis, ani tento článok. Aké ľahké, nie?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.