Situácia medzi Maďarskom a Slovenskom sa radikalizuje – tvrdia poslanci za KDH Vladimír Palko, František Mikloško, Pavol Minárik a bývalý predseda hnutia Ján Čarnogurský. Ako príklad radikalizácie uviedli vznik nového paramilitantného hnutia Maďarská garda. Za efektívnu odpoveď nepovažujú urážky Maďarov, ale v čiastkových prípadoch možno podľa nich použiť aj silu. „Myslíme si, že ak by na Slovensko prišiel príslušník Maďarskej gardy, mal by byť zatknutý a trestne stíhaný podľa paragrafu 312 Trestného zákona,“ píše sa vo vyhlásení štvorice členov KDH. Zároveň navrhli, aby slovenský aj maďarský parlament urobili gesto vzájomného porozumenia. Mali by deklarovať ľútosť nad utrpením Slovákov vyhnaných po Viedenskej arbitráži a Maďarov vysídlených na základe Benešových dekrétov. Za ďalšie gesto dobrej vôle považujú navrátenie niektorých kultúrnych pamiatok, ktoré vznikli na území Slovenska a dnes by teda mali byť súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva. Snaha získať časť pamiatok späť na Slovensko nie je nová. Ich vrátením sa už v 60. rokoch zaoberala zmiešaná československo-maďarská komisia. „Hovorilo sa o veľkom množstve pamiatok, niektoré z nich sa nám už vrátili, iné sme museli vrátiť my. Neviem, že by sa niekedy spomínal počet pamiatok, ktoré sa nám ešte majú vrátiť,“ povedal pre denník SME historik Richard Marsina, ktorý pôsobil v zbore expertov komisie. Vznik Maďarskej gardy nie je určite nijakým oslnivým počinom a je aj pravda, že vyhlásenia maďarských radikálov o veľkom Maďarsku nachádzajú stále u časti maďarskej spoločnosti živý ohlas (tak ako protimaďarské na Slovensku). Dá sa však na základe týchto izolovaných javov hovoriť o radikalizácii vzťahov medzi krajinami? U Vladimíra Palka a jeho kolegov sme boli zvyknutí na silnejšie argumenty.
.jm
.jm
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.