Začiatkom marca 2007 si pred začiatkom futbalovej sezóny pozval novinárov na tlačovku zastupujúci generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu Vladimír Wänke. Sebavedomo a prísne hovoril o tom, že korupcia ako celospoločenský problém sa môže vyskytovať aj vo futbale. Korupcia je však pliaga a treba ju odhaľovať aj trestať. A Wänke dodal, že zväz už prijal tvrdé opatrenia na potláčanie a zamedzovanie vzniku akejkoľvek formy korupcie. Novinári si pochvaľovali, že ten Vlado Wänke je odvážny chlap, on jediný z vedenia SFZ aspoň pripúšťa, že korupcia vo futbale je už vážny problém, že sa tu bežne kupujú zápasy. Ostaní zvolili taktiku mŕtveho chrobáka.
Hra osudu však bola v tomto prípade krutá. O tri dni polícia zadržala prvého futbalového funkcionára, na ktorého mala dôkazy o korupcii. Bol to Vladimír Wänke.
Prvé reakcie futbalových funkcionárov boli opatrné, Wänkeho sa zastávali, dokonca ho najprv ani nezbavili funkcií, iba ho poslali na dovolenku. Šéf futbalového zväzu Laurinec celý zmätený vyhlásil: „Vlado Wänke stál v prvej línii boja proti korupcii v slovenskom futbale, vystupoval veľmi dôrazne aj v médiách a takisto akceptoval princíp nulovej tolerancie voči takejto činnosti.“ Verejne sa Wänkeho zastali aj manažéri špičkových slovenských klubov, vraj sa k nim správal vždy férovo, iba občas nakričal, keď niečo nesedelo. Samotný Wänke všetko poprel a o prebraní obálky s peniazmi od policajného agenta povedal: „Žiadnu obálku som od neho neprevzal. Nie som naivný ani mentálne retardovaný či blbec.“
Lenže veci sa začali vyvíjať v jeho neprospech. Ozvali sa ďalší svedkovia, futbalista z Prievidze Andrej Brzáč a tiež pán, ktorého svedectvo sa neskôr ukázalo ako kľúčové. Ján Hriň st. z Dolnej Strehovej vraj raz v televízii videl, ako Wänke brojí proti korupcii. V pánu Hriňovi vzkypela od zlosti krv a išiel na políciu. Tam opísal, ako doniesol Wänkemu prepravku ovocia a kartón vína, lebo bez toho by na zväze nič nevybavil.
Futbalové prostredie je kruté a Wänkeho vplyv v ňom bolo cítiť. Mladý futbalista Brzáč čoskoro stratil chuť miešať sa do kauzy. Vyhlásil, že sa ho snažia zdiskreditovať a urobiť z neho „magora a debila“. Szabovi, ktorý bol policajným agentom, sa vraj vyhrážala mafia, strácal nervy s novinármi a začal pôsobiť čoraz menej dôveryhodným dojmom. Funkcionár z Dolnej Strehovej bol zase vystavený posmechu, že kvôli nejakým kartónom vína a prepravke jabĺk z vlastnej záhrady obviňuje takého mocného človeka.
Na Špeciálnom súde sa Wänkeho prípadu venoval samosudca, ktorý korupciu profesionálne skúmal aj pred svojím nástupom na Špeciálny súd – Ján Hrubala. Po dvoch rokoch si Vladimír Wänke vypočul jeho rozsudok. Hrubala ho odsúdil na tri roky a štyri mesiace nepodmienečne a uložil mu peňažný trest 2 000 eur. Sudca na konci poznamenal: „Súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný mal povesť človeka, u ktorého sa minimálne patrilo zavďačiť za vybavenie zmien vo futbalovej matrike.“ Pikantné na celej veci bolo, že o korupčnom správaní Wänkeho nepresvedčil samosudcu ani tak policajný agent, ktorý nakrúcal odovzdávanie obálky Wänkemu, ale oveľa presvedčivejší bol preňho svedok s jablkami a vínom z krtíšskeho regiónu. Ten, z ktorého si kopa ľudí robila žarty a ktorý si vraj preto dosť vytrpel.
Wänke sa odvolal, svedomie má vraj čisté. Jeho obhajca vraj vyhlásil, že považovať víno a jablká za úplatok je absurdné. Najvyššiemu súdu sa to však absurdné nezdalo. Minulý týždeň potvrdil rozhodnutie Špeciálneho súdu. Tak sa skončila kariéra jedného úradníka, ktorý sa vo futbalovej branži celé roky cítil ako neohrozený a mocný muž.
Šesťdesiattriročný Bratislavčan je vyštudovaný právnik a špecializoval sa na sociálnu problematiku. Ako hráč začínal v prípravke Slovana, bol v Červenej hviezde, Vinohradoch, Polygrafe. Ako napísalo Sme, často ho bolo vídať na malých žiackych a dorasteneckých zápasoch, kde sa cítil ako doma. V mestskom futbale sa začala aj jeho úradnícka kariéra. V SFZ bol šéfom matriky, členom zmierovacej komisie, šéfom ligovej komisie, športovým riaditeľom SFZ a napokon aj zastupujúcim generálnym sekretárom SFZ. Ktosi povedal, že Wänke bol v slovenskom futbale taký „malý boh“. Mal v rukách funkcie, ktoré sú pre kluby dôležité a na ktoré nie je upriamená taká pozornosť verejnosti ako na rozhodcov. Takže nemal zrejme ani pocit, že riskuje, keď vyžadoval za vybavenie prestupu „kolky“, ako sa vo futbalovom slangu hovorilo úplatkom.
