Média

Maškaráda od Lermontova, Rozum a cit od Austinovej a Pani Bovaryová od Flauberta sú tri slávne literárne predlohy, na ktorých motívy boli napísané, nakrútené a už aj odvysielané 70-minútové televízne filmy. Vznikli v rámci cyklu Nesmrteľní, ktorý je financovaný zo Zmluvy so štátom na rok 2010. Pre STV ho vyrobila spoločnosť OREO. Napriek neobvyklej marketingovej podpore a hviezdnemu obsadeniu prvý diel neprekonal priemernú sledovanosť Kriminálky Staré mesto. Zdá sa, že slovenský divák síce nostalgicky volá po legendárnych bratislavských pondelkoch, v skutočnosti však o klasikov veľmi nestojí, a to ani v modernom šate. Pritom ingrediencie boli sľubné. Nielen profesionálne odvedená práca celého filmového štábu, odvážny casting (vďaka za objav viacerých, veľmi talentovaných a neokukaných tvárí!) výborná hudba, fotogenické exteriéry a interiéry, ale aj sám nápad – zobrať základnú zápletku vekmi overeného diela, príbeh plný vášne, lásky, strachu a hľadania, a vsadiť ho do slovenskej súčasnosti. Nie je to úplne originálne, ale atraktívne je to dosť. Paradoxne, práve na necitlivej modernizácii to stroskotáva najviac. Divák sa zaoberá kauzalitou a neprirodzeným správaním „moderných“ hrdinov, takže nemá šancu dať sa pohltiť príbehom a emóciami, ktoré sa časom nemenia. Nadčasovosť príbehu zabíjajú pominuteľné detaily. Ešte je však pred nami sedem opravných termínov, tituly sú sľubné, dajme teda ďalším scenáristom a režisérom rovnakú divácku šancu. 

TELEVÍZIE Lepšie reštaurácie aj na Slovensku

Šesť rokov sa v Británii vysielajú excentrické výpady úspešného šéfkuchára, ktorý navštevuje najväčší reštauračný priemer až podpriemer, aby poradil, ako lepšie variť a prilákať viac zákazníkov. A keďže je to TV šou, kuchár, ktorý sa brodí gastronomickou spodinou, musí byť skutočne prostoreký. Tvorcovia našli Gordona Ramsaya a z formátu Kitchen Nightmares sa stal medzinárodný úspech, ktorý sa rozšíril do celého sveta. Slováci fenomén spoznali cez českého kuchára Zdeňka Pohlreicha a jeho Ano, šéfe! na televízii Prima. Zlé reštaurácie (tie najpočetnejšie zastúpené) vpustili oči celého národa do svojich komôr, šuplíkov a temných zákutí, nechali si vynadať známym kuchárom a pretrpeli jeho drobnohľad pri všetkých činnostiach. Za cenu medializácie a (hádam) prílevu návštevníkov. Pohlreich sa stal televíznou hviezdou A-kategórie, čo zas pretrpí on. Oplatí sa, jeho reštaurácie sú permanentne vybookované. Efekt televíznej šou sa v tomto prípade nekončí pri rozhovore v električke či s kolegami v práci. Česi začali odmietať univerzálne hnedé omáčky v prášku, menu lístky preplnené polotovarmi, trápne kapustové zeleninové oblohy a ďalšie fenomény miestnej kuchyne, dobre známe aj Slovákom. A tu sa začína príbeh Ano, šéfe aj na Slovensku. Televízia Joj našla ochotného a dobrého kuchára a budúci rok sa fenomén rozkrúti aj na Slovensku. Hádam mu dostatočne naostrí jazýček, keďže má ísť o šou. O šou, ktorá je iná, ako ostatné. Je užitočná.

 Denník Rzeczpospolita čelí silnému tlaku poľskej vlády Donalda Tuska. Liberálnej vláde prekáža opozičné zameranie denníka a zmenou vlastníckych vzťahov chce zosadiť šéfredaktora Pavla Lisického, ktorý tieto rešpektované noviny vedie od roku 2006. V ekonomických témach stojí denník na strane slobodného trhu, v morálnych je konzervatívny. Počas posledných rokov sa stal fórom pre konzervatívnych aj liberálnych intelektuálov, občas vystupoval kriticky proti politike Práva a spravodlivosti, inokedy proti Občianskej platforme Donalda Tuska. Jedným aj druhým to vadilo, ale až Tuskova vláda sa rozhodla zneužiť svoje postavenie a žiadať hlavu šéfredaktora. Prísne vzaté, deje sa tak v súlade s vlastníckymi vzťahmi. Denník vydáva spoločnosť Presspublica, 51 percent akcií vlastní britská mediálna korporácia Mecom Group, 49 percent poľská vláda zastúpená ministerstvom financií. Táto neštandardná situácia vznikla transformáciou pôvodne štátneho denníka, keď štát na začiatku 90. rokov čiastočne privatizoval 49 percent a neskôr ďalšie 2 percentá akcií. Ponechal si však vo výlučnom vlastníctve názov denníka a napriek verejným prísľubom, že vláda denník predá, sa tak nikdy nestalo. Denníka Rzeczpospolita, ktorý denne predá okolo 140-tisíc výtlačkov, sa zastal britský týždenník Economist a európske združenie novinárov zaslalo premiérovi Tuskovi znepokojený otvorený list. Postup vlády kritizuje aj konkurečná Gazeta Wyborcza. Pavel Lisicki pre .tyždeň  vyhlásil, že je postupom vlády „znepokojený“, prekáža mu „snaha utíšiť opozičný hlas“ a spôsoby, ktoré „nie sú štandardné nikde v EÚ“. 

.týždeň sa pridáva k znepokojeniu a stojí na strane Rzeczpospolitej.