Likvidácia v priamom prenose

Stuhla som, najmä preto, že sa to v Moskve ešte stále takto deje. Piatnickú ulicu, kde sa to stalo, poznám takmer ako svoju dlaň, tam je aj budova štátneho rozhlasu, je to stred mesta, Zamoskovorečje s jeho chrámami a Treťjakovkou vyhľadávanou turistami.

Neďaleko odtiaľto zabili Vlada Listjeva, bola to prvá brutálna vražda známeho novinára, generálneho riaditeľa ORT. Vystriehli si ho na schodoch vo vchode do domu, kde býval. Zažila som, ako ten čin otriasol Moskvou a ako to zmenilo jej politickú tvár, jej atmosféru. Tak ako teraz surový útok na Olega Kašina v dverách jeho domu. Ani po pätnástich rokoch brutálnu vraždu Vlada Listjeva nevyšetrili, nič sa nepohlo. Pravda, okrem novinárskej a občianskej pamäti.

Nikto nezabúda. To sa v Moskve nedá. Bola to predsa takisto sobota – 7. októbra 2006, keď takisto vo vchode do vlastného domu zastrelili Annu Politkovskú, najznámejšiu ruskú novinárku, autorku pálčivých tém. A Oleg Kašin patrí práve k takým novinárom ako Anna. Anna pracovala pre najčítanejšiu Novuju gazetu. Oleg pre Kommersant, odborníkmi cenený ako najprofesionálnejší denník Ruskej federácie. Oleg bol jednou z jeho kľúčových tvárí. Stál za všetkými horúcimi témami, predovšetkým za tou o lese v Chimkách, ktorý sčasti vyrúbali pre stavbu prepotrebnej diaľnice, prvého normálneho cestného prepojenia Moskva – Petrohrad. Proti ničeniu lesa sa po prvý raz v Rusku postavili občania a ekológovia tak vehementne, že výrub trasy vedúcej lesom musel zastaviť osobne prezident Medvedev. Aj vyšetrovanie prepadu Olega Kašina, brutálne dobitého železnou tyčou a baseballovou palicou, ktorou mu zlomili dolnú a hornú čeľusť, polámali prsty a poškodili lebku, si vzal osobne pod kontrolu prezident. Napokon, nedávno si vzal pod svoj dohľad vyšetrovanie dopravnej nehody priamo v strede Moskvy, kde mercedes štátnej firmy brutálnou jazdou v nadmernej rýchlosti a v protismere usmrtil dve popredné lekárky-gynekologičky.

Vždy, keď si niečo berie pod osobný dohľad ruský prezident, viete, že to normálne nejde – a nepôjde. Prezident Medvedev zastavil výnosom výrub lesa, ale ten predtým povolil predseda vlády Putin. Takže po prvý raz sa verejnosť presadila proti plánom a pánom. Lenže s prípadom lesa, ako aj s prípadom Olega sledujeme zároveň i brutalitu nového mediálneho typu – umlčiavajú sa neželaní kritici.

V Rusku sa vynoril nový mediálny ostreľovač a politici i médiá sa naučili odobrať, ak nie priamo ukradnúť témy verejnosti aj novinárom a vytesniť ich po dobrom či zlom nabok. Hlásateľom zmien sa stala obrazovka neštátnej televízie NTV (Nezávislá TV). Niekdajšia liaheň všetkého špičkového, čo v ruskej žurnalistike dodnes je, až do polovice končiaceho sa desaťročia jediný kanál politických diskusií vysielaných naživo (Sloboda slova so Savikom Šusterom, ktorý to dnes robí na Ukrajine), televízia  s najlepším a najsledovanejším spravodajstvom a spravodajcami. A hľa – dnes sa v Moskve považuje za hlavného ostreľovača. Je to tá televízia,  ktorá uviedla v niekoľkých reprízach trojdielny seriál v snahe dokázať nielen kriminálne, ale aj zločinecké pozadie režimu bieloruského prezidenta Lukašenka. A urobila to tak drasticky, ako azda žiadna iná z európskych televízií  –  a ruský prezident Dmitrij Medvedev vystúpil potom s ostrou a osobnou kritikou prezidenta spoločného súštátia.  Jednoznačné vyjadrenie prezidenta, čo Rusko strpí a nestrpí, má voči Bielorusku väčšiu váhu než čokoľvek iné. Trojodstrel Lukašenka, s reprízami v najsledovanejších časoch, oficiálne mimovládna NTV zopakovala proti primátorovi Lužkovovi, ktorého dnes v úrade niet. Dvaja reportéri NTV minulý týždeň vrazili do úradovne šéfa administrácie v Chimkách. Nič sa ho nespytovali sa, iba kričali a ako s handrou zaobchádzali s najvyšším predstaviteľom úradnej moci – mimochodom, s vojakom a dôstojníkom, ktorý prešiel Afganistanom a je osobným priateľom a chránencom populárneho a vplyvného gubernátora Moskovskej oblasti, kam Chimky administratívne patria, hoci sú prakticky súčasťou Moskvy.

A tak si dnes každý, kto vidí, že niekoho v tejto televízii kritizujú, pomyslí jediné –  u vrchnosti je už odpísaný, preto naňho pustili televíznych ostreľovačov.  Do novinárskej slangu sa v Moskve vrátil výraz: odstrel v priamom prenose. 

Bilancia v Chimkách je desivá: nielen pokiaľ ide o – dnes už vyrúbaný – les. Od roku 2008 stál protest zdravie novinára Beketova, ktorý je dnes invalidom (amputovaná noha, prsty, je na vozíčku. V apríli 2009 zomrel na následky brutálneho prepadu pracovník chimkinských opozičných novín. Odvtedy postupne surovo zbili štyroch aktivistov a tento rok zmlátili aj aktivistu Konstantina Fetisova. Skaličených ľudí potom vláčia po súdoch za ohováranie – šéfa administrácie mesta Chimky.

Ako obetný baránok však zrejme nebude starosta Chimiek postačovať. Na historicky prvej demonštrácii opozície na Triumfálnom námestí v strede Moskvy, povolenej úradmi, symbolicky zvolanej na 31. októbra (číslo 31 má v ruskej ústave článok o slobode zhromažďovania), som počula to, čo počuli mnohí: Chimky nie sú našou poslednou témou: dodržujte ústavu Ruskej federácie, chceme nielen slobodu zhromažďovania, ale aj slobodu tlače a slobodné voľby. A máme ešte veľa tém...

Za posledné roky je v Rusku 19 nevyšetrených vrážd novinárov. 

Prípadom Olega Kašina sa zaoberá starší vyšetrovateľ osobitne závažnej trestnej činnosti Sergej Golkin. Je to ten istý, ktorý vyšetroval vraždu zakladateľa ruského Forbesu Pavla Chlebnikova aj vraždu Anny Politkovskej.

Prepad Olega v sobotu 6. novembra bol zrejme mohutným signálom – má byť výstrahou voči akejkoľvek občianskej či novinárskej aktivite. Otázka je, ako tieto udalosti zmenia tvár politickej reality v Rusku. Aký veľký je vlastne ten chimkinský les – teda na akej veľkej ploche dnešného Ruska sa rozprestiera?