Členovia poroty Bookerovej ceny dokážu v posledných rokoch prekvapiť. V roku 2008 odignorovali Rushdieho Čarodejníčku z Florencie, v roku 2010 udelili cenu veselému románu Howarda Jacobsona The Finkler Question. No a v roku 2009 obišli J. M. Coetzeeho, A. S. Byattovú aj Simona Mawera s ich knihami, pitvajúcimi horúce problémy dnešného sveta a prestížnu cenu odovzdali Hilary Mantelovej za jej klasický historický román Wolf Hall.
„Za každými dějinami se skrývají jiné dějiny,” píše autorka na 72. strane svojej hrubej knihy. Skutočne, ako písať o udalostiach, ktoré sa udiali pred 500 rokmi v Anglicku? Ako literárne oživiť členov kráľovského dvora, vojvodov a dámy, biskupov a prelátov, nemeckých obchodníkov, holandských remeselníkov, kráľovské deti, „schovanky” a „pankhartov”? Ako to urobiť tak, aby čitateľa nezaslepila exotika Toweru a Westminsteru? Ako sa nedopustiť ahistorických skratiek spájajúcich ľudí dnešného sveta so svetom dávno minulým?
Hilary Mantelová vie, ako sa to robí. Najprv by ste si mali detailne naštudovať dané historické obdobie, potom si musíte pripomenúť, že Thomas More, arcibiskup Cranmer či kráľovná Katarína Aragónska boli vo svojej podstate takí ľudia ako my. A nakoniec musíte svoj košatý príbeh pútavo napísať.
Hlavným hrdinom Mantelovej románu je Thomas Cromwell, mimoriadne talentovaný, charizmatický a pracovitý človek „nízkeho” pôvodu, ktorý v podstate riadil Anglicko v jednom z rozhodujúcich momentov európskej histórie, v čase, keď sa „střecha křesťanstva řítí na lidi tam dole”. Na začiatku je Cromwell účtovník a právnik kardinála Wolseyho, ktorému sa však nepodarí anulovať bezdetné manželstvo Henricha VIII a Kataríny, v dôsledku čoho upadne do nemilosti. Služby šikovného, pragmatického, s reformáciou sympatizujúceho a na európske bankové kruhy napojeného Thomasa vzápätí využíva samotný kráľ, vďaka čomu sa Thomas stane jeho dôverníkom a kancelárom.
Pre človeka dnešnej doby, ktorý uveril ilúzii, že za jeho hektického života sa udiali tie najdôležitejšie veci na svete, je Wolf Hall vytriezvením. Lebo to, čo sa v Európe stalo v prvej polovici šestnásteho storočia, bolo skutočne revolučné. Na kontinente prebieha reformácia, (pozemskou) odmenou za preklad evanjelií do miestnych jazykov je smrť v plameňoch, cirkev vlastní len v Anglicku – podľa Thomasa Cromwella – približne tretinu všetkých majetkov. Uprostred toho všetkého žije chudák kráľ Henrich VIII., ktorému sa z nejakého dôvodu nechce narodiť potomok mužského rodu. Zodpovednosť za krajinu a túžba po mladom ženskom tele ho vedie k výmenám manželiek (v románovom čase stihne vymeniť Katarínu za Annu, no Jane Seymourová už čaká na svoju príležitosť), čo ohrozuje stabilitu Európy viac než dnešná insolventnosť írskych bánk. Reformáciou oslabenú moc rímskeho biskupa spolu s otvorením Biblie laikom vnímajú jedni ako búranie starého, druhí ako zrodenie nového sveta. Vysoké sa spája s nízkym, telesné sa mieša s duchovným. Cirkev stráca časť zo svojej politickej moci, Ježiš a evanjeliá sa približujú obyčajným ľuďom: „Bůh pozvedl pero a chystá se svá slova vepsat do jejich srdcí.”
Thomas Cromwell v čase, keď sa lámu dejiny obchoduje, organizuje, pomáha chudobným, manipuluje vojvodov, zachraňuje biskupov a princezné, vychováva bojovníkov a aristokratov. Z chudobného kováča sa postupne mení na bohatého obchodníka, vplyvného diplomata, cirkevného reformátora a kráľovského manipulátora. Na konci románu a na vrchole kariéry odchádza do Wolf Hall, rodinného sídla Seymourovcov. Je rok 1535. O päť rokov bude v Toweri na popravisku. Ale to je už námet na ďalší román.
Klasický historický román. Poučné a vzrušujúce čítanie.
Hilary Mantelová: Wolf Hall Argo, 2010.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.