Motivačná trénerka bez motivácie

Edita Šipeky nikdy nebola propagátorka zdravého životného štýlu a to označenie odmietala. V žiadnom zo svojich najrýchlejšie a najlepšie sa predávajúcich bestsellerov nikdy príliš neriešila zdraviu prospešnú životosprávu. Nerozdeľovala potraviny na vhodné a nevhodné, neradila, že treba vylúčiť cukor, soľ či mastné jedlá, že treba jesť viacej zeleniny, vlákniny či nejaké eko a bio zázraky. Naopak. Po tréningu sa pokojne aj so svojimi cvičenkami napchávala pizzou, pila kávu, kolu, nezavrhovala čokoládu ani celú našu klasickú kuchyňu plnú vyprážaných syrov, mäsa, knedlí a majonézy. Bukovský by zaplakal. Navyše fajčila ako komín a aj s cvičením radila to veľmi nepreháňať, radšej sa venovať minimalistickej kalanetike ako pľúca trhajúcemu aerobiku. 

Neradila ženám, ako zdravo žiť, ale ako navždy schudnúť. Vychádzala pritom len a len z osobnej skúsenosti. Vydávala sa mladá, v dvadsiatich rokoch sa stala mamičkou a s tehotenstvom nabrala aj prvé kilogramy navyše, ktorých sa nevedela zbaviť. Depresie z veľkosti XXL zas len zajedala. S manželom emigrovala do Nemecka a podnikala s ním v reštauračnom biznise. Pribudol druhý syn. Ako všetci autori úspešných receptov na chudnutie, aj ona sa k nemu prácne preskúšala všetkými možnými i nemožnými diétami, až napokon v štyridsiatke pri váhe 95 kilogramov a s objemom pása 112 centimetrov prišla na to, že drastickým obmedzovaním nič nezmôže. Treba na to ísť inak. Chudnutie sa začína v hlave. Vďaka tomuto objavu schudla za 16 mesiacov 38 kilogramov.

Po návrate na Slovensko sa s rodinou usadila v Senci a postupne vydávala v Ikare jeden bestseller za druhým: Vysoká škola chudnutia (2002), Denník vysokej školy chudnutia (2003), Moje báječné ženy (2004), Leháro (2006). Niektoré boli úspešné aj v češtine a maďarčine. Vydala motivačné audiokazety Naprogramujte si štíhlosť (Akcent, 2001) a video Cvičíme s Editou Sipeky (Edita Sipeky, s. r. o., 2003). V jej prejave bola drsnosť a otvorenosť jednoduchej, životom ošľahanej vidiečanky, ktorá si rozhodne nedáva obrúsok pred ústa. Maďarský prízvuk a roky prežité v zahraničí sa v jej jazyku dali počuť aj čítať, rada používala slangové a cudzie výrazy, často v nesprávnom kontexte, čo jej prejavu dodávalo kúzlo nechceného. 

Stala sa miláčikom žien, najmä tých starších, s veľmi vysokou nadváhou, ktoré v nej konečne našli guru, ktorej rozumejú a ktorá rozumie im. Jej priamočiarosť a obľúbené oslovenie „cicuš“ parodovala herečka Petra Polnišová v televíznej relácii SOS v role cvičiteľky Edity Papeky. Bulvár rád špekuloval o otvorenom nepriateľstve Sipeky voči herečke, ona sama však napokon pochopila, že jej parodovanie robí dobrú reklamu, i keď tvrdila, že z chudnutia sa nemajú robiť žarty. 

V duchu svojho jednoduchého hesla, že všetko sa začína v hlave, začala svojim nasledovníčkam radiť nielen s chudnutím, ale aj s osamelosťou a vzťahovými problémami. Radila vo všetkom a všade, osobne, na tréningoch a motivačných seminároch, cez rôzne televízne a rozhlasové relácie, cez svoju internetovú stránku, napokon vydala aj poslednú knižku Kam sa podel Adonis (2007).  

S jedlom rástla chuť, a tak sa v roku 2006 pustila do vydávania vlastného časopisu Ellen. Ten však nielen rýchlo skrachoval, ale napokon Sipeky pre neplatenie honorárov skončila na súde. Začali sa šíriť fámy, že sa pre dlhy skrýva, ale na vine bola rakovina a jej rýchly a bolestivý postup. V lete ju fanúšičky na jej stránkach a vzápätí na to bulvár predčasne pochovali. 

V lete však Edita Sipeky začala naberať novú nádej a silu, na svoju chorobu našla kľúč vo svojom jednotnom princípe, že všetko – aj smrteľné choroby – sa začínajú v hlave, v utlmovaní a dusení emócií. A preto ich v hlave treba začať aj liečiť. Vrhla sa do písania novej knihy, Tango s diablom. Všetkým svojim ženám v rozhovore pre Plus jeden deň odkázala: „Pri prvom probléme, či je to doma, v zamestnaní, alebo v akomkoľvek vzťahu, treba sa zbaliť a odísť. Je to oslobodenie.“

Edita Sipeky sa 2. decembra vo veku 51 rokov zbalila a odišla veľmi rýchlo a veľmi ďaleko. V tom istom rozhovore ešte žartom spomenula, že keď u nej prepukla choroba, „motivačná trénerka stratila motiváciu“. Pre jej nasledovníčky to musí byť smutnejší žart, ako keď zomrie propagátor zdravého života.