Myslím na to, keď vidím úpravy jeho diel. Pretože aj géniov sa snažia mnohí upravovať v presvedčení, že z toho vyjdú lepšie. V jeho prípade je to ako ísť sekerou na snežienky. Alebo buldozérom na Tatry. Nebol však len geniálnym skladateľom, bol aj géniom života ako takého. Majster irónie, sarkazmu, vtipu. Človek s prehľadom, ktorý sledoval hudbu v celej jej šírke. Veď, Svetozár. Geniálne meno, ako ušité pre neho. Čo s ním? Lúčnica nahradila orchester cimbalovkou. Vo filharmónii Sveťa zahrajú nanajvýš na nejaké výročie. V rozhlase ho sem tam pustia, na Regine. Jeho byt so všetkými obrazmi, nahrávkami a exotickými nástrojmi už neexistuje (najexotickejšie nástroje máme doma, len ich nevidíme. Onedlho si ich budeme nosiť neviemodkiaľ, podobne ako je ďumbier zaradený medzi ázijské špeciality a mnohí ho objavia, až keď si objednajú suši). Problémom so Stračinom sa však netreba čudovať. Bol mimoriadnym umelcom a navyše obdivuhodne úprimným človekom. Dourážal mnohé veľké egá – či už tvorbou, alebo slovne, preto nie div, že ho veľmi nevidno. Teším sa, ako nám o pár rokov vynadajú mladšie generácie, prečo sme tajili tohto velikána.Pamätám si, ako vyhodil z bytu poblázneného váženého umelca, ktorý opitý vykladal hlúposti o tom, že Uherské Hradište musí patriť podľa názvu Slovensku (myslím, že obyvatelia dediny Havaj na východe Slovenska by sa aj podobnej logike potešili). Sveťo bol proste presne taký ako jeho hudba. Živelný aj jemný, otvorený, poletujúci nad našimi bežnými existenciami, veľkorysý, priamy, vášnivý, drsný a vo všetkom kvalitný, osobitý, nenapodobiteľný. Vonku sneží, viem, že nikto by to nenapísal do nôt tak ako on, či by šlo o vločku, alebo kalamitu, v malebných horách, či v areáli Slovnaftu. Sveťo, viem že neznášaš tieto ódy. Ale hnevaj sa, koľko chceš, ja sa hnevám tiež. Chýbaš nám tu, veľmi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.