KNIHA Graham Greene: Nájomný vrah Plus, 2010
Graham Greene napísal romány hlboké a zásadné (Moc a sláva, Tretí muž, Koniec dobrodružstva alebo Monsignore Quijote) aj prosté a takmer zábavné (Vyhasnutý prípad, Pištoľ na predaj či Kapitán a nepriateľ). Všetky sú však bravúrne napísané a zo všetkých cítiť hlboký autorov záujem o „nežných zlodejov, čestných vrahov, poverčivých ateistov" (ako napísal Greene vo svojom životopise Kus života) a o pochybujúcich, potácajúcich sa kňazoch. „Najbližšie Bohu je hriešnik," napísal svojho času Graham Greene. Hoci Nájomný vrah patrí medzi tie „prosté" Greenove romány, je v ňom všetko: aj tá bravúra, aj ten čestný vrah a k Bohu sa utiekajúci ateista. Raven je – nájomný vrah. Všetko perfektne fungovalo, venoval sa svojej práci s perfekcionalizmom profesionála, až kým ho objednávateľ jednej z vrážd nepodviedol. Vtedy sa v Ravenovi niečo zlomí. Zrazu sa cíti osamotený, z vykonávateľa rozsudkov sa stáva odsúdený. Mladý detektív Mather mu je v pätách, kľúčovú úlohu zohráva jeho snúbenica Anne. Raven v sebe objavuje netušené spodné prúdy a zo všetkého najviac sa chce pomstiť. Anglicko v tridsiatych rokoch s hroziacou vojnou za horizontom je pre Ravenove trápenia výbornou kulisou, greenovské neortodoxné úvahy o hriechu, láske, vine a Bohu plynú prirodzene. Až na ten negreenovsko umelý záver. Aj tak stojí Nájomný vrah za prečítanie.
.juraj Kušnierik
FILM When You're Strange, réžia: Tom DiCillo, 2010
Stačí, aby sa v kniách objavil nový film o The Doors, a pozornosť mnohých fanúšikov sa znovu obráti na túto legendárnu štvoricu so spevákom Jimom Morrisonom. Začiatkom 90. rokov to dokázal americký režisér Oilver Stone – jeho biopic o skupine s Valom Kilmerom v hlavnej úlohe vtedy spôsobil masovú histériu. Páčil sa takmer všetkým, nie však trom pozostalým členom kapely Rayovi Manzarekovi, Johnovi Densmorovi a Robbymu Kriegerovi, podľa ktorých v ňom Stone prekrútil všetko, čo sa dalo. Scenár bol podľa nich len samý nepravdivý blábol. Lenže When You're Strange je dokument, mapujúci chronologicky mapujúci príbeh The Doors od Jimových mladých čias až po jeho smrť v roku 1971 v Paríži. V niečom sa od ostatných hudobných dokumentov líši, a to je jeho najväčšia sila: vo filme nevidíte hovoriace hlavy, ktoré hľadajú spomienky staré tridsať-štyridsať rokov. Celá snímka je založená na archívnych filmových materiáloch (väčišnu záberov vidíme prvýkrát až teraz), ktoré spája sprievodný hlas herca Johnnyho Deepa. Najdôležitejšie je, že zatiaľ čo Stonov trhák robil z Morrisona mýtického hrdinu, tento dokument vracia príbeh The Doors do reality a vykresľuje Jima ako pozoruhodného, ale strápeného človeka, ktorý sa vehemente snažil utiecť pred všadeprítomnou slávou. Však ho to nakoniec stálo aj život. A netreba zabúdať na hudbu – mágia piesní The Doors stále pôsobí. Práve tá robí túto kapelu nesmrteľnou.
.pb
DIVADLO TAJOMNÝ POKOJ VECÍ
Trnavské Divadlo Jána Palárika siahlo pri príležitosti Roku kresťanskej kultúry 2010 po poézii pokory Milana Rúfusa a postavilo na nej pozoruhodne intímnu inscenáciu Tajomný pokoj vecí, v ktorej sa nevinný detský svet konfrontuje s deštruktívnosťou konfliktných rodičovských vzťahov. Rúfusove citovo angažované básne v spojení s doplneným expresívnym textom, pulzujúcimi pohybovými kreáciami, sugestívnou hudbou (Juraj Péč) a precítenými hereckými výkonmi vytvorili z inscenácie režiséra Viktora Kollára rytmizované pásmo emocionálneho osvietenia, ktoré v okamihoch stretu detskej fantázie s odtlačkom bolestivej reality nadobúda kontúry novodobej balady. S maximálnym citovým zainteresovaním stvárnila krehké a bezbranné dieťa dvadsaťdeväťročná Barbora Bázsová. Jej javiskové vtelenie sa do postavy vyvrcholilo reálnymi slzami. S minimom slov, ale s presným výrazom kreovali dusnú rodinnú atmosféru predstavitelia rodičov – Edita Borsová a Gregor Hološka. Poetický náboj vznešených slov zachytili s nadhľadom i snovou patinou predstavitelia anjelov – Miroslav Beňuš, Michal Jánoš, Martin Križan a Stanislav Staško. Záverečná modlitba za to, aby všetky deti mali otca a mamu, zavŕšila emocionálny ťah inscenácie, vydolujúc katarziu zo samého dna diváckej schopnosti empatie, avšak bez toho, aby skĺzla do rizikovej zóny lacného emocionálneho vydierania. Trnavský Tajomný pokoj vecí je malá inscenácia o veľkých duševných poryvoch.
