Mafiánsky štát?

Len čo nebol zvolený nehodný prokurátor Trnka, kandidát Smeru, SNS, SDKÚ a kamoša od kapusty Mariána Kočnera, začali sa diať hanebné veci.

Trnka napríklad usporiadal tlačovku, na ktorej sa viacerými vyjadreniami prihlásil k opozícii a jej videniu sveta. Už to je úplná profesionálna diskvalifikácia človeka, ktorý má dozerať na spravodlivosť a zákony v tomto štáte. Ale nielen to – Trnka klamal aj o nátlaku na vyšetrovateľov sponzorskej kauzy Smeru, ktorého sa mali dopustiť minister Lipšiča a policajný šéf Spišiak. Mali vraj nútiť vyšetrovateľku, aby nezastavovala kauzu, hoci ona chcela. Vyšetrovateľka to osobne vyvrátila, ale zámer oklamať verejnosť bol splnený. Toto spáchal generálny prokurátor, na ktorom Dzurinda nevidí nič zlé a ktorého jeho poslanec SDKÚ Janiš navrhol na ďalších sedem rokov do funkcie. Rozumiete tomu inak, než že časti SDKÚ práve takýto krivý človek na čele prokuratúry vyhovuje?

Ale neprejavil sa len Trnka. Podpis na predvolebnej sponzorskej zmluve Smeru, a teda nezákonné rozdávanie štátnych funkcií, nemôže znalec preveriť, pretože špeciálny prokurátor Kováčik zrušil uznesenie o začatí trestného stíhania. Šialené. Čo vlastne znamená slovo prokurátor v slovenskom podaní? Marič dôležitých vyšetrovaní? Špeciálny prokurátor navyše stihol zaútočiť na vládu a jej kompetentnosť a ohradil sa, že si ho ktosi dovolil kritizovať. To si prokurátori myslia, že sú pánmi tohto sveta? Že oni môžu všetko, a my pod nimi nič? Z akého dôvodu Kováčik nepovedal, prečo zrušil dôležité uznesenie v boji s korupciou – len preto, že mu vypočutí ľudia Smeru povedali, že tie podpisy nie sú pravé? Skvelá logika. Ktorý páchateľ sa rovno prizná? 

Toto sú generálny a špeciálny prokurátor SR. Hanba republiky, hanba nás všetkých. 

Zareagoval aj Fico. On, komunista, povedal, že konanie vlády a ministerstva vnútra v jeho kauze je ako február 1948, keď sa komunisti dostali k moci prevratom a zaviedli diktatúru. Buďme pozorní – Fico považuje za prevrat, ak sa ktosi snaží vyšetriť korupciu najsilnejšej politickej strany u nás. Ono to vlastne prevrat režimu, ktorý tu zaviedla trojica Smer, SNS, HZDS, naozaj je. Len nie smerom ku dikatúre, ale k slobode a spravodlivosti. Šéf opozície tohto štátu tomu dobre rozumie, bojí sa a prská. Preto jedna rada koalícii – nikdy sa nedohodnite na spoločnom kandidátovi na generálneho prokurátora s týmto človekom. Nikdy.

Zrada, ktorá sa udiala v koalícii, to, čo o sebe odhalili dvaja najvyšší prokurátori a spôsob, akým na nezvolenie svojho koňa reagoval Fico, ukazujú, čo je hlavný problém Slovenska. Nie je to deficit ani rast HDP, ani neudržateľný sociálny systém. Hlavným problémom je, či sme vôbec schopní spravovať Slovensko ako štát, alebo je to len územie, na ktorom imitujeme voľby, ale v skutočnosti ide o raj lúpežníkov, ktorí si každé štyri roky vzájomne prerozdelia korisť.

Dnes sa proti tejto dohode krstných otcov postavila časť koalície a časť polície. Nie je to málo. Vlastne je zázrak, že nepísaná dohoda o neútočení padla. Iveta Radičová ako šéfka vlády a Jaroslav Spišiak ako šéf polície majú svoje chyby, ale postavili sa odvážne na najnebezpečnejšiu barikádu. Toto je najdôležitejšia reforma, ktorú potrebuje Slovensko. Preto čelia obaja intrigám, preto nachádzajú pasce. Prekážajú temným silám.

Na Generálnej prokuratúre sa vraj neudiala pripravená oslava naplánovaného a zorganizovaného Trnkovho znovuzvolenia. So šampanským bola v budove pripravená „závadová“ osoba, podľa všetkého istý Kočner. Štát, kde je toto možné, nie je Slovenská, ale Mafiánska republika. To, čo sa deje, nie je preto koaličná kríza, ale omnoho vážnejší spor.