Míting v metropole

Magda Vášáryová je hyperaktívna osoba, a tak poňala aj svoju volebnú kampaň. Jej konkurenti občas pôsobia pri jej nabitom programe, keď každý deň navštevuje školy, sociálne ústavy a každý deň mítinguje na inom mieste Bratislavy, dojmom ležérnych ľudí, ktorým o nič nejde. 

Je utorok večer a v ošumelej prednáškovej sále odborárskeho domu je asi dvadsať ľudí, prevažujú tí starší a ženy. Za katedrou vpredu sedia dve ženy – moderátorka Iveta Malachovská a vedľa nej Emília Vášáryová. Staršia sestra prišla pomôcť mladšej, nevyzerá, že by ju to nadchýnalo, ale zodpovednosť a súdržnosť bola vo vášáryovskej rodine vždy veľmi silná. Rozpráva o tom, že ona bola vždy skôr zduteľ, kým sestra Magda bola slnko rodiny. Pani Milka hovorí aj o Bratislave, o Plese v opere – a všetko je to decentné, ako keď hovorí skutočná dáma. Ženy viac ako o Bratislave dumajú nad tým, ako to pani Milka robí, že je stále taká krásna.

Až po sestrinom expozé prichádza mladšia sestra Magda. Vyzerá sviežo aj v čiernom oblečení, je plná energie a stále sa usmieva. Rozpráva o svojich snoch a plánoch. Len sa to ťažko oddeľuje. Hovorí o vláčiku do Petržalky popod Dunaj, o čistých uliciach, kde sa smetné nádoby nebudú len pravidelne vynášať, ale aj umývať, o nových električkách a nových koľajniciach, o novom centrálnom parku, o novom moste pre peších, o novej mediatéke, o lepšom parkovacom systéme, o novej metropolitnej polícii. Nič z toho vraj nie je problém, ani mesto sa nebude zadlžovať. Voliči vyzerajú spokojne. Snívajú spolu s pani Magdou, zdá sa, že uverili: všetko bude lepšie. Stačí, aby táto šarmantná žena šibla čarovným primátorským prútikom.  

Ľavicový starosta Petržalky na to ide inak. Luxusná kaviareň v nákupnej zóne Eurovea, pred ňou pútač pozývajúci na stretnutie s Milanom Ftáčnikom. V kaviarni sú pre perspektívneho primátora vyhradené štyri stolíky hneď pri vchode. V kaviarni je prítmie a zvyšok kaviarne si žije svojím obvyklým životom. Živá kapela v kúte hrá príjemné blues, ľudia počúvajú a popíjajú v intímnom šere. Aj pár minút po siedmej je ešte za Ftáčnikovými stolmi prázdno. Posedáva tu iba jeden z volebných manažérov. Keď prejavíme záujem o kandidáta, začne telefonicky zháňať svojho šéfa. O pár minút už Milan Ftáčnik náhlivo vchádza do Eurovey a rozhliada sa po voličoch. Ani nedá veľmi najavo sklamanie, že za jeho stolíkmi nesedia nerozhodnutí občania, iba dvaja novinári z pravicových médií. Prisadne si a bez veľkých emócií skonštatuje, že tento spôsob kampane prosto nefunguje, ale chceli ho skúsiť. Keď aj prídu do kaviarne nejakí ľudia, sú to len jeho presvedčení voliči. „Žiadne nové akvizície.“ Ale vraj aj iné formy zlyhávajú. „S mítingami to ide dolu vodou,“ skonštatuje. Treba sa vraj postaviť pred nákupné centrá a oslovovať ľudí, ktorí už majú nakúpené. Skúsil to pred Tescom aj pri zadnom vchode v Hypernove. Ešte má význam ísť do klubov dôchodcov a do akcií organizovaných Jednotou dôchodcov. Bez problému povie, že Monika Beňová sa asi zbláznila, keď išla na bilbord s kandidátom Občianskeho klubu. O Andrejovi Ďurkovskom hovorí familiárne ako o „Ďurkim“ a nevie si veľmi vysvetliť, prečo ako primátor zlyhal, hoci začal dobre a osvedčil sa aj v Starom Meste. „On je introvert,“ zamýšľa sa, ale rozhovor náhle prerušuje, objavuje sa konečne občan. No ani to nie je klasický volič, iba človek, ktorý si chce s kandidátom čosi vybaviť, možno budúci kšeft. Až potom príde ten, na koho Ftáčnik čaká. Muž v stredných rokoch si nesmelo prisadne. Vraj bývalý policajt a je presne z tej skupiny občanov, ktorú Ftáčnik cielene oslovoval. 

Ftáčnik má komunikačný talent  aj špeciálnu charizmu založenú na vecnosti, ktorou pomenúva veci. Triezvo vecný Ftáčnik, romanticky snívajúca Vášáryová, a na oboch nahnevane zazerajúci Ján Budaj – to je predvolebná Bratislava.