Kandidát

Bola to pozoruhodne rýchla premena. Krátko pred zasadnutím Ústavnoprávneho výboru parlamentu, ktorý si opäť predvolal kandidátov na post generálneho prokurátora, pôsobil Jozef Čentéš v obkľúčení novinárov ako plachý človek, no o niekoľko minút už pred poslancami vystupoval úplne suverénne. Spomedzi štyroch kandidátov, ktorí doteraz vo výbore vystupovali, predstavil určite najodvážnejšiu víziu.

Podobne ako Ján Hrivnák, ktorého v minulej voľbe navrhla poslankyňa za SDKÚ Jana Dubovcová, aj on považuje za kľúčové, aby sa generálnemu prokurátorovi obmedzila možnosť vydávať takzvané negatívne pokyny. Vďaka tejto právomoci mohol kedykoľvek nielen zastaviť trestné stíhanie, ale aj odobrať prípad podriadenému prokurátorovi a prideliť inému. Tým by sa posilnila autonómnosť postavenia radových prokurátorov, ktorí vykonávajú dozor nad vyšetrovaním jednotlivých káuz. 

Ak bude Čentéš zvolený, presadil by aj zverejňovanie zásadných rozhodnutí prokuratúry, s čím bol v minulosti problém. Vie si predstaviť, že prokuratúra by mala dostať aj niektoré nové kompetencie. Napríklad prijímať rozhodnutia  v súvislosti s nelegálnymi skládkami odpadov, ak by bolo možné ohrozenie ľudských životov. Nebráni sa ani  zmenám v ústavnom postavení prokuratúry, aj keď je za to, aby zostala samostatným orgánom. V Česku, kde došlo k transformácií prokuratúry na systém štátnych zastupiteľstiev podriadených ministerstvu spravodlivosti, spôsobilo toto riešenie podľa Čentéša problémy. Prokuratúra tiež tlačí pred sebou veľké množstvo neuzavretých trestných vecí, preto si kandidát koalície myslí, že by sa malo urýchliť prípravné konanie vyšetrovania a prokurátori by sa mali viac sústrediť na veľké kauzy organizovaného zločinu. V oblasti drogovej kriminality, ktorej sa venuje, považuje za oveľa podstatnejšie stíhať drogových dílerov ako užívateľov drog. 

V jednej pasáži svojho vystúpenia sa však Čentéš dostal na tenký politický ľad, a to keď podporil vytvorenie úradu európskeho prokurátora. Túto inštitúciu Slovensko v minulosti odmietlo s argumentom, že jej zriadenie by viedlo k harmonizácií trestných politík národných štátov. Neprijateľné to bolo najmä pre KDH.

Jozef Čentéš začínal ako prokurátor na jednej z bratislavských okresných prokuratúr začiatkom 90. rokov a venoval sa najmä trestným veciam. Neskôr nejaký čas pracoval v Slovenskej sporiteľni, v roku 1999 sa však k prokurátorskému remeslu vrátil. A to rovno na Generálnu prokuratúru SR. V roku 2004 sa stal zástupcom riaditeľa trestného odboru. Vybrala si ho vtedajšia riaditeľka tohto odboru Eva Mišíková, ktorá v predchádzajúcej voľbe generálneho prokurátora sama kandidovala. Zástupcom Čentéš zostal, aj keď Mišíkovú na riaditeľskom poste nahradil Trnkov nominant Tibor Šumichrast. Ich vzťahy neboli podľa informácií .týždňa ktovieako ružové. Prokurátor s akademickými ambíciami, ktorý sa venoval najmä práci a rodine, do kolektívu Trnkových blízkych príliš nezapadol a bol skôr trpený ako obľúbený.  Po Šumichrastovom príchode nemohol do ničoho vážneho zasahovať. Venoval sa najmä vzdelávaniu právnych čakateľov, urobil si docentúru a pracoval v odborných komisiách, ktoré pripravovali zmeny trestných kódexov. Ak bolo treba prokuratúru prezentovať na odborných konferenciách, spravidla to robil práve Čentéš. Podľa znalcov sa postupne vypracoval na jedného z najlepších právnych teoretikov, akí dnes na prokuratúre pracujú. 

Ak bude Čentéš za generálneho prokurátora zvolený, čo ani pri koaličnej dohode stále nie je isté, bude musieť okrem nespornej odbornej erudície osvedčiť aj ďalšie kvality. Okrem ukončenia vlečúcich sa káuz, ako je napríklad Hedviga Malinová, bude musieť ustáť aj politické tlaky. Taktiež bude potrebné zlepšiť napäté vzťahy so Špeciálnou prokuratúrou a čaká ho aj riešenie personálnej politiky na prokuratúre. Je verejným tajomstvom, že pri obsadzovaní prokurátorských miest panujú podobne netransparentné praktiky a protekcia ako pri obsadzovaní miest v súdnictve. Neosvedčilo sa ani obsadzovanie dôležitých miest na Generálnej prokuratúre ľuďmi z prostredia vojenskej prokuratúry, čo sa dialo najmä počas Trnkovej éry. Dôvod je jednoduchý. Vojenskí prokurátori boli zvyknutí na iný štýl práce aj na inú trestnú činnosť. Násilná a sofistikovaná ekonomická trestná činnosť je niečo úplne iné ako dezercie či požívanie alkoholu počas služby. 

Koalícia našla dobrého kandidáta, ktorý by to mohol zvládnuť. V súvislosti s jeho osobou mrzí len jedna vec, a to medializované informácie, že bol kandidátom na vstup do KSS. Slovensko by si už konečne zaslúžilo generálneho prokurátora, ktorý do komunistickej strany nevstúpil z presvedčenia, a nielen preto, že to už nestihol.