Boli časy, keď Sliezsko bolo hlavne nemecké, len malá časť bola rakúsko-uhorská. Medzi vojnami sa Halič a s ňou časť Sliezska stala Poľskom, ostravský kus pripadol Československu, časť zostala Nemecku. O neveľký kus zeme, kde však bola v tom čase najväčšia koncentrácia priemyslu, hlavne hút a baní, sa viedlo hneď niekoľko vojen. Poliaci proti Nemcom v rokoch po prvej svetovej vojne trikrát povstali. O Těšín, Karvinú a okolie spolu Česi a Poliaci viedli regulárnu vojnu, jedinú skutočnú vojnu, ktorú Česi za posledné roky viedli a vyhrali. Napriek všetkému, čo sa tu za posledné storočie odohralo, zostalo tomuto regiónu to, čo väčšina strednej Európy za posledných sto rokov postrácala. Ešte stále sa tu preplieta čeština, poľština, nemčina a tiež slovenčina, rómčina. A aj zopár gréckych Macedóncov alebo macedónskych Grékov by tu človek našiel. Na českej strane zostala ako na jedinom mieste v Česku skutočná národnostná menšina, tešínski Poliaci, na strane Poľska stále ešte žijú nejakí Nemci, ktorých vyháňanie po vojne sa tu nebralo tak dôsledne ako v iných častiach Poľska. Ľudia sa tu však príliš podľa národností a národov deliť nechcú, osudy a životy tu bývali často tak zložito prepletené, že to niekedy ani nejde, a tak si hovoria Slezania, „šlonzáci“ a podobne.
Žije sa tu zvláštne, ťažko a ľahko zároveň.
Priemysel a bane sem priniesli prácu, možnosť zarobiť si viac ako inde v Poľsku, Slovensku či Česku (a predtým aj Nemecku), a preto sa sem ľudia mnoho minulých storočí sťahovali. Huty, bane a továrne a búrlivo vzniknuté mestá tu však ovládli krajinu a dym z vysokých pecí a továrenských komínov dokonca aj nebo. Dnes sa tu na obidvoch stranách hranice ľudia búria, že vzduch sa tu ešte stále nedá dýchať a voda v riekach nielenže sa nedá piť, ale ani vykúpať sa v nej väčšinou nedá. Miesta rôzne pospájané podivnými polodiaľnicami tu na seba nadväzujú tak, že spoznať, kde práve ste, sa dá len podľa tabuliek pri cestách. Dá sa tu poctivo stratiť a blúdiť, už sa mi to pri ceste z Česka do Varšavy v tejto oblasti veľakrát stalo. Pekných miest, kvôli ktorým by tu človek dobrovoľne prebýval, je len málo, bez ďalšieho listovania sprievodcami mi schádza na um len Těšín, teda tá jeho stredoveká poľská časť, nie nevábne české predmestie za riekou Olšou.
A predsa sú ľudia na tento svoj domov hrdí a Hnutie za autonómiu Sliezska dostalo pred niekoľkými dňami v miestnych voľbách desať percent hlasov a bude mať svojich poslancov v parlamente sliezskeho vojvodstva. S autonómiou, ktorá tu v strednej Európe všeobecne nie je v obľube, by som to veľmi nádejne nevidel, ale možno sa podarí dosiahnuť uznanie Slezanov ako zvláštnej národnostnej menšiny a sliezčiny ako zvláštneho slovanského jazyka. Napokon, niekde som sa dočítal, že na Slovensku už Slezanov ako národnostnú menšinu na rozdiel od Česka a Poľska uznávate. Možno to bude preto, že na Slovensku žiadne Sliezsko nemáte. Tak to totiž v tej našej zvláštnej, k svojim koreňom sa nie príliš hlásiacej strednej Európe stále ešte býva.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.