Očami Doroty Nvotovej

Objednám mu večeru, kolu a chvíľu sa na seba usmievame. Po anglicky ešte dobre nevie, ale učí sa rýchlo. Žije na ulici, spolu s gangom asi 20-tich ďalších chlapcov. Spia na škatuliach, stúlení k sebe až tak, že ich hniezdo pripomína masový hrob. Nafetovaní večer pospia, všelijako nakope, tam ruka, tam noha, obkolosení pouličnými psami. Tie sú im jedinými priateľmi. Včera som im odniesla nepotrebnú staršiu perinu – v Káthmandu pomaly prituhuje a decká sú prechladnuté a majú teplotu. So Sarojom som sa zoznámila pred mesiacom, keď som o ňom a jeho kamarátoch robila reportáž. Fetovali na chodníku lepidlo z vrecka a smutne pozerali pred seba. Nafotila som ich, nasýtila a obliekla od hlavy po päty do čistého – veď mal byť Tihár, miestne Vianoce. Kým som stihla vyvolať fotky, veci už predali. Za lepidlo. Tak končia aj keksíky, ktoré im naivní a dobrosrdeční turisti kúpia na ich naliehanie v  miestnom supermarkete. Neotvorené končia u dílerov a chlapci majú jednu dávku. Vydržia tak žiť zhruba do osemnástich, po tom im odumiera mozog a občas sa niekto nezobudí. Problém so Sarojom je, že je iný. A ja som si ho obľúbila a neznesiem pocit, že večer idem domov dať si teplú sprchu, a on sa sfetuje, a potom zaľahne k psom. Dnes dostal ďalšiu várku oblečenia, keďže minulú predal: moju obľúbenú čapicu a kabát. Teraz chodí po ulici a vyzerá ako ja. Visí to na ňom, má síce 12 rokov, ale vyzerá na 9. Samozrejme, že mi to nedalo a spýtala som sa ho, či nechce ísť k nám do detského domova. Chce. Chce chodiť do školy, chce byť čistý a hlavne, chce mať bicykel. Okrem neho sú na ulici ešte asi traja, ktorí by chceli zmenu. Ostatní sú príliš závislí na to, aby si uvedomili, že toto nie je sloboda. Nesúdim – ja na ich mieste by som fetovala až na smrť. Sám na ulici, bez rodičov, bez nádeje...väčšinou utekajú pred domácim násilím, alkoholickými rodičmi...a sami končia ako feťáci. Sarojova mama podľahla zraneniam, ktoré jej spôsobil jeho násilnícky otec. Vtedy Saroj zobral nohy na plecia. A už je na ulici 4 roky. Do decáku sa nám už chlapci nezmestia, a preto chceme prenajať malý byt, kde by boli, a staral by sa o nich náš tím. Chodili by do školy, hrali sa, pozerali telku, bicyklovali sa a robili to, čo ostatné deti. Najprv však musia absolvovať drsnú odvykačku. Väčšina z nich sa na to ani neodváži a väčšina z tých, ktorí sa odvážia, to nevydrží a vráti sa na ulicu. Ak vám to možnosti dovoľujú, prosím, pomôžte nám finančne na založenie tohto nového centra. Happy Home už úspešne vedie tri podobné detské domovy – vďaka pomoci čitateľom .týždňa. A teraz ide zima a treba štvrté. www.dorotanvotova.sk