.pri publikáciách, akou je knižka Slávne vily Slovenska, je asi najdôležitejšie urobiť výber. V knižke sú rôznorodé stavby – od Hviezdoslavovej hájovne na Rovniach až po Grassalkovičov palác. Aké boli kritériá – čo ešte vila je a čo už nie?
Vy ste naozaj vybrali extrémy, ale väčšina toho, čo v knihe je, sú nepochybné vily. Názov vila pochádza ešte z rímskych čias a jeho obsah sa v histórii trochu menil. Takže počnúc vidieckou vilou, zvanou villa rustica cez letohrádok či malý letný palác až po mestský dom s menším počtom bytom – to všetko je vila. Kniha nie je vedecké pojednanie, ktoré má striktne definovať pojem. Veď ani to slovo slávne nie je až také jasné. Napríklad aj palác, ktorý ste spomenuli, je ešte dosť malý a niekedy sú honosné renesančné talianske vily dokonca väčšie. A hájovňa? Vychádzali sme z toho, že tam náš najväčší básnik chodieval na letný byt a pracovať. Pravda, ukázalo sa, že to bolo komplikovanejšie... No musíte uznať, že tá vila-hájovňa skutočne slávna je ...
.vily na Slovensku sú zrejme v niečom iné ako vily, ktoré tento vydavateľský projekt mapuje v Česku.
Ani nie. Nesmierne úspešný český projekt mapoval vily po jednotlivých krajoch, u nás sa siahlo po celej krajine. Hneď mesiac po slovenských vilách vydal Foibos aj slávne české vily súhrnne. Majú nasledovať poľské a maďarské vily. Pre architektúru vôbec a pre vily obzvlášť je typické, že sú internacionálne. Na vilách môžete vidieť rozmanité podnety zo všetkých kútov Európy. Takže v tomto zmysle tam rozdiely vlastne nie sú. Možno trochu v tom, že ich u nás bolo veľa v horách a v kúpeľoch. Tam sa prinášali podnety z iných hôr a iných kúpeľov, najradšej švajčiarskych. Alebo že secesia v Uhorsku bola trochu iná ako Jugendstil v Rakúsku. Ale vcelku je to veľký a dôkladne premiešaný kaleidoskop dôb a štýlov.
.vily sa aj dnes stavajú či obnovujú v kúpeľných centrách. Je tu nejaká tradícia, ktorú si môžeme pestovať v Tatrách či v Piešťanoch?
Niekedy mám dojem, že architekti sa zámerne neinšpirujú svojimi predchodcami. Aby boli originálnejší, potrebujú odlíšiť dnešok od včerajška. Ba priamo zavrhujú to, čo vyznávali ich otcovia. Z toho je potom tá pestrá zmes. Ale dobrí architekti rozoznajú skryté hodnoty, teda tie, čo sú nadčasové. Taký bol napríklad Jurkovič. V jeho vile je síce archaická klenba, ktorú dnes určite nikto nebude kopírovať, ale taká majstrovská! No ale to nie je kúpeľná vila. Jurkovičove kúpeľné vily ležia mimo Slovenska, v Luhačoviciach. Vila v našich kúpeľoch? Tak, povedzme, jedna z prvých, Jánošík pri Štrbskom plese. Dnes je súčasťou hotela Kempinski. Mne sú však blízke aj vily z minulého storočia, napríklad tehlová vila zubného lekára Armanda Szegöa v Piešťanoch zvaná Astória od architekta Szalatnaia. Pritom je to celkom mestská vila, nič romantické.
.v knižke zachytávate aj príbehy majiteľov víl, ktoré sú často tragické a odrážajú vývoj spoločnosti. Môžete vyzdvihnúť niektorý príbeh, ktorý sa vás osobne najviac dotkol?
