Ray Davies: See My Friends Universal
Britský hudobný génius Ray Davies, mozog The Kinks, je v posledních rokoch na roztrhanie. Nielenže dvoma poslednými sólovými albumami oživil svoje skladateľské schopnosti, ale aj reviduje bohatý katalóg svojej bývalej domovskej skupiny. Najprv staré pecky nahral s orchestrom, a teraz si zavolal na pomoc svojich priateľov, aby spoločne prepracovali hity The Kinsks. See My Friend hovorí o tom, koľko rôznorodných hudobníkov vyrástlo na jeho hudbe. Teraz už viem, čo napríklad spája Metallicu a folkových Mumford and Sons. No predsa Ray Davies! Podobné pocty pôsobia vždy trochu rozhárane, pretože nie každá coververzia je trefou do čierneho. Napríklad spomínaná Metallica udusila vzletnú You Really Got Me v ťažkých riffoch. Oproti tomu je akustické podanie Waterlo Sunset s Jacksonom Brownom balzamom na dušu. Celkovo však ide o slušný dialóg medzi učiteľom a jeho žiakmi.
3/5
.peter Bálik
Onda Vaga – Espíritu Salvaje Fuera del tunel
Každý hudobný štýl má nejaký stereotyp. Latinský rock omieľa vzor Manu Chao. Ani argentínska skupina Onda Vaga (Vágna vlna) sa nevyhla jeho vplyvu, no vcelku má vlastnú tvár. Jednoduché harmonické usporiadanie skladieb so zborovým spevom plážového výrazu Beach Boys vo fúzii štýlov folk, rock, rumba, sprevádzajú výlučne akustické nástroje – gitary, trúbka, pozauna, cajón. Výsledok znie uvoľnene. Dostal pomenovanie „ punk bez mikrofónu“. Časopis Rolling Stone ho ocenil cenou Najlepšia nová kapela roka 2009. MTV Music Awards nomináciou Najlepšia skupina Južnej Ameriky. Novinka Espíritu Salvaje obsahuje 19 kvalitatívne vyrovnaných skladieb. Niektoré si už pospevujem. Napríklad refrén piesne Continente de perlas – Ech, to je môj svet. Ech, nie je ideálny, ale môj. Onda Vaga odporúčam. Aj predošlý album Fuerte y caliente. Zdravá hudba. Od podlahy.
4/5
.miro Potoček
GRASSCUT ONE INCH 1/2 MILE NINJA TUNE/WEGART
Anglické duo Grasscut, ktoré sme mali možnosť vidieť a počuť aj naživo na Nu Jazz Dayz, tvorí skladateľ filmovej a televíznej hudby Andrew Phillips a kontrabasista/klávesák Marcus O’Dair. Na debutovej nahrávke počúvame, ako sa hrajú so zvukmi starých gramoplatní, ale aj s útržkami ponahrávanými do mobilného telefónu, čo v kombinácii s laptopovými setmi dáva jedinečný, film evokujúci zážitok. Hneď na začiatku platne je súhra chlácholivého spevu a klavíra (High Down), v ďalšom tracku s výstižným názvom Old Machines už máme do činenia s tanečnejšou elektronikou, vďaka čomu Grasscut niektorí britskí kritici prirovnávajú k Hot Chip. Hudba tohto projektu má však blízko aj k islandskému chilloutu (The Tin Man), inde má našliapnuté vďaka zahmleným gitarám a bicím (Muppet). Je to zábavné hudobné bádanie, pri ktorom si aj schuti zaspievate (The Door In The Wall).
4/5
.matej Lauko
Lenka Filipová – Concertino Supraphon
Keby bol obrázok Lenky Filipovej témou skladačky puzzle, jednotlivé dielce by mohli symbolizovať množstvo žánrov, z ktorých sa skladá jej obraz. Okrem esencií, ako moravský folklór, keltská – predovšetkým bretónska tradícia či francúzsky šansón, ktoré tvoria dva hlavné chody Lenkinho umeleckého menu – pop a klasika, vzájomne prepojené a ovplyvnené. Či už to boli pesničky sprevádzané klasicky aranžovanou gitarou, alebo drobnosti majstrov (Vivaldi, Bach, Tárrega, Dowland) včlenené do popového koncertného repertoáru. Album Concertino zložený práve z takýchto perličiek vyšiel prvý krát roku 1990. Základ súčasnej reedície tvorí pôvodná nahrávka, len party syntezátora boli nahradené violončelom. Nanovo bola nahratá aj gitara a pribudol aj Lenkin civilný spev (Albioniho Adagio). Výsledkom je elegantný, popovo ústretový mix jednohubiek.
