To horné nahé telo bolo ako z winetuovky, vyrysované svaly, nula percent podkožného tuku, ani mih ostrou, presne vyrezanou brvou nad pohľadmi, ktoré ho čo najnenápadnejšie sprevádzali.
Indiáni sú kurióznou etnicitou: žijú v rezerváciách a od „Cigánov“ (alebo historicky americky „negrov“) ich delí len vlastníctvo niekoľkých z najvýznamnejších kasín. Ďalším poznávacím znamením je ticho, ktoré ich obaľuje, akoby Američania chodili okolo nich v mokasínach z najjemnejšej kože. Kamarátka chcela ísť na Halloween za Indiánku a jej newyorskí kamaráti takmer odpadli. Hra na „Apačov“ je tabu.
So záujmom som teda čítala článok v New Yorkeri o ľuďoch, ktorí žijú na Long Islande a desaťročia sa pokúšajú získať status legitímneho kmeňa, ktorý by im umožnil uskutočniť indiánsky sen – otvorenie kasína. Je to možné, hovorila som si, čítajúc zistenia Ariel Levyovej, že som si cestou do Montauku nikdy nepoložila otázku, kde sú tí, čo dali názvy miestam lemujúcim diaľnicu: Patchogue, Ronkokoma, na špičke ostrova Amagansett a – prekvapenie! – Montauk?
(Aj exotický Manhattan je už ošúchaný. Podľa longislandgenealogy.com pochádza zo 17. st. z Manahattanink – „miesto opileckého bláznovstva“.)
Shinnecockovia z Long Islandu sú od 1.10.2010 oficiálne uznaným kmeňom a nič im nebráni v tom, aby na jednom z najpanenskejších pozemkov na východnom pobreží nepostavili chrám hráčstva. Biely muž spoza dokonale zastrihnutého plota svojej luxusnej vily hromží, že kasíno zničí prírodu aj integritu miesta. Kmeň je tiež nejednotný – jedni hovoria, že gamblerské peniaze ich vytrhnú zo sociálnej brindy, iní sa boja, že ich ponoria hlbšie do problémov s drogami. Dvere s možnosťami sú dokorán, len to neprepísknuť. Niečo ako 17. 11. 1989 u nás.
Kmeňu Mohegan, kúsok severnejšie, sa vďaka kasínu darí ako „malej škandinávskej krajine.“ Len Lynn Malerba, prvá náčelníčka Moheganov, v článku varuje: „Či majú kmene biznis, alebo nie, vždy sa treba mať na pozore, koho zvolíte za svojich vodcov.“
Howgh.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.