V posledných pár rokoch sme mohli slávneho českého psychiatra a manželského poradcu MUDr. Miroslava Plzáka, Csc., vidieť už len v čudesnom telešopingu propagovať akési pilulky na poruchy mužskej erekcie. Škoda, určite by si zaslúžil aj viacej mediálnej pozornosti a úcty, veď na jeho skvelých populárno-náučných knihách vyrástli celé generácie Čechov a Slovákov a vďaka telefonickým Linkám dôvery, pri ktorých zrode v roku 1964 stál, bolo zachránené nejedno manželstvo i duševné zdravie.
Dávno predtým, ako do našich končín dorazili všetky tie knihy o mužoch, čo sú z Marsu, a ženách, čo sú z Venuše, o tom, prečo muži neplačú a ženy nevedia čítať mapy, alebo o tom, prečo majú muži radi potvory a dobrým dievčatám zostanú len oči pre plač, sme mohli v jeho dielach čítať tie isté myšlienky rovnako vtipne a svižne napísané, navyše však vedecky fundované.
Za celý život doktor Plzák napísal vyše päťdesiat vedeckých prác, deväť divadelných hier, šesť televíznych inscenácií, dvadsaťpäť publikácií o partnerských vzťahoch (od prvej z roku 1967 První pomoc při nehodách manželských cez bestsellery ako K lásce připraven či Manželské judo až po poslednú v roku 2007 Žena a muž) a tiež dve pozoruhodné knihy o ľudskej duši. Najmä týmito knihami (Kostky byly vrženy a Tušení o lidské duši) znovu pripomenul, že nie je žiadny šarlatán vezúci sa na módnej vlne záujmu o všetko, čo súvisí so sexom a vzťahmi, nie je žiadny propagátor manželskej nevery, ale že je pôvodným povolaním psychiater.
K záujmu o ľudskú dušu sa dostal cez záujem o matematiku. Po absolvovaní medicíny na Karlovej univerzite, keď si ako politicky nespoľahlivý (bol členom Československej strany národno socialistickej) odslúžil štyri a pol roka vojenskej služby u PTP, sa v roku 1959 ocitol na pražskej psychiatrickej klinike, kde sa neskôr stal a až do roku 1989 bol primárom.
Na klinike sa zaoberal depresiami, práve preto mal za úlohu riešiť veľký a režimom utajovaný problém. Začiatkom šesťdesiatych rokov bolo Československo spolu s Maďarskom prvé na svete v počte samovrážd, dochádzalo približne k trom denne. Strašnou iróniou osudu sa stala samovražda jeho syna večer pred maturitou v roku 1992, ku ktorej nenašiel kľúč ani z dvoch listov zanechaných na rozlúčku. Smutnou útechou mu muselo byť pravidlo, ktoré v súvislosti s tým citoval: Psychiatria nepozná jediný príznak, podľa ktorého by sa spoľahlivo dalo určiť, že príde k samovražde.
Dlhé roky pred touto strašnou udalosťou počúval Plzák podobné trápenia rodičov v Linke dôvery, ktorú po vzore britskej organizácie samaritánov založil. Nepáčilo sa mu však, že oni radili nešťastným ľuďom po telefóne amatérsky. Vytvoril tím, v ktorom bol psychiater, psychológ, právnik, gynekológ aj sociálny pracovník. O telefonátoch sa viedli anonymné záznamy a snahou bolo dostať volajúcich do poradne. Po krátkom čase vysvitlo, že len dvadsať percent volajúcich má skutočné duševné poruchy, zvyšní volajúci mali problémy s párovým spolužitím. Okrem linky dôvery tak vznikla manželská poradňa. A doktor Plzák našiel svoju životnú, v tých časoch celkom neprebádanú tému.
Mnohí znižovali schopnosti doktora Plzáka tvrdením, že jeho rady sú bezcenné, keď sa sám niekoľkokrát rozviedol. Pravda je taká, že sa rozviedol len raz, a to preto, že odmietol akceptovať manželkinu kariéru, ktorej sa ona nechcela vzdať. S druhou manželkou žil 40 rokov. Plzák dodatočne priznal, že v šesťdesiatych rokoch bol pyšný snob. Pohyboval sa v umeleckých kruhoch a mal vzťahy s dvoma ženami, ktoré mu každý závidel, s herečkami Milenou Drahokoupilovou a Olgou Schoberovou. Zo snobstva v súvislosti so ženami ho podľa jeho slov vyliečilo písanie o vzťahoch a tiež úspech, ktorý zožal ako autor divadelných a televíznych komédií. Po roku 1968 mal ako nestraník problém udržať sa vo funkcii primára a tiež desať rokov nesmel na obrazovku. Vo funkcii sa však udržal, aktívne pomáhal umelcom aj ľuďom, ktorí sa dostali do politických problémov, napríklad Václavovi Havlovi, Janovi Werichovi, Milošovi Kopeckému či Vlaste Chramostovej a knihy mu stále vychádzali. Práve preto sa dostal do podozrenia, že spolupracoval s ŠtB, čo on však celý život kategoricky popieral.
V jednom z jeho posledných televíznych vystúpení v programe Karla Šípa Všechnopárty na ČT v roku 2006 mu vzdal hold ďalší hosť programu, hudobník a amatérsky sexuológ František Ringo Čech slovami: „Pán doktor, všetko to bola pravda, čo ste nám ako mladým chlapcom hovorili, úplne všetko!“ Aj my, mladé dievčatá, vrelo súhlasíme a ďakujeme.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.