.peter Scherhaufer
Graham Greene napísal romány hlboké a zásadné (Moc a sláva, Tretí muž, Koniec dobrodružstva alebo Monsignore Quijote) aj prosté a takmer zábavné (Vyhasnutý prípad, Pištoľ na predaj či Kapitán a nepriateľ). Všetky sú však bravúrne napísané a zo všetkých cítiť hlboký autorov záujem o „nežných zlodejov, čestných vrahov, poverčivých ateistov" (ako napísal Greene vo svojom životopise Kus života) a o pochybujúcich, potácajúcich sa kňazoch. „Najbližšie Bohu je hriešnik," napísal svojho času Graham Greene. Hoci Nájomný vrah patrí medzi tie „prosté" Greenove romány, je v ňom všetko: aj tá bravúra, aj ten čestný vrah a k Bohu sa utiekajúci ateista. Raven je – nájomný vrah. Všetko perfektne fungovalo, venoval sa svojej práci s perfekcionalizmom profesionála, až kým ho objednávateľ jednej z vrážd nepodviedol. Vtedy sa v Ravenovi niečo zlomí. Zrazu sa cíti osamotený, z vykonávateľa rozsudkov sa stáva odsúdený. Mladý detektív Mather mu je v pätách, kľúčovú úlohu zohráva jeho snúbenica Anne. Raven v sebe objavuje netušené spodné prúdy a zo všetkého najviac sa chce pomstiť. Anglicko v tridsiatych rokoch s hroziacou vojnou za horizontom je pre Ravenove trápenia výbornou kulisou, greenovské neortodoxné úvahy o hriechu, láske, vine a Bohu plynú prirodzene. Až na ten negreenovsko umelý záver. Aj tak stojí Nájomný vrah za prečítanie.
.juraj Kušnierik
FILM When You're Strange, réžia: Tom DiCillo, 2010
Stačí, aby sa v kniách objavil nový film o The Doors, a pozornosť mnohých fanúšikov sa znovu obráti na túto legendárnu štvoricu so spevákom Jimom Morrisonom. Začiatkom 90. rokov to dokázal americký režisér Oilver Stone – jeho biopic o skupine s Valom Kilmerom v hlavnej úlohe vtedy spôsobil masovú histériu. Páčil sa takmer všetkým, nie však trom pozostalým členom kapely Rayovi Manzarekovi, Johnovi Densmorovi a Robbymu Kriegerovi, podľa ktorých v ňom Stone prekrútil všetko, čo sa dalo. Scenár bol podľa nich len samý nepravdivý blábol. Lenže When You're Strange je dokument, mapujúci chronologicky mapujúci príbeh The Doors od Jimových mladých čias až po jeho smrť v roku 1971 v Paríži. V niečom sa od ostatných hudobných dokumentov líši, a to je jeho najväčšia sila: vo filme nevidíte hovoriace hlavy, ktoré hľadajú spomienky staré tridsať-štyridsať rokov. Celá snímka je založená na archívnych filmových materiáloch (väčišnu záberov vidíme prvýkrát až teraz), ktoré spája sprievodný hlas herca Johnnyho Deepa. Najdôležitejšie je, že zatiaľ čo Stonov trhák robil z Morrisona mýtického hrdinu, tento dokument vracia príbeh The Doors do reality a vykresľuje Jima ako pozoruhodného, ale strápeného človeka, ktorý sa vehemente snažil utiecť pred všadeprítomnou slávou. Však ho to nakoniec stálo aj život. A netreba zabúdať na hudbu – mágia piesní The Doors stále pôsobí. Práve tá robí túto kapelu nesmrteľnou.
.pb
DIVADLO TAJOMNÝ POKOJ VECÍ
Trnavské Divadlo Jána Palárika siahlo pri príležitosti Roku kresťanskej kultúry 2010 po poézii pokory Milana Rúfusa a postavilo na nej pozoruhodne intímnu inscenáciu Tajomný pokoj vecí, v ktorej sa nevinný detský svet konfrontuje s deštruktívnosťou konfliktných rodičovských vzťahov. Rúfusove citovo angažované básne v spojení s doplneným expresívnym textom, pulzujúcimi pohybovými kreáciami, sugestívnou hudbou (Juraj Péč) a precítenými hereckými výkonmi vytvorili z inscenácie režiséra Viktora Kollára rytmizované pásmo emocionálneho osvietenia, ktoré v okamihoch stretu detskej fantázie s odtlačkom bolestivej reality nadobúda kontúry novodobej balady. S maximálnym citovým zainteresovaním stvárnila krehké a bezbranné dieťa dvadsaťdeväťročná Barbora Bázsová. Jej javiskové vtelenie sa do postavy vyvrcholilo reálnymi slzami. S minimom slov, ale s presným výrazom kreovali dusnú rodinnú atmosféru predstavitelia rodičov – Edita Borsová a Gregor Hološka. Poetický náboj vznešených slov zachytili s nadhľadom i snovou patinou predstavitelia anjelov – Miroslav Beňuš, Michal Jánoš, Martin Križan a Stanislav Staško. Záverečná modlitba za to, aby všetky deti mali otca a mamu, zavŕšila emocionálny ťah inscenácie, vydolujúc katarziu zo samého dna diváckej schopnosti empatie, avšak bez toho, aby skĺzla do rizikovej zóny lacného emocionálneho vydierania. Trnavský Tajomný pokoj vecí je malá inscenácia o veľkých duševných poryvoch.
.peter Scherhaufer
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.