Komunálny pocit

A nehovorím vôbec o voľbe menšieho zla či absencii ideálnych kandidátov. Takí neboli v žiadnych voľbách doteraz. Hovorím o pocite zo seba, z voličov, z politikov, z krajiny. Vždy doteraz som cítil, že vo voľbách, aj komunálnych, ide o spor, ktorý stojí za to, že za povrchom volebných agitácií a sľubov je skutočná otázka, či chceme byť viac, alebo menej slobodní, viac, alebo menej rozumní, viac, alebo menej hrdí. A že dôležitým kritériom volieb je slušnosť.

Teraz to tak prvýkrát necítim. Akoby skupina, ktorá tu už 21 rokov vzdoruje komunistom a ich klonom, postupne prestala mať morálnu prevahu.

Je sobotná noc, výsledky sú známe, a ja z nich nemám ani radosť, ani sklamanie. Len takú čudnú chuť v ústach. Skúsim ju aspoň opísať.

Po roku 1989 sa tu verilo, že do vlád, parlamentov a úradov budú postupne prichádzať vzdelanejší ľudia, že svetrových lídrov VPN a disidentov tajnej cirkvi z KDH nahradia mladší, dynamickí politici so západnými školami a najmä spôsobmi. Že statočnú generáciu Nežnej revolúcie, napáchnutú neslobodou, vystriedajú rozhľadení ľudia, odkojení slobodnými pomermi. Už tomu neverím. Tak ako vtedy, aj teraz stoja na jednej strane sporu zošikovaní komunisti a ich mentálni dediči. To sa nezmenilo. Ale na druhej strane už nie sú statoční amatéri, ale profesionálni oportunisti. Žiadna vzdelaná generácia ctiteľov slobody, žiaden rastúci húf odborníkov, čo na November nezabudli, nič také. Len čoraz väčší tábor manipulácie a čoraz viac pravicových masiek, za ktorými je ukrytý úbohý osobný cieľ.

V týchto voľbách sa presadilo zopár dobrých primátorov, starostov a poslancov. Tých si treba vážiť a pestovať. Ale väčšina, veľká väčšina pravice, je už trápne podobná svojim neslobodným súperom. A nie je to tým, žeby sa strany, ktoré vzišli z KSČ, postupne kultivovali. Nie, ony ostávajú verné svojmu pôvodu. To len tí, čo sa hlásia k Novembru, sa čoraz viac kazia, pustnú a besnia. Veď si všimnite, koho a kam nominoval Dzurinda, akú sebeckú taktiku zvolil Most, aké koalície pouzatváralo KDH. A ako sa v mnohých mestách a obciach pravica sama zdiskreditovala.

Neprestanem preto voliť, ani písať, ani snívať o lepšej budúcnosti. Ale po týchto komunálnych voľbách cítim, že hranica, ktorú vyrezal November, je už takmer zrušená.