Jeho spolupracovníci ho charakterizujú nielen ako skúseného úradníka, ale aj ako arogantného a možno až nezdravo autoritatívneho muža. Nemal problém na ľudí, ktorí od neho záviseli, kričať, ani vynadať im. S funkcionármi z malých klubov vraj zaobchádzal ako s poddanými.
Wänkeho príbeh by sa dal lakonicky zhrnúť vetou: Najprv korupciu kritizoval, potom za ňu sedel.
Hra osudu však bola v tomto prípade krutá. O tri dni polícia zadržala prvého futbalového funkcionára, na ktorého mala dôkazy o korupcii. Bol to Vladimír Wänke.
Prvé reakcie futbalových funkcionárov boli opatrné, Wänkeho sa zastávali, dokonca ho najprv ani nezbavili funkcií, iba ho poslali na dovolenku. Šéf futbalového zväzu Laurinec celý zmätený vyhlásil: „Vlado Wänke stál v prvej línii boja proti korupcii v slovenskom futbale, vystupoval veľmi dôrazne aj v médiách a takisto akceptoval princíp nulovej tolerancie voči takejto činnosti.“ Verejne sa Wänkeho zastali aj manažéri špičkových slovenských klubov, vraj sa k nim správal vždy férovo, iba občas nakričal, keď niečo nesedelo. Samotný Wänke všetko poprel a o prebraní obálky s peniazmi od policajného agenta povedal: „Žiadnu obálku som od neho neprevzal. Nie som naivný ani mentálne retardovaný či blbec.“
Lenže veci sa začali vyvíjať v jeho neprospech. Ozvali sa ďalší svedkovia, futbalista z Prievidze Andrej Brzáč a tiež pán, ktorého svedectvo sa neskôr ukázalo ako kľúčové. Ján Hriň st. z Dolnej Strehovej vraj raz v televízii videl, ako Wänke brojí proti korupcii. V pánu Hriňovi vzkypela od zlosti krv a išiel na políciu. Tam opísal, ako doniesol Wänkemu prepravku ovocia a kartón vína, lebo bez toho by na zväze nič nevybavil.
Futbalové prostredie je kruté a Wänkeho vplyv v ňom bolo cítiť. Mladý futbalista Brzáč čoskoro stratil chuť miešať sa do kauzy. Vyhlásil, že sa ho snažia zdiskreditovať a urobiť z neho „magora a debila“. Szabovi, ktorý bol policajným agentom, sa vraj vyhrážala mafia, strácal nervy s novinármi a začal pôsobiť čoraz menej dôveryhodným dojmom. Funkcionár z Dolnej Strehovej bol zase vystavený posmechu, že kvôli nejakým kartónom vína a prepravke jabĺk z vlastnej záhrady obviňuje takého mocného človeka.
Na Špeciálnom súde sa Wänkeho prípadu venoval samosudca, ktorý korupciu profesionálne skúmal aj pred svojím nástupom na Špeciálny súd – Ján Hrubala. Po dvoch rokoch si Vladimír Wänke vypočul jeho rozsudok. Hrubala ho odsúdil na tri roky a štyri mesiace nepodmienečne a uložil mu peňažný trest 2 000 eur. Sudca na konci poznamenal: „Súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný mal povesť človeka, u ktorého sa minimálne patrilo zavďačiť za vybavenie zmien vo futbalovej matrike.“ Pikantné na celej veci bolo, že o korupčnom správaní Wänkeho nepresvedčil samosudcu ani tak policajný agent, ktorý nakrúcal odovzdávanie obálky Wänkemu, ale oveľa presvedčivejší bol preňho svedok s jablkami a vínom z krtíšskeho regiónu. Ten, z ktorého si kopa ľudí robila žarty a ktorý si vraj preto dosť vytrpel.
Wänke sa odvolal, svedomie má vraj čisté. Jeho obhajca vraj vyhlásil, že považovať víno a jablká za úplatok je absurdné. Najvyššiemu súdu sa to však absurdné nezdalo. Minulý týždeň potvrdil rozhodnutie Špeciálneho súdu. Tak sa skončila kariéra jedného úradníka, ktorý sa vo futbalovej branži celé roky cítil ako neohrozený a mocný muž.
Šesťdesiattriročný Bratislavčan je vyštudovaný právnik a špecializoval sa na sociálnu problematiku. Ako hráč začínal v prípravke Slovana, bol v Červenej hviezde, Vinohradoch, Polygrafe. Ako napísalo Sme, často ho bolo vídať na malých žiackych a dorasteneckých zápasoch, kde sa cítil ako doma. V mestskom futbale sa začala aj jeho úradnícka kariéra. V SFZ bol šéfom matriky, členom zmierovacej komisie, šéfom ligovej komisie, športovým riaditeľom SFZ a napokon aj zastupujúcim generálnym sekretárom SFZ. Ktosi povedal, že Wänke bol v slovenskom futbale taký „malý boh“. Mal v rukách funkcie, ktoré sú pre kluby dôležité a na ktoré nie je upriamená taká pozornosť verejnosti ako na rozhodcov. Takže nemal zrejme ani pocit, že riskuje, keď vyžadoval za vybavenie prestupu „kolky“, ako sa vo futbalovom slangu hovorilo úplatkom.
Jeho spolupracovníci ho charakterizujú nielen ako skúseného úradníka, ale aj ako arogantného a možno až nezdravo autoritatívneho muža. Nemal problém na ľudí, ktorí od neho záviseli, kričať, ani vynadať im. S funkcionármi z malých klubov vraj zaobchádzal ako s poddanými.
Wänkeho príbeh by sa dal lakonicky zhrnúť vetou: Najprv korupciu kritizoval, potom za ňu sedel.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.