Svet

Minulý utorok zaútočila Severná Kórea na Južnú Kóreu: delostrelectvo KĽDR spustilo paľbu na juhokórejský ostrov Jon-pchjong, ktorý má zhruba 1 300 obyvateľov. Ostreľovanie malo za následok dve ľudské obete, požiar sa zmocnil približne sedemdesiatich domov a miestni ľudia sa na výzvu úradov uchýlili do krytov. Útok Severnej Kórey odsúdilo OSN, ale aj najväčší spojenec Južnej Kórey, Spojené štáty americké. Barack Obama potvrdil pripravenosť brániť Južnú Kóreu pred agresiou, a na potvrdenie dohodol s touto krajinou spoločné vojenské cvičenie – na výstrahu útočiacim Severanom. Útok odsúdilo tiež Rusko, neutrálne sa zachovala Čína, ktorá len vyzvala na zachovanie mieru v oblasti, vystríhala sa však použiť ostrejšie slová na adresu Severnej Kórey, ktorá patrí k jej spojencom. 

Svet sa na okamih zhrozene zastavil s otázkou: nie je toto začiatok konfliktu, ktorý by mohol prerásť hranice regiónu?

Obavy sú pochopiteľné. Už vzhľadom na to, že Severnú Kóreu ovláda nevypočítateľný režim, ktorý sa pomerne nedávno prezentoval technicky vyspelými jadrovými zariadeniami (existuje vážne podozrenie, že práve Čína umožnila Severnej Kórei tieto zariadenia vybudovať). A vojna, ktorá v roku 1950 vypukla medzi komunistickým severom Kórejského polostrova a jeho juhom, sa v skutočnosti nikdy neskončila. V roku 1953 ju prerušilo prímerie, ktoré trvá dodnes. Toto nie je ani prvé porušenie prímeria – medzi dvoma krajinami pravidelne dochádza k rôznym konfliktom, spravidla vyprovokovaným zo strany komunistického režimu na severe.

Toto konkrétne ostreľovanie síce Severná Kórea vyhlasuje za odpoveď na juhokórejskú provokáciu, Južná Kórea však opakuje, že cvičenia, aké rutinne vykonáva v oblasti Žltého mora, provokáciou nie sú. Tvrdí, že pri tom cvičení, ktoré predchádzalo paľbe, nemierila raketami na svojho severného suseda.

Dôkazom toho, že Južná Kórea nebola agresorom, je už jej postoj po útoku, keď namiesto vojenskej reakcie vyčkávala a vyzývala na upokojenie situácie. Južná polovica Kórejského polostrova vojnu nepotrebuje a neželá si ju. Severná polovica dennodenne prežíva zúfalstvo a biedu, aké sú schopné vyprodukovať autoritatívne režimy v hociktorej časti sveta. Aj to je dôvod, pre ktorý dáva z času na čas vedieť o svojej existencii a najmä nebezpečnosti.

Moskva smeruje do Svetovej obchodnej organizácie. Posledná prekážka má padnúť 7. decembra na summite EÚ – Rusko, kde bude uzavretá vzájomne kompromisná dohoda o exporte niektorých surovín. Pre Američanov je členstvo Ruska „politickou prioritou“ a gruzínske veto sa neočakáva. Premiér Putin súčasne navrhol, aby medzi EÚ a Ruskom vznikla zóna voľného obchodu.

 

Brazílske štátne orgány obnovili poriadok v severnej časti mesta Rio de Janeiro. Oblasť mesta, nazývanú Vila Cruzeiro, ovládli mafiánske a drogové gangy a po piatich dňoch násilia a 30 mŕtvych sa štátnym orgánom podarilo zastaviť pouličné streľby, zničiť barikády a požiare. Okrem špeciálnych jednotiek a vojenskej techniky bolo na mieste nasadených 17 500 policajtov.

 

Európsky parlament schválil správu, ktorá žiada, aby členské štáty federalizovali rodinné právo a zaviedli princíp vzájomného uznania. Výsledkom by bolo, že zväzky dvoch osôb rovnakého pohlavia alebo polygamné manželstvo by platili bez zmeny legislatívy po celej EÚ vrátane Slovenska. Správa volá aj po rešpekte k starším a riešení demografickej krízy

 

V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev sa zišli malí podnikatelia, aby protestovali proti zmenám v daňovom systéme, ktoré zvýhodňujú veľké podniky. Okolo šesťtisíc ľudí sa zišlo, aby upozornilo na to, že takzvaná daňová reforma, ktorú predminulý týždeň schválil parlament, je na prospech najmä tým podnikom, ktoré majú úzke vzťahy s vládou. Legislatíva má platiť od 1. januára.

Prezident Václav Klaus požiadal vládu, aby vyjednala pre krajinu možnosť nevstúpiť do eurozóny ani po tom, ako Česká republika splní všetky formálne podmienky na vstup. Náš západný sused by tak získal podobný status ako Veľká Británia či Švédsko. Nápad hlavy štátu sa však stretol s nesúhlasom predsedu českej vlády Petra Nečasa i ministra financií Miroslava Kalouska. ČR plánovala euro prijať v roku 2010, pre krízu sa však tohto cieľa vzdala.

Keď to nejde, tak to nejde. Naposledy sa nádejná prezidentská kandidátka za republikánov preriekla, že USA podporujú svojich severokórejských spojencov. Moderátor ju opravil a Sarah sa pekne usmiala, od prezidenta sa však čaká viac.

Šéfka britského štatistického úradu sa môže tešiť na zaujímavú, hoci dosť utopickú úlohu. Vláda Davida Camerona chce zaviesť meranie tzv. indexu šťastia. Už počas kampane konzervatívci hlásali, že šťastie nespočíva len v hmotných veciach. Teraz ho chcú vyčísliť.

Britského europoslanca vykázali z rokovania europarlamentu – oficiálne pre opakované vyrušovanie, v skutočnosti preto, že pri prejave nemeckého socialistu Martina Schulza vyjadril svoj názor na direktívnosť EÚ pokrikom Ein Volk, ein Reich, ein Führer!.