Muž okoloidúcim vysvetľoval, že nosorožec je mierumilovný tvor a nemusia sa ho báť, ale predsa len by mali uhnúť z cesty. Lebo človek nikdy nevie.
V jednej chvíli však nosorožec zmizol. Jednoducho ho nebolo, ako to už býva v hypnóze. Doslova sa rozplynul vo vzduchu. Ako vidina, fatamorgána, sen. Niečo je, zrazu sa zmení na nič, akoby sa nikdy nič nestalo. A ľudia len neveriacky krútia hlavami.
Pôvodne som chcel vyrozprávať anekdotický príbeh o nosorožcovi, ale oboma nohami mi doň vhupla politika. Akoby aj tá bola len o vidinách. Politické nosorožce bývalej moci sa dnes tvária, že neexistovali, že to bolo len marivo a oni neboli nikdy ničím iným ako nevinnými baránkami. A že nič z toho, čo sme videli za posledné štyri roky na vlastné oči, nikdy nebolo.
A naopak. Keď bol dnešný vládny nosorožec v opozícii, sľuboval, že zmení najprv seba, a potom celú krajinu. Že už nebude darebný ako predtým, keď sa po necelých štyroch rokoch vyparil z povrchu zemského. Že teraz si už budú jednotliví nosorožci na čele s nosorožicou držať balóniky, nebudú sa podvádzať a podrážať, nedajú sa skorumpovať. V nosorožom jazyku to nazvali vládou rozpočtovej zodpovednosti a hlbokých reforiem.
Uplynulo necelého pol roka a na koaličnej promenáde sa objavili muži s ďalším nosorožcom. Volali ho Dží Pí, Genprok alebo jednoducho Generálny prokurátor. Bol z mäsa a kostí a mal priniesť zmeny. Aby sa stal garantom spravodlivosti a zákona. Všetci na to prisahali a nahlas sa ubezpečovali, že bez zmeny nemožno nastoliť vládu práva, ba ani len vládnuť. Vyzeralo to tak, že tentoraz je to naozaj, že je to skutočnosť, a nie marivo.
Viedli sme nádejného nosorožca ulicou, ukazovali ho okoloidúcim a vraveli im, že tentoraz je naozajstný, žiadna vidina. Jedného dňa sa však z ničoho nič rozplynul vo vzduchu, hoci každý vravel, že to nie je možné, veď je z mäsa a kostí. Nebolo ho a nikto sa k nemu zrazu nehlásil.
Vzápätí sa na ulici objavil druhý nosorožec. Vyzeralo to tak, že tentoraz sa na ňom všetci zhodli, dokonca si na to aj tľapli. Prišiel však deň nosorožca, a zrazu ho opäť niet. Nikto nechápe, kde zmizol. Veď všetci si ho fotili, ukazovali krížom i krážom, chodili s ním vo dvojiciach, v skupinkách i v zástupoch, ba niektorí si ho viedli pre istotu na reťazi. Aj tak sa však vyparil. Jednoducho nie je. Teraz na seba všetci kričia a obviňujú sa, že to ho neutratili oni, ale tí druhí. A pre istotu sa tvária, že to všetko nebolo naozaj, že to bola len vidina a fatamorgána.
Takto vyzerá náš príbeh o nosorožcovi. Smutná pravda je taká, že dnešný vládny nosorožec sa dostal už tak ďaleko ako jeho príbuzný, čo kedysi dávno sľuboval reformy a zmizol z povrchu zemského pre nedôveru, podrazy a korumpovanie. Laik sa čuduje, odborník žasne: čo kedysi trvalo tri roky, stihlo sa teraz za šesť mesiacov. Všetci iba hučia a zmätene sa pýtajú, kde je vládny nosorožec, keď ho niet?
Na konci ostáva už len otvorená otázka, či sa práve nerozplýva vo vzduchu ako sen, vidina, fatamorgána, marivo.
V jednej chvíli však nosorožec zmizol. Jednoducho ho nebolo, ako to už býva v hypnóze. Doslova sa rozplynul vo vzduchu. Ako vidina, fatamorgána, sen. Niečo je, zrazu sa zmení na nič, akoby sa nikdy nič nestalo. A ľudia len neveriacky krútia hlavami.
Pôvodne som chcel vyrozprávať anekdotický príbeh o nosorožcovi, ale oboma nohami mi doň vhupla politika. Akoby aj tá bola len o vidinách. Politické nosorožce bývalej moci sa dnes tvária, že neexistovali, že to bolo len marivo a oni neboli nikdy ničím iným ako nevinnými baránkami. A že nič z toho, čo sme videli za posledné štyri roky na vlastné oči, nikdy nebolo.
A naopak. Keď bol dnešný vládny nosorožec v opozícii, sľuboval, že zmení najprv seba, a potom celú krajinu. Že už nebude darebný ako predtým, keď sa po necelých štyroch rokoch vyparil z povrchu zemského. Že teraz si už budú jednotliví nosorožci na čele s nosorožicou držať balóniky, nebudú sa podvádzať a podrážať, nedajú sa skorumpovať. V nosorožom jazyku to nazvali vládou rozpočtovej zodpovednosti a hlbokých reforiem.
Uplynulo necelého pol roka a na koaličnej promenáde sa objavili muži s ďalším nosorožcom. Volali ho Dží Pí, Genprok alebo jednoducho Generálny prokurátor. Bol z mäsa a kostí a mal priniesť zmeny. Aby sa stal garantom spravodlivosti a zákona. Všetci na to prisahali a nahlas sa ubezpečovali, že bez zmeny nemožno nastoliť vládu práva, ba ani len vládnuť. Vyzeralo to tak, že tentoraz je to naozaj, že je to skutočnosť, a nie marivo.
Viedli sme nádejného nosorožca ulicou, ukazovali ho okoloidúcim a vraveli im, že tentoraz je naozajstný, žiadna vidina. Jedného dňa sa však z ničoho nič rozplynul vo vzduchu, hoci každý vravel, že to nie je možné, veď je z mäsa a kostí. Nebolo ho a nikto sa k nemu zrazu nehlásil.
Vzápätí sa na ulici objavil druhý nosorožec. Vyzeralo to tak, že tentoraz sa na ňom všetci zhodli, dokonca si na to aj tľapli. Prišiel však deň nosorožca, a zrazu ho opäť niet. Nikto nechápe, kde zmizol. Veď všetci si ho fotili, ukazovali krížom i krážom, chodili s ním vo dvojiciach, v skupinkách i v zástupoch, ba niektorí si ho viedli pre istotu na reťazi. Aj tak sa však vyparil. Jednoducho nie je. Teraz na seba všetci kričia a obviňujú sa, že to ho neutratili oni, ale tí druhí. A pre istotu sa tvária, že to všetko nebolo naozaj, že to bola len vidina a fatamorgána.
Takto vyzerá náš príbeh o nosorožcovi. Smutná pravda je taká, že dnešný vládny nosorožec sa dostal už tak ďaleko ako jeho príbuzný, čo kedysi dávno sľuboval reformy a zmizol z povrchu zemského pre nedôveru, podrazy a korumpovanie. Laik sa čuduje, odborník žasne: čo kedysi trvalo tri roky, stihlo sa teraz za šesť mesiacov. Všetci iba hučia a zmätene sa pýtajú, kde je vládny nosorožec, keď ho niet?
Na konci ostáva už len otvorená otázka, či sa práve nerozplýva vo vzduchu ako sen, vidina, fatamorgána, marivo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.