Ja som nevedel o súvislostiach letohrádku zvaného Babylon v Brodzanoch. Je to už len ruina, ktorú aj ťažko nájsť v lese nad dedinou. Ale to je stavba, ktorá má vlastne najsvetovejšiu súvislosť – súvisí s Puškinom. Samozrejme, vzdialene. Pri nej mi bolo najviac ľúto, ako rýchlo sa dá zabudnúť na životné dielo statočných ľudí, v tomto prípade altruistickej grófky, dcéry sestry krásnej Puškinovej manželky. Zriadila nemocnicu, dievčenskú školu, úverové družstvo, maľovala. A z jej letohrádku je už len rozpadajúca sa ruina. Ešteže sa v ostatných rokoch vieme pozrieť aj na tieto stránky našej histórie bez ideologických predsudkov. Aj edícia Slávne vily sa o to pokúša. Osobitná kapitola sú príbehy židovských vlastníkov a architektov. Dojímavý je príbeh vily maliara Skuteckého, do ktorej dramatik Peter Karvaš, ktorý tam strávil detstvo, už po vojne nikdy nevstúpil. Spájala sa mu s vyvraždením jeho rodiny v čase vojny.
.mnohé vily boli necitlivo prestavané vlastníkmi, ktorí nerozumeli architektúre, a nenávratne tak stratili svoju hodnotu. Má zmysel usilovať sa o ich obnovu v pôvodnej podobe? Sú vily, kde by ste to odporučili?
Vily vznikali často z akéhosi rozmaru vlastníkov a z ich predstavy o exkluzívnom súkromnom bývaní. Neraz si ich sami navrhli, ako napríklad grófka Telekiová vilu s dnešným názvom Sibír v Novom Smokovci. Isteže, boli to často ľudia kultivovaní a v umení i v architektúre sa vyznali. Ale tento výsostne súkromný rozmer vily vedie vždy vlastníkov, že aj oni sa chcú takto realizovať. A my, ktorí si ctíme originál, sme nešťastní, že nám ho zničili. Niekedy to urobia z prostých a vlastne veľmi racionálnych dôvodov. Ako napríklad pri Jaroňovej vile v Bratislave od architekta Balána, našej najkrajšej funkcionalistickej vile vôbec, ktorá sa medzi vojnami dostala aj do veľkého výberu európskej modernej architektúry. Neskôr ju dostavali a získali dvakrát toľko priestoru. Tam mi je najviac ľúto, že zanikla jej krásna figúra so smelou šikmou strechou.
.máme na Slovensku vilu, ktorá by mohla byť akýmsi symbolom kvalitnej vily, ako je vila Tugendhat v Brne?
Brnianska vila je svetový unikát, takú nájdete v máloktorej krajine. My máme jednu, čo sa jej podobala v spojení predných priestorov, aj v prostej elegancii. Bola to vila riaditeľa sládkovičovského cukrovaru Pfeffera v Bratislave. Ale obsadili ju rôzne štátne inštitúcie, polícia, neskôr Úrad boja proti korupcii a nie som si istý, či vedia, aký skvost im pripadol.
.vila potrebuje – podľa vašich slov – aj intimitu bývania či kontakt s prírodou. Môžeme teda za vilu považovať aj stavbu, ktorá je v centre mesta na rušnej križovatke?
Niekedy sa dostali na rušné križovatky práve tie letné tiché sídla. Napríklad výrobca vín Palugyay si za Bratislavou vo vinohradoch postavil chateau. Bratislava sa tam rozrástla, a teraz je pred objektom práve taká križovatka. Podobné to bolo neďaleko na Štefánikovej ulici s vilou doktora Tauschera alebo v Košiciach s domom staviteľa Repászkého.
.píšete, že kvalitná vila potrebuje pokoj, bezpečnosť a kultivované bohatstvo. Je už čas, aby na Slovensku vyrastali kvalitné vily?
Od deväťdesiatych rokov sa veľký rodinný dom alias vila znovu vrátila. Je už stroho moderná, takže nemá na priečeliach ten karneval štýlov, ako mávali vily v 19. storočí. Výtvarné umenie sa presúva inam. Ako napríklad na vile Linea pri bratislavskom Horskom parku. Tú postavil zámožný zberateľ súčasného slovenského výtvarného umenia a v jej jednoduchom vnútri nájdete výber toho najlepšieho od súčasných slovenských sochárov a maliarov – od Jankoviča po Csudaia. Tá vila od architekta Bahnu sa dostala aj do veľkého výberu najlepších súčasných stavieb celého sveta, ktorý urobilo londýnske vydavateľstvo Phaidon.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.