3/5
.martin Chrobák
Britský hudobný génius Ray Davies, mozog The Kinks, je v posledních rokoch na roztrhanie. Nielenže dvoma poslednými sólovými albumami oživil svoje skladateľské schopnosti, ale aj reviduje bohatý katalóg svojej bývalej domovskej skupiny. Najprv staré pecky nahral s orchestrom, a teraz si zavolal na pomoc svojich priateľov, aby spoločne prepracovali hity The Kinsks. See My Friend hovorí o tom, koľko rôznorodných hudobníkov vyrástlo na jeho hudbe. Teraz už viem, čo napríklad spája Metallicu a folkových Mumford and Sons. No predsa Ray Davies! Podobné pocty pôsobia vždy trochu rozhárane, pretože nie každá coververzia je trefou do čierneho. Napríklad spomínaná Metallica udusila vzletnú You Really Got Me v ťažkých riffoch. Oproti tomu je akustické podanie Waterlo Sunset s Jacksonom Brownom balzamom na dušu. Celkovo však ide o slušný dialóg medzi učiteľom a jeho žiakmi.
3/5
.peter Bálik
Onda Vaga – Espíritu Salvaje Fuera del tunel
Každý hudobný štýl má nejaký stereotyp. Latinský rock omieľa vzor Manu Chao. Ani argentínska skupina Onda Vaga (Vágna vlna) sa nevyhla jeho vplyvu, no vcelku má vlastnú tvár. Jednoduché harmonické usporiadanie skladieb so zborovým spevom plážového výrazu Beach Boys vo fúzii štýlov folk, rock, rumba, sprevádzajú výlučne akustické nástroje – gitary, trúbka, pozauna, cajón. Výsledok znie uvoľnene. Dostal pomenovanie „ punk bez mikrofónu“. Časopis Rolling Stone ho ocenil cenou Najlepšia nová kapela roka 2009. MTV Music Awards nomináciou Najlepšia skupina Južnej Ameriky. Novinka Espíritu Salvaje obsahuje 19 kvalitatívne vyrovnaných skladieb. Niektoré si už pospevujem. Napríklad refrén piesne Continente de perlas – Ech, to je môj svet. Ech, nie je ideálny, ale môj. Onda Vaga odporúčam. Aj predošlý album Fuerte y caliente. Zdravá hudba. Od podlahy.
4/5
.miro Potoček
GRASSCUT ONE INCH 1/2 MILE NINJA TUNE/WEGART
Anglické duo Grasscut, ktoré sme mali možnosť vidieť a počuť aj naživo na Nu Jazz Dayz, tvorí skladateľ filmovej a televíznej hudby Andrew Phillips a kontrabasista/klávesák Marcus O’Dair. Na debutovej nahrávke počúvame, ako sa hrajú so zvukmi starých gramoplatní, ale aj s útržkami ponahrávanými do mobilného telefónu, čo v kombinácii s laptopovými setmi dáva jedinečný, film evokujúci zážitok. Hneď na začiatku platne je súhra chlácholivého spevu a klavíra (High Down), v ďalšom tracku s výstižným názvom Old Machines už máme do činenia s tanečnejšou elektronikou, vďaka čomu Grasscut niektorí britskí kritici prirovnávajú k Hot Chip. Hudba tohto projektu má však blízko aj k islandskému chilloutu (The Tin Man), inde má našliapnuté vďaka zahmleným gitarám a bicím (Muppet). Je to zábavné hudobné bádanie, pri ktorom si aj schuti zaspievate (The Door In The Wall).
4/5
.matej Lauko
Lenka Filipová – Concertino Supraphon
Keby bol obrázok Lenky Filipovej témou skladačky puzzle, jednotlivé dielce by mohli symbolizovať množstvo žánrov, z ktorých sa skladá jej obraz. Okrem esencií, ako moravský folklór, keltská – predovšetkým bretónska tradícia či francúzsky šansón, ktoré tvoria dva hlavné chody Lenkinho umeleckého menu – pop a klasika, vzájomne prepojené a ovplyvnené. Či už to boli pesničky sprevádzané klasicky aranžovanou gitarou, alebo drobnosti majstrov (Vivaldi, Bach, Tárrega, Dowland) včlenené do popového koncertného repertoáru. Album Concertino zložený práve z takýchto perličiek vyšiel prvý krát roku 1990. Základ súčasnej reedície tvorí pôvodná nahrávka, len party syntezátora boli nahradené violončelom. Nanovo bola nahratá aj gitara a pribudol aj Lenkin civilný spev (Albioniho Adagio). Výsledkom je elegantný, popovo ústretový mix jednohubiek.
3/5
.martin Chrobák
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.